Stres a stresové faktory v krajine

Podľa Izakovičovej (In: Drdoš, Michaeli eds, 2001) stres v environmentálnom plánovaní definujú ako neprirodzený stav, do ktorého sa ekosystém dostane vplyvom pôsobenia nepriaznivých faktorov, ktoré sa označujú ako stresové faktory - stresory. Stresor v krajine - negatívne faktory, ktoré v rôznom časovom horizonte vyvolávajú v krajinnom systéme stres, t.j. negatívne a často nezvratné zmeny. Ako narušenie ekosystémov v krajine môžeme chápať také zmeny na vstupe do ekosystému, ktoré sa odrazia zreteľnou zmenou ekosystémov (Michal, 1994). Podľa pôvodu delíme stresové faktory:

A. Prirodzené stresové faktory odpovedajú všetkým rizikovo sa prejavujúcim prírodným procesom, resp. prírodným hrozbám. Delíme ich:
1. Endogénne stresové faktory - hlbinné geodynamické procesy, ktoré sa odohrávajú v zemskej kôre, ale ich účinok sa prejavuje aj na povrchu zeme, na morskom dne a vo vodných masách morí a oceánov. Patria sem hlavne vulkanická činnosť, zemetrasenia, tsunami a p. 2 Exogénne stresové faktory vznikajú a prejavujú sa na zemskom povrchu, ale ich účinky sa môžu prejaviť aj pod povrchom - v prípade krasových oblastí a nepriamo aj na podzemné zdroje vody. Intenzita stresových faktorov je umocnená extrémnymi prejavmi meteorologických prvkov a zásahmi človeka do krajiny, najmä v intenzívne, resp. nevhodne využívaných oblastiach. Patrí sem hlavne vybrežovanie vodných tokov - povodne, svahové deformácie - najmä zosuvy a skalne rútenia, snehové lavíny a p. Ich hlavným znakom je ťažká predvidateľnosť a veľmi náhly priebeh s často katastrofickými účinkami. Medzi exogénne stresové procesy radíme aj biologické stresové faktory, ktoré indikujeme ako premnoženie niektorých druhov hmyzu alebo hlodavcov.

B. Antropogénne stresové faktory - človekom podmienené negatívne faktory v krajine, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú prirodzený vývoj ekosystémov. Podľa genézy ich delíme:
1. Primárne stresové faktory , t.j. prvotní pôvodcovia stresu sa prejavujú plošným poškodením ekosystémov ako sú napr. veľké stavby a objekty priemyslu, poľnohospodárstva, dopravy a cestovného ruchu. Hranice priestorového rozsahu a lokalizácia primárnych faktorov sú v krajine dané jednoznačne. Ich negatívny efekt na biotu sa prejavuje jednak úplnou zmenou pôvodných ekosystémov a jednak vytvárajú bariérový efekt pre živé organizmy. 2. Sekundárne stresové faktory - sprievodné javy, ktoré narúšajú stabilitu ekosystémov a krajiny.
Delíme ich do kategórií:
1. Kontaminácia horninového prostredia, t.j. akumulácia znečisťujúcich prvkov , ktoré prekračujú limity daného litokomplexu nad prípustnú mieru. 2. Znečistenie ovzdušia cudzorodými látkami nad limitné hodnoty. 3. Zaťaženie prostredia hlukom nad prípustné hladiny. 4. Zaťaženie prostredia pachom a rôznymi ďalšími faktormi. 5. Poškodenie prirodzeného stavu a vývoja vegetácie v dôsledku pôsobenia antropogenného faktora.
6. Znečistenie povrchových a podzemných nadlimitným obsahom cudzorodých látok.
7. Degradácia fyzikálnych, chemických a biologických vlastností pôdy. 8. Ochranné pásma rôznych antropogénnych objektov v krajine, na ktoré vplývajú, resp. môžu vplývať nepriaznivé vplyvy stresových faktorov. Ide o pásma hygienickej ochrany, kde platí režim obmedzenia využívania územia.

Územný systém stresových faktorov

Pôsobenie stresových faktorov v krajine vytvára systém synergicky prepojených, interagujúcich prvkov, ktoré vytvárajú výrazné bariéry v rámci územného systému ekologickej stability. Územný systém stresových faktorov vytvárajú:
a) Jadrové prvky — tvoria ich antropogénne objekty a ich súbory s vysokou koncentráciou výrobných, obytných, komerčných a iných aktivít, ktoré zvyšujú úbytok prirodzených ekosystémov a degradujú prírodné zdroje. - priamo vplývajú záberom plôch pre výstavbu výrobných, obytných, rekreačných objektov a areálov. - nepriamo vplývajú po výstavbe počas fungovania a prevádzky uvedených objektov. Na základe pôvodu ich môžeme rozčleniť do troch skupín:
a) prírodné - viažu sa na bodové prvky krajiny prírodného charakteru s negatívnym vplyvom na okolité ekosystémy (sopky, krátery a p.)
b) poloprirodzené - patria sem prírodné prvky bodového charakteru, negatívne ovplyvnené ľudskou činnosťou (znečistené vodné nádrže, jazerá a pod.),
c) umelé - človekom vytvorené objekty a ich súbory. Ide o objekty priemyselnej, poľnohospodárskej, lesohospodárskej, vodohospodárskej výroby, urbanizácie, dopravy, rekreačné objekty a p.
b) Líniové prvky - sú tvorené súborom antropogénne pozmenených a umelých líniových segmentov krajiny. Môžeme ich členiť na:
• Prírodné - vznikajú v dôsledku prírodných procesov prebiehajúcich v krajine s negatívnym pôsobením na krajinu s charakteristickými prejavmi líniového tvaru -lávové prúdy, výmole, erózne ryhy a pod.,
• Poloprírodné - patria sem vodné toky a kanály. Ich bariérový efekt vzniká antropogénnym zásahom jednak priamo do vodných tokov v podobe znečisťovania, príp. zásahmi do profilu koryta toku a jednak antropogenizáciou brehových zón -výstavbou umelých kanálov, hrádzí, zatrubnenie tokov a pod.,
• Umelé - tvorí sieť antropogénnych informačných koridorov, zväčša koncentricky sa zbiehajúcich v jadrách (komunikačný dopravný systém, telekomunikačný systém, systém produktovodov). Tieto antropogénne línie sprostredkúvajú prenos hmoty, energie a informácií medzi jednotlivými prvkami systému stresových faktorov.
c) Veľkoplošné prvky - sú to prvky väčšieho územného rozsahu, ktoré delíme podobne ako jadrové a líniové prvky na:
• Prírodné - veľké areály ovplyvnené prírodnými procesmi ako je erózia, zosuvy, lavíny a pod.
• Poloprírodné - veľkoplošné prírodné prvky krajinnej štruktúry, ovplyvnené ľudskou činnosťou, ako sú veľkoplošné zóny intenzívneho poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a pod.
• Umelé - negatívne javy súvisiace s činnosťami človeka, ako sú veľkoplošné zóny znečistenia ovzdušia, veľkoplošné negatívne vplyvy rekreačných areálov, náletové kužele letísk a pod.
---------------------------------------- ----------------------------------------
Zdroje:
Supuka, J., Hreško, J., Končeková, L.2003: Krajinná ekológia. Nitra: SPU 2003. 1.vyd. str. 26-31