Existencia, úroveň a rozsah používaných IT je v súčasnosti kritériom vyspelosti jednotlivých krajín sveta.Informačné systémy a informačné technológie sú najvýznamnejšie faktory rozvoja ekonomík vyspelých krajín.Kvalitný informačný systém patrí medzi strategické faktory prosperity a konkurencieschopnosti každého podniku. Nevýhody klasických informačných systémov Často nepresné informácie o stave podniku, ich malý rozsah a modifikovateľnosť podľa vlastných potrieb, časová oneskorenosť, p
"Málo ľudí má dostatok času, a predsa každý vlastní takmer celý čas, ktorý je k dispozícii." (Paradox času) Čas je to najcennejšie, čo máme. Nie vždy si to uvedomujeme. Často ho nechávame len tak plynúť. Pritom dobre vieme, že "čas sú peniaze." Mnohí si povedia: "Zajtra dokončím dnešnú prácu, zajtra na tom budem pracovať." Zajtrajšok však prinesie nové a náročnejšie úlohy. Zatlačia do úzadia staré a my s hrôzou pozeráme,
Anglické slovné spojenie ”time management” do slovenského jazyka prekladáme ako ”riadenie času”, alebo ”časový manažment”. K najznámejšiemu vymedzeniu časového manažmentu môžeme zaradiť to od Seiwerta5. Časovým manažmentom pomenoval "ovládnutie vlastného času a práce, namiesto toho, aby oni ovládali nás." S touto definíciou sa nedá nič iné, len súhlasiť. Lebo, kto sa rád podriaďuje? Vidíme sa v pozícii manažéra, ktorý diriguje
GENERÁCIE RIADENIA ČASU V priebehu rokov sa postupne vyvinuli štyri generácie manažmentu času. Snahou každej generácie bolo budovať na tom, čo priniesla tá predchádzajúca generácia, potlačiť problematiku manažmentu smerom dopredu a nájsť lepšie a dokonalejšie spôsoby využívania času.
1. 3. 1 GENERÁCIE RIADENIA ČASU
Prednosti a zároveň slabé stránky jednotlivých generácií, popisuje vo svojom diele Porvazník8.
TECHNIKY RIADENIA ČASU Problém optimalizácie využívania času nastáva väčšinou vtedy, keď dôjde k zmene už zabehnutého spôsobu života. V riadení využívanie času je možné aplikovať viacero techník a postupov. Môžu priniesť do života poriadok. Sú založené na logike, štruktúrovanosti, členení, organizovaní apod. Súvisia hlavne s nadmerným množstvom úloh, ktoré je potrebné riešiť.
Medzi najznámejšie techniky, o ktorých sa nižšie zmieňuje nielen Stračár10, ale aj Povrazník a Se
EISENHOWEROV PRINCÍP V poradí tretia technika je pomenovaná podľa bývalého amerického prezidenta Eisenhowera. Jej podstatou je tvrdenie, že ”dôležitosť má vždy prednosť pred naliehavosťou”. V praxi môže dôjsť k štyrom kombináciám významu a naliehavosti pracovných úloh.
a) Naliehavé a dôležité úlohy. Je potrebné riešiť ich okamžite a zaoberať sa s nimi osobne. b) Naliehavé a menej významné úlohy. Tieto úlohy by mal manažér delegovať, pretože ich splnenie nekladie zvláš
V.) SLONIA TECHNIKA Slonia technika sa využíva v prípade, ak je potrebné riešiť rozsiahlu úlohu. Často nás zastraší jej veľkosť, preto sa do jej riešenia nepustíme. Pomoc môžeme nájsť v tom, že si úlohu rozdelíme na malé časti, ktoré budeme riešiť denne, alebo každý týždeň. Zároveň tým odpadá strach z veľkosti problému – celku, pretože vieme, akým spôsobom máme danú úlohu zrealizovať. Veľkosť úlohy nie je jediným problémom. Môže tu však dôjsť k problémom iného charakteru.
Odborník na riadenie času (time management) a stres Roth16, sformoval sedem téz časového manažmentu, s ktorými sa môžeme stotožniť:
Téza 1. Ten, kto chce pracovať efektívnejšie, cieľavedomejšie a predovšetkým bez neustálej časovej tiesne, nezaobíde sa bez predchádzajúceho plánovania svojich akcií. Existujú dôkazy, že plánovanie času umožňuje ušetriť 10 – 20 % času potrebného na realizáciu. Téza 2. Plánovanie času nielen uvoľňuje
Iba málo ľudí je ochotných priznať, že premrhajú istý čas pracovnej doby. Jediný spôsob, ako dosiahnuť lepšie využívanie času, ktorý má človek k dispozícii, je urobiť si analýzu súčasného stavu a zamyslieť sa nad spôsobmi, ako daný čas lepšie zadeliť. Dôležitým predpokladom pre dobré plánovanie dňa je ”poznať jeho typický priebeh”, poznamenal Bay32. Málokto poriadne vie, čo všetko robí v priebehu dňa.
PRACOVAŤ PODĽA PRIORÍT Priority charakterizujú význam postavenia úlohy vo vzťahu k jeho spracovaniu. Čím vyššia je priorita, tým skôr je potrebné úlohu urobiť. Čím nižšiu má úloha prioritu, tým viac času máme na jej spracovanie. O´Brienová tvrdí, že: ”Manažéri veľmi často trávia 99 % času ”hasením” naliehavých záležitostí a len 1 % venujú dôležitým prípadom.”37 V priebehu dňa sa stretávame s najrôznejšími požiadavkami na našu osobu. Ľahko sa stane, že člověk priveľa
Nie vždy pristupujeme k spotrebe času správne, aj keď vieme, že presný odhad nám ušerí čas a ”čas sú peniaze!”. Počujeme to takmer pravidelne z každej strany. Toto slovné spojenie pochádza zo stredoveku od talianskeho obchodníka. Vieme ako veľmi je náš čas hodnotný, aký je drahý? Presnú cenu času počíta Hindle41 následným spôsobom: Ročný plat vynásobíme koeficientom 1,5 (do výpočtu zahrnieme aj režijné náklady) a výsledok vydelíme celkovým počtom odpracovan
Ak chceme pochopiť efektívnosť riadiacej práce, mali by sme vymedziť rozdiel medzi obsahom pojmov efektívnosť a produktivita práce, dôvodí Priestrašinský a Drucker. Produktivitu práce definujeme ako schopnosť pracovnej sily vytvoriť za určitý čas určité množstvo úžitkových hodnôt, pričom jej výška závisí od stupňa účinnosti, efektívnosti, konkrétnej ľudskej práce, ktorou sa vytvárajú úžitkové hodnoty. Produktivitu práce meriame na
Mnohí z nás, vybavujú svoje pracovné povinnosti až po pracovnej zmene, pretože sú vyrušovaní. V momente, keď nás niekto vyruší počas práce, aj keď na malú chvíľu, prejaví sa známy efekt ”pílového listu”50 (obr. 6). Potom čo sme vyrušení, sa musíme opäť dôkladne sústrediť, aby sme boli schopní v prerušenej práci pokračovať. Celkový výkon v rámci určitého časového úseku je potom podstatne nižší, ako keby sme mali k dispozícii rovnaké množstvo nerušeného času. A
Nepoznať cieľ práce, na ktorej robíme, neprináša pozitívne výsledky. Keďže nechápeme zmysel, nemáme sa prečo snažiť urobiť prácu čo najlepšie, a tak rýchlo, ako je to možné. Môžeme tým spôsobiť problémy nielen sebe, ale zároveň aj celému oddeleniu. Ciele, ktoré si stanovíme musia byť:  S – špecifické, presné  M – merateľné  A – dosiahnuteľné  R – relevantné
Rozdiel medzi negatívnym a pozitívnym myslením spočíva hlavne v samotnom prístupe k jednotlivým problémom, úlohám. Človek s pozitívnym myslením môže nadobudnúť, či upevniť sebavedomie a pre svoje nápady nájsť ešte širšiu perspektívu. Osoby s negatívnym druhom myslenia väčšinou zaujímajú obranný postoj. Nové situácie považujú za hrozbu a niečo, čomu je potrebné sa vyvarovať. 67
Každého baví niečo iné. Ak si nenájdeme čas na veci, k
Controlling sa objavil v ekonomickej teórii a praxi na konci minulého storočia v Spojených štátoch amerických. Je anglického pôvodu, odvodený od slovesa „to control“. Jeho preklad je problematický, pretože v slovníkoch nájdeme okolo päťdesiat jeho obsahových významov. Vysvetľuje sa v spojení „to have an airplane under control“, čo znamená „mať lietadlo pod kontrolou“. Miesto controllera ako prvý zaviedol priemyselný podnik General Electric Company ešte v roku 1892. Rozvinu
Controlling je podsystémom a súčasťou riadenia podniku, preto je možné objasniť účel, úlohy a inštitúcie controllingu predovšetkým pomocou funkcií riadenia podniku. V každom podniku môžu byť funkcie controllingu odlišné závisí to od jeho riadiacej a organizačnej štruktúry. Obrázok 1 Základné funkcie controllingu
(A. Foltínová, Ľ. Kalafutová, 1998,s. 16)
Analyticko-informačná funkcia – je založená na porovnávaní plánovaných a s
Controlling musí dopĺňať vedenie podniku vo všetkých oblastiach systému riadenia a z toho vyplývajú podľa Bučeka, Dolinayovej a Kudlovej, (2004, s. 15) nasledujúce oblasti controllingu:
- určenie zmyslu (vízie) a jej uskutočnenie – motivujúci controlling, - plánovanie a vývoj stratégie – strategický controlling, - strategická „feed-forward“ (dopredu väzba) a „feed-back“ (spätná väzba) – „recontrolling“, - plánovanie a riadenie
Laická, ale v niektorých prípadoch aj odborná verejnosť si vo všeobecnosti nevedia presne vymedziť postavenie controllera v podnikovej hierarchii a s tým súvisiace činnosti, ktoré pre podnik vykonáva. Preto si porovnáme pozíciu controllera s pozíciou manažéra a uvedieme rozdiely v činnostiach, ktoré vykonávajú respektíve majú byť súčasťou ich náplne práce. Postavenie controllera a manažéra môžeme pomerne jednoznačne vymedziť takto: Tabuľka 1 Pos
Postavenie controllingu závisí od pochopenia jeho úlohy v manažmente. Treba zdôrazniť, že controlleri nemajú suplovať výkonných manažérov (plánovačov, stratégov, pracovníkov pri príprave rozpočtu, analytikov, účtovníkov atď.). Úlohou controllingu je pripraviť pre manažérov podniku adekvátne prostredie pre rozhodovanie. Neexistujú všeobecne platné smernice pre organizačnú štruktúru podniku vhodnú pre controlling, ale vyvinuli sa určité