Vážení priatelia. Touto "výzvou" sa obraciame na všetkých, ktorí túžia po krajšom živote, ktorí sa túžia zaradiť medzi "zdravých, šťastných, úspešných a bohatých".
–––––––––––
To, čo ľuďom ešte stále chýba je, dostatočný prísun informácií, z ktorých by chápali nielen, prečo sa v našich životoch objavujú problémy, ale hlavne - ako sa im môžu ubrániť. - Preto ich ešte veľmi veľa nevie, že aj v našich životoch - v
Každá skutočná reforma má svoje miesto v šírení evanjelia a vedie človeka k novému, lepšiemu životu. Boj proti závislosti si zvlášť vyžaduje podporu kresťanských pracovníkov, ktorí by mali upozorňovať na naliehavosť tohto problému. Všade vôkol je potrebné šíriť zásady pravej striedmosti a vyzývať ľudí, aby podľa nich žili. Máme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme pomohli tým, ktorí sa stali otrokmi svojich zlozvykov.
Všade je dosť práce pre tých, čo pomáhajú ľuďom, k
Zo všetkých známych orientálnych chorôb najobávanejšou bolo malomocenstvo. Pre svoju chytľavosť, nevyliečiteľnosť a strašné stopy na obetiach desilo aj tých najstatočnejších. Židia v ňom videli trest za hriech, a preto ho nazývali „ranou“ alebo „Božím prstom“. Pre svoju nepoddajnosť, nevyliečiteľnosť a zákernosť sa stalo symbolom hriechu. Obradný zákon označoval malomocného za nečistého. Človek vylúčený z ľudského obydlia bol pokladaný za mŕtveho. Čohokoľvek sa dotkol, bolo nečisté. Svojím
Na obetný stôl (oltár) prestrieme bielu OLTÁRNU PLACHTU tak, aby zakrývala celý stôl. Tak ako doma pri stolovaní prestierame obrus, tak to robíme i na stole, na ktorom kňaz premieňa chlieb na telo a víno na krv Krista. Táto plachta nám pripomína aj plátno, na ktorom spočívalo telo Krista po jeho smrti. Potom na obetný stôl postavíme SVIECE. Sviece sa pôvodne používali z praktických dôvodov ako svietidlá, no súčasne boli a sú i dnes symbolom zmŕtvychvstalého Krista.
“Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva.
Nebudeš mať iných bohov okrem mňa. Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou. Nebudeš sa im klaňať ani ich uctievať. Lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarivý Boh, ktorý trestá neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, milosrdenstvo však preukazuje do tisíceho pokolenia tým, čo ma milujú a zachová
Ján: Bol synom Zebedeja a Salome a Ježišovým obľúbeným učeníkom. Ako jediný z apoštolov stál pod krížom, kde mu Pán Ježiš dal pod ochranu svoju matku. Napísal Apokalypsu a tzv. štvrté evanjelium. Znázorňujú ho s orlom, palmou alebo pohárom vína. Je patrónom teológov, úradníkov, spisovateľov a knihárov.
Matúš: Pôvodne sa volal Lévi a bol colníkom v Kafarnaume pri Genezaretskom jazere. Ešte pred odchodom na misionárske cesty napísal evanjelium. Jeho symbolom je človek či anjel. Ako bývalý c
Hriech je previnenie proti rozumu, proti pravde a proti správnemu svedomiu. Je to priestupok proti opravdivej láske k Bohu a k blížnemu, zapríčinený zvráteným lipnutím na určitých dobrách. Zraňuje prirodzenosť človeka a narúša ľudskú solidaritu. Hriech bol definovaný ako “skutok alebo slovo, alebo túžba proti večnému zákonu”.
Ak nám niekto drahý zomrie, máme smútok…. Ale človek môže byť aj “duchovne mŕtvy”. Ide o stav, kedy je bez “iskry večného života” Je vykradnutý o to najcen
Neokatechumenátna iniciatíva sa zrodila roku 1964 v Madride medzi obyvateľmi barakov predmestia Palomeras Altas zásluhou mladého španielskeho maliara Františka Arguella Kika a niektorých laikov, ktorých Pán volá, aby prežívali kresťanskú blahozvesť medzi chudobnými a spolu s nimi znášali biedu, následky hriechu našej spoločnosti.
Neokatechumenát je cesta viery a obrátenia. Je to spoločenstvo 30 až 40-tich osôb, závislé na farskej štruktúre a na spojení s farárom. Cieľom takéhoto spoločenstva je
(Gn) - Kniha Genezis (Ex) - Kniha Exodus (Lv) - Kniha Levitikus (Nm) - Kniha Numeri (Dt) - Kniha Deuteronómium (Joz) - Kniha Jozue (Sdc) - Kniha sudcov (Rút) - Kniha Rút (1 Sam) - Prvá kniha Samuelova (2 Sam) - Druhá kniha Samuelova (1 Kr) - Prvá kniha kráľov (2 Kr) - Druhá kniha kráľov (1 Krn) - Prvá kniha kroník (2 Krn) - Druhá kniha kroník (Ezd) - Kniha Ezdrášova (Neh) - Kniha Nehemiášova
Medzi Izraelom a Filištíncami sa znova schyľovalo k vojne. „A tak sa zhromaždili Filištínci a položili sa táborom v Šunéme,“ na samom okraji jezreelskej nížiny, zatiaľ čo Saul so svojím vojskom sa utáboril len nieľko míľ odtiaľ, na úpätí vrchu Gilbóa, na južnom pomedzí nížiny. Práve v tejto nížine Gideón s tristo mužmi zahnal na útek vojsko Midjáncov. Vysloboditeľa Izraelcov však viedol celkom iný duch, než aký ovládal srdce Saulovo. Gideóna posilňovala viera v mocného Boha Jákobovho. Saul sa vš
Viac ako štrnásť storočí pred narodením Ježiša v Betleheme sa Izraelci zhromaždili v Sícheme, kde z oboch návrší okolo krásneho údolia bolo počuť hlasy kňazov oznamujúcich požehnanie i zlorečenstvo. Bude to „požehnanie, ak budete poslúchať prikázania Hospodina, svojho Boha“ a zlorečenstvo, „ak nebudete poslúchať“ (5 Moj 11,27.28). Takto sa vrch, z ktorého zazneli slová požehnania, stal známym ako Vrch blahoslavenstiev. Slová, ktoré hriešnemu a trpiacemu svetu priniesli požehnanie, nezazneli z vrchu Ge
Prehovoril a začal ich učiť: Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. (Mat 5,2.3)
Tieto slová zazneli žasnúcemu zástupu ako neslýchane nové. Niečo také od kňazov a rabínov dosiaľ nikdy nepočuli. Nebolo v tom nič, čo by lichotilo ich pýche alebo v nich utvrdzovalo ctibažné nádeje. Z toho nového Učiteľa však prúdila moc, ktorá si ich podmaňovala. V jeho prítomnosti cítili prívetivosť Božej lásky ako vôňu kvetov. Jeho slová padali „ako keď dážď
Keď si kráľ Saul uvedomil, že Boh ho zavrhol, a keď pocítil ťažké následky tohto odsúdenia, ktoré mu prorok oznámil, zmocnilo sa ho rozhorčenie a zúfalstvo. Kráľa však k pokore neviedla úprimná ľútosť. Pri svojej tvrdošijnosti nemohol mať jasnú predstavu o tom, aký odporný je jeho hriech. Nemal dosť sily, aby začal žiť iným životom; a nevedel sa zmieriť s predstavou, že by ho Boh mohol zbaviť trónu a pripraviť oň aj jeho potomkov. Z Božej strany to pokladal za nespravodlivosť. Ustavične ho prenasledova
Biblia častokrát dostáva prívlastok “kniha kníh“. Písali ju ľudia, ktorí boli vedení Duchom Svätým. Slovo biblia je gréckeho pôvodu a znamená “knihy“. Celá biblia je síce viazaná ako jedna kniha, ale celkovo obsahuje 79 menších kníh, tkzv. spisov. Podľa pôvodu ju delíme na knihy kanonické a apokryfické. V bibliách, ktoré si môžeme kúpiť je uvádzaných len 66 kníh a to sú knihy kanonické. Sú to knihy božského pôvodu, ktoré obsahujú pravé Božie slovo, a preto sú nám kánonom, to znamená
Budhizmus vznikol v Indii okolo r. 500 pred n. l. Založil ho Gautama Budha (“prebudený”, “osvietený”). Princ Gautama (asi 563-483 pred Kristom) sa narodil v Kráľovskej rodine, no po hlbokom zážitku s ľudskou biedou a smrťou si uvedomil, že aj on raz bude starý, slabý a zomrie. Po stretnutí s potulným mudrcom opustil rodinu a rozhodol sa, že pôjde hľadať oslobodenie (od cyklu narodenia, smrti a znovuzrodenia) v meditácií a joge. Gautama však čoskoro spoznal, že odriekanie a tvrdá askéza ho nedoviedli k cieľu, pr
Tradícia nám hovorí, že zakladateľom budhizmu bol syn bohatého kniežaťa z rodu Šakjou, Syddhártha Gautama. Žil v rokoch 563 až 483 pred Kristom. Jeho životné osudy sú nám známe len z budhistických posvätných kníh, ktoré boli napísané v starobylom jazyku pálí asi štyristo rokov po Gautamovej smrti. Dovtedy boli tradované ústne, pretože dôležitejšie boli jeho slová ako životné osudy. Tak až do 2. storočia nášho letopočtu neexistoval jeho podrobný životopis.
November – mesiac, v ktorom sú častejšie ako inokedy navštevované cintoríny a hroby našich blízkych. Myslíme viac na tých, ktorých sme poznali a ktorých pozemská púť sa už skončila. „Dušičkové“ čaro cintorínov umocňuje záplava kvetov a blikotajúce svetlo kahancov. Spomienka na zosnulých má svoju podobu v rôznych kultúrach a krajinách a tak ako ľudstvo aj ona prechádzala a prechádza svojím vývojom. V najstarších dobách našich dejín sa mŕtvi spopolňovali na hraniciach a popol sa ukladal do hl
Francis Bacon, anglický filozof novej doby, na prelome 16. a 17. storočia tvrdil, že história nás učí, ako sa stať múdrymi, poézia duchaplnými, matematika ostrovtipnými, etika zásadovými a logika s rétorikou nám umožňujú o tom diskutovať. Platila zásada: „Štúdium tvorí charakter.“
Cirkev veľmi rýchlo pochopila, že svojich členov potrebuje mať nielen zbožných, ale aj vzdelaných. Pohanské školy, aj keď boli na vysokej intelektuálnej úrovni, po mravnej neobstáli. Preto v Cirkvi začali vznika
Nielen čas Vianoc, ale aj adventu, sa má prežívať v kľude a pohode. Ľudia si zhotovovali adventné vence už v 19. storočí. Nápad pochádza od hamburského duchovného Johanna Wichlerna, ktorý si v r. 1860 zavesil vo svojom dome obrovský na strop obrovský čečinový veniec a pripevnil naň 24 sviečok, na každý adventný deň jednu. Dnes do venca vkladáme obyčajne 4 väčšie sviečky, podľa počtu adventných nedieľ.
Úvod: „Obnoviť jednotu medzi všetkými kresťanmi je jedným z hlavných cieľov svätého Druhého vatikánskeho všeobecného cirkevného snemu.“ (Unitatis redintegratio – úvod 1.) Na základe porovnania dvojice uvedených citátov sa zaiste nedá preniknúť do hĺbky a podstaty ekumenizmu v bežnom živote. Vytvoriť si skutočný obraz o metódach a hĺbke tohoto úsilia si zaiste vyžaduje čas a štúdium. Predsa však táto práca môže vniesť určitý pohľad na to, ako sú slová koncilových otcov vnímané