Ako veľmi je chorý moderný organizujúci človek, odcudzený, narcistický, bez vzťahov, bez skutočného záujmu o život, zaujímajúci sa len o prístroje, ktorého športové auto vzrušuje viac než žena? Erich Fromm
Erich Pinchas Fromm je „americký“ filozof, sociológ a psychológ nemeckého pôvodu. Narodil sa 23. marca vo Frankfurte nad Mohanom ako jediné dieťa ortodoxného židovského obchodníka s vínom. Po maturite študuje v Heidelbergu sociológiu, filozofiu a psychológiu. Zároveň sa ven
Podľa Izakovičovej (In: Drdoš, Michaeli eds, 2001) stres v environmentálnom plánovaní definujú ako neprirodzený stav, do ktorého sa ekosystém dostane vplyvom pôsobenia nepriaznivých faktorov, ktoré sa označujú ako stresové faktory - stresory. Stresor v krajine - negatívne faktory, ktoré v rôznom časovom horizonte vyvolávajú v krajinnom systéme stres, t.j. negatívne a často nezvratné zmeny. Ako narušenie ekosystémov v krajine môžeme chápať také zmeny na vstupe do ekosystému, ktoré sa odrazia zreteľnou zmenou e
Závislosť je možné definovať ako neschopnosť fyzickú či psychickú zniesť nedostatok média, ktorého prijímanie pociťujeme ako nevyhnutnosť. Závislosť dokáže zmeniť život, zničiť vzťahy a zruinovať osobnosť. Ako znaky závislosti od média môžeme definovať:
- buď zúženie sledovanej programovej skladby vyslovene len na nejaké stanice, druh programov alebo sledovanie televízie ako prostriedku vyplnenia času bez vyhľadávania konkrétnych druhov programov, pozeranie televízie vyslovene len kvôli sa
Náš životný štýl je odpoveďou na najdôležitejšiu otázku: „ Ako žiť?“. Je to veľmi konkrétna odpoveď, pretože každý na ňu odpovedá svojím gestom, činom, rozhodnutím, každá minúta nášho života vyjadruje to, o čo nám ide: náš zámer, zmysel, hodnoty. Životný štýl v najhlbšom slova zmysle je indivíduom prebraný spôsob prispôsobenia sa svetu. Zdravie spoločnosti až v 50-tich percentách ovplyvňuje životný štýl ako najvýznamnejší činiteľ, ďalej je to prostredie s
Sociálna psychológia vychádza z predpokladu, že človek je bytosť spoločenská, komunikuje, je súčasťou ľudského spoločenstva. Vychádza zo základnej potreby niekam patriť.
Každý človek pociťuje potreby – pocity nedostatku niečoho. Pre reklamu sú veľmi dôležité, lebo podstata každého produktu je uspokojiť nejakú potrebu niekoho a reklama musí dotyčného presvedčiť, že práve ten produkt spomedzi všetkých podobných je na uspokojenie danej potreby najlepší. Na to však musíme najprv pochopiť
Vznik osobnosti v histórii spoločnosti je spojený predovšetkým s vývojom pracovnej činnosti človeka. Ňou sa človek začal odlišovať od zvierat. Nech už je činnosť živočícha akokoľvek zložitá, jeho vzťah k prírode zostane navždy bezprostredný. Neodlišuje sa od nej. Naproti tomu vzťah človeka k prírode je sprostredkovaný pracovnými nástrojmi. V sociológii chápeme osobnosť ako produkt spoločenských vzťahov, ako konkrétny nositeľ týchto vzťahov, ako subjekt spoločenského systému.
Prosociálne správanie predpokladá komplex prosociálnych schopností. Tieto schopnosti patria predovšetkým do sociálnych schopností a k ich osvojeniu je potrebné predovšetkým pravidelné cvičenie. Dnešná doba je zaplavená množstvom informácií a človeku akoby nezostáva čas na to, aby žil vo vzťahoch. Je iba vysielačom a prijímačom informácií. Život vo vzťahu je však niečo ďaleko viac. Jedná sa o obohacujúce poznanie, ktoré dáva človeku radosť zo života. Vzťah je vnúto
1. Úvod V 20. storočí sme sa dostali do „pasce IQ“. To znamená, že po popularizácii inteligenčného kvocientu (IQ), si ľudia automaticky začali spájať jeho vysokú hodnotu s predpokladom, že „čohokoľvek sa ten človek chytí, bude robiť dobre.“ A napriek tomu – deti, ktoré majú nadpriemernú inteligenciu, sa mnohokrát len ťažko včleňujú do kolektívu, prípadne nosia zo školy zlé známky. Aj keď ako žiaci urobili test hoci najlepšie z celej republiky, po dvadsiatich rokoch robia ako taxikári alebo p
Zamilovanost a láska majú spolocného menovatela, ktorý stazuje ich rozlisovanie, a to SILNÝ CIT NÁKLONNOSTI k parnerovi.Príznaky sa prekrývajú a podobajú.Vrelá a slepá zamilovanost moze obsahovat aj trocha pravej lásky a, naopak, skutocná láska zase v sebe zahrna istú dávku zamilovanosti. Rozdiel medzi láskou a zamilovanostou je v stupni, respektíve v hlbke a stálosti citu.
ZAMILOVANOST je krásny, ale velmi nestály cit.Zriedka vydrzí v nezmenenej podobe viac ako 18 mesiacov.Zamilovaný clovek nie je s
Pre súčasné storočie je charakteristický mohutný rozvoj vied, ktorý sprevádza neustále rozširovanie poznatkov a nadobudnuté vedomosti. Škola túto skutočnosť nemôže ignorovať. Už v roku 1965 sa v školstve prevzala Grombachova téza, podľa ktorej učenie detí v škole možno považovať za ich prácu. Na základe analýzy biologického a spoločenského hľadiska ľudskej práce sa poukázalo na to, že práca detí v škole zahŕňa všeobecné vlastnosti ľudskej práce. Špecifické črty práce detí v škole vyplývajú
„Au.”Také krátke slovíčko. Také nedôležité. Hádam mu na vážnosti pridávajú len úvodzovky. Kvôli nim sa z dutej slabiky stáva desivé slovo s absurdne obsiahlou minulosťou a neovplyvniteľne reálnou budúcnosťou. A samozrejme, na prítomnosť pôsobí rovnako. Opatrne, farizejsky sa stáva účastníkom takmer bežnej komunikácie. Je vyriekané v núdzi, vtedy, keď sa človek stáva obeťou, ale zároveň sa dokáže votrieť do reči iba tak, preto, lebo je zvykom primárne sa brániť práve ním. A po odrieknutí sa u
KASTOVÁ, Verena : Krize a tvořivý přístup k ní : typy životních krizí, jejich dynamika a možnosti krizové intervence. 1.vyd. Praha, 2000. ISBN 80-7178-365-X.
ABSTRAKT
Kríza predstavuje v živote človeka taký stav, kedy je zrejmé, že spôsoby prežívania a správania, na ktoré sme si zvykli, už nie sú udržateľné a treba si osvojiť nové. V autorkinej knihe nachádzame odpovede na otázky, čo môžeme od krízy očakávať a ako si v nej pomôcť. Na množstve príkladov z vlastnej dlhoročnej
Keď kritizujeme druhých, kritika býva často bezvýsledná, pretože kritizovaný sa bráni a snaží sa ospravedlniť svoje správanie. Kritika obvykle raní ľudskú pýchu, útočí na pocit sebavedomia a tak vyvoláva hnev kritizovanej osoby. Ak chcete niekoho kritizovať, myslite na to, že ľudia, stvorenia plné emócií a predsudkov, sa budú brániť a budú vám to mať za zlé. Existuje iba 1 spôsob ako ľudí doviesť k tomu, aby niečo urobili: presvedčiť, aby to
Freud bol pravdepodobne prvým psychologickým teoretikom, ktorý sa zameral na vývin osobnosti a zdôraznil rolu raného detstva a detstva pri formovaní charakteru človeka. Freudovo poňatie osobnostného vývinu je možno jedným z najdôležitejším príspevkov psychoanalytickej teórie k súčasnej teórii osobnosti a vývinovej psychológii. Freud bol presvedčený, že približne po piatom roku života rast a zmena v osobnosti pozostávajú zväčša z rozpracúvania základnej štruktúry, ktorá sa sformovala v prvých rokoch
Mária Puškárová MÚDRY STAREC – Analytická psychológia C. G. Junga v praxi ---------------------------------------- ------------------------------------ DUŠEVNO = princíp samoregulácie, vyrovnáva protiklady vedomia a nevedomia KAŽDÁ ENERGIA vzniká v dôsledku vyrovnávajúceho procesu medzi + a –
LIBIDO = životná energia, snahy, túžby, vôľa  SUBLIMÁCIA – prevod libida v prospech indivídua  REGRESIA – ak tento proces zlyháva
Mentálna anorexia (anorexia nervosa) Je to duševná choroba, ktorá je sprevádzaná predovšetkým dobrovoľným hladovaním, úbytku na hmotnosti, extrémnou pozornosťou venovanou sledovaniu hmotnosti... Doslovný preklad znamená „strata alebo zníženie chuti do jedla“, čo celkom nezodpovedá skutočnosti, nakoľko pri anorexii sa nejedná zrovna o stratu chuti do jedla, ale o komplexnú poruchu stravovania. Po prvýkrát bola anorexia nervosa popísaná v roku 1873, no až od 70-tych rokov je diagnostikovaná stále častej
pojem psychológia - psychos, logos - veda o duši; tak stará ako ľudstvo; rýchlo a prudko sa rozvíjala; Koščo: kategorizácia – základné ps.disciplíny (podávajú teoretický a metodologický základ – vš.psychológia – kognitívne procesy; vývinová/biodromálna ps.; ps.osobnosti; ps.metodológia; psychodiagnostika; experimentálna ps.; psychopatológia; patopsychológia) , špeciálne ps.disciplíny (rozvíjajú základný systém, majú teóriu: soc.ps.; klinická,
V psychológii má pojem charakter svoj špecifický význam. Slovo charakter v preklade z gréčtiny znamená „črtu“, „príznak“, „znak“, „zvláštnosť“, teda niečo výrazne vytvoreného, čím je jedinec nápadný. Jednou z najstarších prác týkajúcich sa charakteru je bezpodmienečne práca Charaktery Aristotelovho žiaka Theofrasta, analyzujúca rôzne charakterové vlastnosti.
Existujú charakterové vlastnosti, ako napr. vytrvalosť, presnosť, ktoré sú eticky neutrálne. Jadrom c