GAMÉTY:pohlavné bunky - izogaméty (poh. bunky) ktoré sú morfologicky rovnaké , odlyšné su fiziologicky - splynutie sa nazýva Izogamia Anizogaméty: morfologicky a fyziologicky odlyšné - anizogamia - samičia= vajcová bunka (vätšia) - samčia= spermatická bunka - spermatozoid (menšia pohyblivá) zigóta = diploidna - zárodok (ukrytý v semene) partenogenéza - vznik semena - bez oplodnenia vajcovaj bunky RODOZMENA. - STRIEDANIA POHLAVNEJ A NEPOHLAVNEJ GENERáCIE POHLAVNá GENERáCIA - sporofit - diploidna - tvorený vytrusnicami
VÝVOJ – fylogenéza – evolúcia (vývoj druhu) VÝVIN – antogenéza – časový úsek od narodenia po smrť Fázy : 1. Vegetatívna – tvorba pletív a orgánov 2. Reprodukčná – tvorba rozmnožovacích orgánov a rozmnožovanie rastliny 3. Dormantná – odpočinková fáza , dormancia – obdobie vegetačného pokoja Hlboká dormancia – to je obdobie geneticky zakódované, nejaký známky života ani v teple Vnútorná dormancia – je to obdobie podľa vývoja počasia, či je teplo alebo chladno Procesy – 1. Klíčenie –
Rastlinná systematika študuje prirodzenú príbuznosť súčasných ( recentných ) a vyhynutých ( fosílnych ) rastlín - nomenklatúra – ustanovenie a ich vedecké pomenovanie - 1. Umelé systémy – sú také v ktorých sa rastliny triedia podľa ľubovoľne zvolených morfologických znakov, obyčajne tých najnápadnejších, bez ohľadu na príbuzné väzby medzi nimi - 2. Prirodzené systémy – začali vznikať koncom 18. St., zohľadňovali najnápadnejšie ale aj morfologické znaky rastlinného organizmu - 3. Vývojové – fy
- pohyb je reflexná odpoveď živočíchov organyzmu na podráždenie, jeden zo základných životných prejavov, aktívne vyhľadávanie potravín, únik pred nebezpečenstvom, jednotlivé presuny - pohyb sa vykonáva - prelievaním cytoplazmi, brvi - bičiky, kontrakcie svalov - cytoplazma- sťahovanie vlákien v nej - meňavky bíčiky - ukotvené v cytoplazme bazálnymi telieskami - základný je svalový pohyb - kontrakcie svalových vlákien - náš pohyb závisí od okolitého prostredia - sval
Zložitosť vylučovania sa postupne stupňovala s vývojom organizmov. Od baktérií a jednobunkových živočíchov, kde súžia na vylučovanie len tie najkratšie a najjednoduchšie cesty, až po cicavce, ktoré majú na vylučovanie zariadených hneď niekoľko procesov, kde každý má svoju vlastnú zložitú a dokonalú cestu. V najbližšej časti by som chcel opísať vylučovací proces u človeka, nakoľko to moje zdroje informácií podporujú najviac. Vylučovanie u človeka obsahuje vlastne tri procesy: vylučovanie pomoco
Rastliny sú schopné príjmať všetky látky potrebné k životu len v minerálnej forme. Výživ-né látky, nachádzájúce sa v org. Hmote, v humuse alebo v org. Hnojivách, môžu rastlinám slúžiť a avýživu až po predchádzajúcej mineralizácií tj. po rozložení organickej hmoty. Intenzita rastu rastlín okrem iného závisí o dmnožstva príjmaných minerálnych látok –živín. S ohľadom na rastový stav a vývinové štádium třeba určiť množstvo a pomer živín, ktoré najpriaznivejšie ovplyvňujú výšku a
- trhliny v zubnej sklovine - hnedé sfarbenie - bolesti zuba - kývajúce sa zuby - bolesť pri konzumácii sladkého, teplého ap.
Čo je to zubný kaz?
Zubný kaz je zmäknutie zubnej skloviny i zuboviny. Môže postihnúť i mliečne zuby. Na postihnutom mieste sa zub zafarbí do hneda. Zubný kaz je jednou najčastejších civilizačných chorôb. Skazené zuby má okolo 95 % obyvateľov Európy.
Dnes na Slovensku začínajú odborníci hovoriť o plánovaní penzie pre mladých ľudí. Pre dnešných dôchodcov, alebo pre tých , ktorých penzia ešte len čaká, vieme iba jedno, že to nie je v poriadku a nebude to v poriadku pre mnohých aj naďalej. Poisťovne vám povedia, že v najbohatšej krajine v USA 100 ľudí v dôchodkovom veku je na tom približne takto: 1 zo 100 je skutočne bohatý v penzii, 4 sú skutočne finančne nezávislí, 16 aj v dôchodkovom veku stále pracuje a 79 zo 100 je v podstate na mizine, závislí od
Veda, ktorá sa zaoberá sinicami a riasami, nazýva sa algológia.
Sinice spolu s prvozelenými riasami zaraďujeme do skupiny Prokaryota, ktorých telo je tvorené jednou alebo viacerými prokaryotickými bunkami. Na vyššom vývojom stupni je skupina Eukaryota, kde zaraďujeme všetky ostatné nižšie rastliny (riasy (okrem oddelenia Prochlorophyta), huby, machorasty). Ich telo je tvorené bunkami eukaryotickými, ktoré majú podstatne zložitejšiu ultraštruktúru (intracelulárnu kompartmentáciu) ako bunky prokary
Oddelenie Cyanophyta má jednu triedu Cyanophyceae s nasledujúcimi hlavnými charakteristickými znakmi.
Bunky sú modrozelené, sivé až fialové, niekedy zelenkasté, modrasté alebo červenkasté. Zelené farbivo chlorofyl je zastretý prídavnými farbivami - modrým fykocyanínom a červeným fykoerytrínom. Akcesorické pigmenty sú uložené v 30-40 nm veľkých diskovitých až guľovitých telieskach (fykobilizómoch), ktoré sú prichytené na tylakoidoch. Bunky majú chlorofyl a, chlorofyl b chýba. Fotosynteti
Iba nedávno ustanovené oddelenie Prochlophyta má jednu triedu Prochlorophyceae. Do radu Prochlorales sa zaraďujú dva rody. Prochloron s druhom Prochloron didemnii je jednobunkový organizmus žijúci v mimobunkovej symbióze s morskými ascídiami (Tunicata) v pobrežnej zóne tropickej časti Tichého oceánu; sú to jednotlivé guľovité bunky bez slizu, 10-20 um v priemere a s jasne jablkovozeleným obsahom. Delenie buniek je na dve rovnaké časti. V holandských kanáloch sa našli krátke vlákna podobné rodu Oscillatoria, ale v ic
Oddelenie Rhodophyta má jednu triedu Rhodophyceae s týmito hlavnými znakmi.
Chloroplasty sú pri väčšine druhov v dôsledku akcesorického pigmentu fykoerytrínu červené. Prítomný je aj modrý akcesorický pigment fykocyanín. Obidva pigmenty sú sústredené do diskovitých alebo guľovitých, 30-40 nm veľkých teliesok - fykobilizómov - na tylakoidoch. Chloroplasty obsahujú iba chlorofyl a, chlorofyl b chýba. V životnom cykle sa nevyskytuje bičíkaté štádium. Chloroplasty sú obklopené iba chloroplasto
Do oddelenia Heterokontophyta patria tie skupiny rias, ktorých bičíkaté bunky sú heterokontné, t.j. pohybujú sa jedným dlhým pleuronematickým bičíkom (plávací bičík) a jedným kratším (akronematickým), zvyčajne dozadu ohnutým bičíkom. Pleuronematický bičík má dva rady bičíkových vláskov (mastigonéma), ktoré sa skladajú z troch základných častí: z bázy, tubulárnej časti a z jedného až viacerých terminálnych vláskov. Bičíkové vlásky sa tvoria v cisternách endoplazmatického retikula. Chloroplast
Chrysophyceae sa od ostatných tried oddelenia Heterokontophyta odlišujú niekoľkými znakmi. Chloroplasty sú zlatožlté až hnedé, lebo chlorofyly a a c sú maskované prídavným farbivom fukoxantínom. Najdôležitejšou zásobnou látkou je polysacharid chryzolaminarín (chryzolaminarán, chryzóza, leukozín) a kvapky tuku. Vnútri protoplastu sa môžu tvoriť guľovité cysty (endogénne cysty) s kremitou stenou. Cysty majú urnovitý tvar a sú uzatvorené zátkou. Niektoré druhy majú bunky pokryté kremitými šupinami (napr. Ma
Chloroplasty žltozelených rias sú zelené až žltozelené, niekedy žltohnedé. Chlorofyly (a, c, chlorofyl b chýba) sú viac-menej prekryté prídavnými karotenoidmi. Okrem beta-karoténu sa vyskytujú xantofyly heteroxantín, diadinoxantín, diatoxantín a vaucherioxantín, naproti tomu fukoxantín chýba. Najdôležitejšou zásobnou látkou je chryzolaminarín a tuk. Pri niektorých druhoch sa utvárajú guľovité až oválne endogénne cysty s impregnovanou bunkovou stenou zloženou zo spodnej väčšej a vrchnej menšej časti. Bun
Chloroplasty rozsievok sú v dôsledku prevládajúceho hnedého farbiva fukoxantínu nad chlorofylmi hnedé, olivovohnedé až hnedožlté. Najdôležitejšou zásobnou látkou je polysacharid chryzolaminarín, okrem toho sa vyskytuje olej v podobe olejových kvapiek a polyfosfáty. Bunky majú vždy bunkovú stenu a ich pektínová vrstva je inkrustovaná hydratovaným amorfným oxidom kremičitým: volá sa schránka a skladá sa z dvoch veľkostne málo odlišných častí. Samčie gaméty niektorých rodov radu Coscinodiscales s jedným do
Podobne ako pri predchádzajúcej triede, aj pri Phaeophyceae sú chloroplasty hnedé, lebo chlorofyly sú zastreté prídavným hnedým farbivom fukoxantínom. Najdôležitejší zásobný polysacharid je chryzolaminarín, okrem toho sa vyskytuje manitol a tukové látky. Pevná časť bunkovej steny sa skladá z celulózových vláken a alginátov, slizovitá časť z alginátov a fukoidanu. Pyrenoid je stopkatý, alebo aspoň vyčnieva z chloroplastu a neobsahuje žiadne tylakoidy. Všetky hnedé riasy sú viacbunkové, jednobunkové druhy s
Zelenivky je malá skupina pomerne veľkých bičíkovcov (50-100 um), ktoré sa tvarom aj diferencovanou stavbou protoplastu výrazne odlišujú od ostatných rias. Bunky sú jednotlivé, často dorziventrálne sploštené, so stálym tvarom tela, s dvoma dlhými a nerovnako hodnotnými bičíkmi. Smerový (lokomočný) bičík je orientovaný dopredu, je pleuronematický, s rovnakou stavbou ako pri ostatných triedach Heterokontophyta. Druhý bičík je hladký, uložený vo ventrálnej ryhe a smeruje pozdĺž bunky dozadu. Obidva bičíky s
Oddelenie Haptophyta má jednu triedu Haptophyceae, kde sa vyčlenili tie chryzomonády, ktoré okrem dvoch bičíkov majú aj haptonému.
Bičíkaté bunky majú dva rovnako alebo nerovnako dlhé bičíky pokryté submikroskopickými šupinami z organického materiálu. Medzi dvoma bičíkmi má každá bunka kratší alebo dlhší vláknitý, často stiahnuteľný prívesok - haptonému, ktorá nemá pohybovú funkciu. Submikroskopická štruktúra haptonémy sa zreteľne odlišuje od stavby bičíkov. Na priereze sa skla
Do oddelenia Eustigmatophyta sa zaradili tie druhy z Xantophyceae, ktorých zoospóry majú spravidla iba jeden bičík a stigma je uložená mimo chloroplastu.
Pleuronematický bičík je dlhý, smerový a má dva rady bičíkových vláskov. Druhý bičík spravidla chýba, utvorené je však bazálne teliesko bičíka; ak sa bičík ojedinele utvára, je holý bez bočných vláskov. Chloroplasty majú nielen dvojitú chloroplastovú membránu, ale sú obalené ešte záhybom endoplazmatického retikula, ktoré však nie