Boj so závislosťou

Každá skutočná reforma má svoje miesto v šírení evanjelia a vedie človeka k novému, lepšiemu životu. Boj proti závislosti si zvlášť vyžaduje podporu kresťanských pracovníkov, ktorí by mali upozorňovať na naliehavosť tohto problému. Všade vôkol je potrebné šíriť zásady pravej striedmosti a vyzývať ľudí, aby podľa nich žili. Máme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme pomohli tým, ktorí sa stali otrokmi svojich zlozvykov.

Všade je dosť práce pre tých, čo pomáhajú ľuďom, ktorí sa v dôsledku závislosti ocitli na dne. Mnohí mladí ľudia z rôznych cirkví, náboženských inštitúcií a kresťanských rodín sa rozhodli ísť cestou, ktorá vedie do skazy. Tým, že holdujú zlozvykom, privolávajú si choroby. Túžba po peniazoch, ktoré potrebujú na hriešne zábavy, ich vedie k nečestnému správaniu. Ničia si zdravie a kazia charakter. Títo nešťastní, od Boha odlúčení a spoločnosťou zavrhnutí ľudia cítia, že nemajú ani v tomto ani v budúcom živote žiadnu nádej. Rodičia sú nimi sklamaní. Ľudia ich považujú za beznádejné prípady. Boh však nie. Chápe všetky okolnosti, (171) ktoré na nich vplývali a hľadí na nich so súcitom. Práve oni potrebujú pomoc. Počínajte si tak, aby nikdy nemali dôvod povedať: „Nikto nemá o mňa záujem.“

Medzi obeťami závislosti nájdeme ľudí všetkých spoločenských vrstiev a rôznych povolaní. Ľudia vo vysokom postavení, s nevšedným nadaním i tí, ktorí dosiahli vynikajúce výsledky, podliehali svojej vášni tak dlho, že už nemajú silu pokušeniu odolať. Niektorí z nich boli kedysi bohatí. Teraz sú bez domova a bez priateľov. Žijú v biede a problémoch, strápení (115) chorobami. Stratili svoju dôstojnosť a nevedia sa ovládať. Ak im niekto nepodá pomocnú ruku, ich stav bude stále horší. Ich závislosť nie je len mravný hriech. Ničí aj ich telo.

Ak pomáhame závislým, musíme sa najprv zaujímať o ich telesné zdravie. Podobne to robil aj Kristus. Títo ľudia potrebujú výživnú, nedráždivú stravu a nápoje, čisté oblečenie a možnosť dbať o telesnú čistotu. Ich hlavnou potrebou je však žiť v ovzduší láskavého a povznášajúceho kresťanského vplyvu. V každom meste by malo byť zriadené centrum pomoci pre ľudí, ktorí sa stali obeťami závislostí. Tu by mali získať informácie i pomoc k víťazstvu. Mnohí považujú alkoholické nápoje za jedinú útechu v ťažkostiach. Keby sa kresťania nesprávali ako kňaz a levíta, ale nasledovali by príklad milosrdného Samaritána, nemuselo by to tak byť.

Pri starostlivosti o závislých ľudí musíme pamätať, že nepracujeme s ľuďmi úplne zdravými, ale s tými, ktorí sú práve pod vplyvom satana. Buďme trpezliví a zhovievaví. Nevšímajme si ich odpudzujúci výzor, ale myslime na vzácny život, za záchranu ktorého zomrel Kristus. Ak si alkoholik uvedomí svoj úbohý stav, urobme všetko, čo je v našich silách, aby cítil, že sme jeho priateľmi. Ani jediným slovom ho nenapomínajme. Ani jeden náš čin a pohľad nesmie vyjadrovať výčitku či odpor. Je veľmi pravdepodobné, že tento úbožiak si bude nadávať. Pomôžme mu dostať sa z toho. Slovami povzbuďme jeho vieru. (172) Posilnime každú dobrú vlastnosť jeho povahy. Učme ho, ako získať stratenú vôľu, silu a odvahu. Ukážme mu, že môže začať žiť tak, aby opäť získal úctu svojich priateľov. Boh mu dal schopnosti, ktoré však zanedbával a nerozvíjal. Pomôžme mu poznať ich cenu.

Aj keď je jeho vôľa podlomená a slabá, v Kristovi má nádej. Kristus prebudí v jeho srdci šľachetné pohnútky a túžby. Povzbuďme ho, aby sa chytil nádeje, ktorú mu (116) ponúka evanjelium. Otvárajme s ním Bibliu a znovu a znovu mu čítajme Božie zasľúbenia. Budú pre neho lístím zo stromu života. Vo svojom úsilí trpezlivo pokračujme, až kým sa chvejúca ruka s radosťou a vďačnosťou nechopí nádeje na vykúpenie v Kristovi.

Musíme byť pevnou oporou tým, ktorým sa snažíme pomôcť. Inak nikdy nedosiahnu víťazstvo. Stále sú totiž pokúšaní na zlé. Stačí tak málo a túžba po alkohole opäť zvíťazí. Znova a znova môžu padnúť. Nenechajme sa však odradiť a pokračujme vo svojom úsilí.

Rozhodli sa, že sa budú usilovať žiť pre Krista. Ich vôľa je však oslabená. Preto sa máme o nich starať a správať sa k nim veľmi ohľaduplne vo vedomí, že sme za nich zodpovední. Potrebujú opäť získať svoju stratenú ľudskú dôstojnosť. Mnohí musia odolávať silným dedičným sklonom k zlému. Od narodenia boli ich dedičstvom neprirodzené túžby a zmyselné vášne. Preto si musia na ne dávať veľký pozor. Dobro a zlo bojujú o nadvládu vôkol nich i v nich samých. Tí, ktorí nikdy niečo podobné nezakúsili, nepoznajú takmer nepremožiteľnú silu zmyselných túžob ani strašný boj človeka zmietajúceho sa medzi zlozvykmi a rozhodnutím byť vo všetkom zdržanlivý. Takýto vnútorný zápas prežívajú opätovne.

Mnohí, ktorí sú priťahovaní ku Kristovi, nemajú dosť morálnej sily a odvahy pokračovať v boji proti vášňam a žiadostiam. (173) Ten, kto s nimi pracuje, nesmie tým byť znechutený. Či len tí, ktorí boli vytrhnutí z najväčšej biedy, sa potknú a padnú?

Pamätajte, že nepracujete sami. S každým čestným Božím dieťaťom spolupracujú anjeli. Uzdravuje Kristus. Veľký Lekár stojí po boku svojich verných spolupracovníkov a kajúcemu človeku hovorí: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy!“ (Mar 2,5)

Mnohí vydedenci sa chopia nádeje, ktorú im ponúka evanjelium, a vstúpia do nebeského kráľovstva, zatiaľ čo (117) tí, ktorí boli obdarovaní veľkým svetlom a vzácnymi možnosťami, budú ponechaní vo vonkajšej tme preto, že ich nevyužili.

Osobné úsilie
Tých, ktorí sa stali obeťami nejakého zlozvyku, musíme povzbudiť. Naše úsilie postaviť ich na nohy je veľké, Božia milosť je im ponúkaná v hojnosti, Kristus sa za nich prihovára a jeho anjeli im pomáhajú. Všetko to je však zbytočné, ak nepozbierajú silu, ktorú ešte majú, a nezačnú sami bojovať.

Dávid povedal mladému Šalamúnovi, ktorý sa mal onedlho stať kráľom Izraela, tieto posledné slová: „...ty buď silný, buď mužom!“ (1 Kráľ 2,2) Slová „buď silný a statočný“, sú určené každému človeku, ktorý sa usiluje získať korunu nesmrteľnosti.

Závislí ľudia si musia uvedomiť, že jedinou cestou späť k skutočnej ľudskosti je veľká mravná obnova. Boh ich volá, aby sa vzchopili a v Kristovej sile túto ľudskosť, ktorú obetovali hriešnemu pôžitkárstvu, znovu nadobudli.

Nejeden cíti silné pokušenie a túžbu, ktorej sa nevie vzoprieť. Stáva sa závislým a v zúfalstve volá: „Nedokážem tomu odolať.“ Povedzme mu, že to dokáže, že tomu musí odolať. Môže sa stať, že podľahne znovu a znovu. Ale vždy to tak byť nemusí. Jeho morálna sila (174) je vplyvom hriešnych zvykov oslabená. Sľuby a rozhodnutia takého človeka sú ako hrad z piesku. Vedomie nesplnených sľubov a nedodržaných slov ešte viac oslabuje jeho sebadôveru. Začína si myslieť, že Boh ho nemôže prijať ani mu pomôcť v jeho snahe. Nech sa však nevzdáva a nestráca nádej.

Tí, ktorí dôverujú Kristovi, nemusia holdovať žiadnym zdedeným ani získaným zlozvykom či sklonom. Nemusia zostať otrokmi svojej hriešnej prirodzenosti. Nad každou žiadosťou i vášňou môžu zvíťaziť. Boh nás nenecháva bojovať proti (175) zlu (118) našimi slabými silami. Nech sú naše zdedené a získané sklony k zlému akékoľvek, môžeme nad nimi zvíťaziť silou, ktorú nám Boh ochotne daruje.

Sila vôle
Pokúšaný človek by si mal uvedomiť skutočnú silu vôle. Je to sila, ktorá v našej prirodzenosti ovláda schopnosť rozhodovať sa a voliť. Všetko závisí od správneho použitia vôle. Je správne túžiť po čistote a dobre. Ak však zostaneme iba pri túžbach, nič nedosiahneme. Mnohí chcú premôcť sklony k zlému a dúfajú, že sa im to podarí. Pretože však svoju vôľu nepodriadili Bohu, uberajú sa do záhuby. Nerozhodli sa slúžiť mu.

Boh nám dal schopnosť rozhodovať sa. Záleží na nás, či ju používame. Nemôžeme zmeniť svoje srdce. Nemôžeme ovládať svoje myšlienky, pohnútky a sklony. Nemôžeme urobiť sami seba dokonalými, vhodnými pre službu Bohu. Môžeme sa však rozhodnúť slúžiť mu. Môžeme mu odovzdať svoju vôľu. Potom bude pôsobiť v nás, aby naše predsavzatia i činy boli v súlade s jeho vôľou. Takto sa celá naša prirodzenosť podriadi Kristovej moci.

Správnym používaním vôle môže v živote nastať úplná zmena. Ak svoju vôľu podriadime Kristovi, spojíme sa s Božou mocou. Dostaneme silu zhora a budeme nepremožiteľní. Každý, kto svoju podlomenú, slabú vôľu spojí so všemohúcou, nezlomnou vôľou Božou, môže žiť čistým a šľachetným životom a víťaziť nad zlými žiadosťami a vášňami.

Poznanie zdravotných zásad
Ľudia, ktorí zápasia so svojou chuťou, by mali byť poučení o zásadách zdravého spôsobu života. Mali by sme ich upozorniť, že porušovanie zdravotných zákonov napomáha k vzniku neprirodzených žiadostí a vytvára priaznivé podmienky pre návyk na alkohol. (176) Dúfať, že sa oslobodia od (119) závislosti na povzbudzujúcich prostriedkoch, môžu len vtedy, ak budú žiť v súlade s princípmi zdravia. Aby sa zbavili pút zvrátenej chuti, musia sa spoliehať na Božiu silu, spolupracovať s ním a zachovávať jeho mravné i fyzické zákony.

Tí, ktorí sa usilujú o nápravu svojho života, by mali byť zamestnaní. Ak sú schopní pracovať, nemali by čakať, že potravu, oblečenie a ubytovanie dostanú zdarma. Bolo by dobré nájsť nejaký spôsob, ako by mohli určitú protihodnotu za to, čo dostávajú, vracať, a to kvôli sebe samým i kvôli druhým. Povzbuďme každú snahu o samostatnosť. Posilní to ich sebavedomie i zdravú nezávislosť. Zamestnať myseľ i telo užitočnou prácou je hlavnou ochranou pred pokušením.

Sklamanie a nebezpečenstvo
Tí, ktorí pracujú s ľuďmi závislými od svojich zlozvykov, sa sklamú v mnohých, ktorí sľúbili, že s tým skoncujú. Mnohí totiž zmenia svoje zvyky a správanie len navonok, pretože sú k tomu nútení. Istý čas sa môže zdať, že sa im to darí. Skutočná zmena srdca však nenastala. Stále sú rovnako sebeckí, v ich srdci je stále tá istá túžba po výstredných zábavách a uspokojení svojich vášní. Nevedia, že charakter sa musí budovať. Nemôžeme sa na nich spoliehať ako na ľudí, ktorí sa v živote riadia podľa zásad. Uspokojovaním svojich náruživostí a vášní zničili svoje duchovné a duševné sily a to ich oslabilo. Sú nestáli a nespoľahliví. Pudy ich vedú k žiadostivosti. Títo ľudia sú často nebezpeční pre iných. Mnohí si o nich myslia, že sa zmenili. Dávajú im zodpovedné úlohy a posielajú ich na rôzne miesta. Ich vplyv však nie je dobrý. (177)

Nebezpečenstvo opätovného zlyhania hrozí aj tým, ktorí úprimne túžia po náprave. Preto je potrebné, aby sa naše správanie k nim vyznačovalo láskavosťou i veľkou múdrosťou. Chváliť a lichotiť tým, ktorí boli vytiahnutí z najhlbšieho bahna, (120) znamená niekedy viesť ich do skazy. Vyzývať mužov a ženy, aby verejne rozprávali o svojom hriešnom živote môže byť pre rozprávača i poslucháčov nebezpečné. Obšírne rozprávanie o hriešnych zážitkoch kazí myseľ i srdce. Tým, ktorí boli oslobodení od závislosti, škodí, ak v nich podporujeme pocit výnimočnosti. Mnohí z nich začnú cítiť, že hriešna minulosť ich istým spôsobom odlišuje od ostatných. Túžba stať sa známym a nezdravá sebadôvera sa môžu stať príčinou ich pádu. Pevne stáť môžu len vtedy, ak nebudú dôverovať sebe, ale budú závislí od Kristovej milosti.

Zachránený, aby zachraňoval
Všetci tí, ktorých život dokazuje, že sú skutočne obrátení, by mali byť vyzvaní pracovať pre druhých. Neodmietajme človeka, ktorý odchádza od satana a chce slúžiť Kristovi. Ak jasne vidíme, že Boží Duch v tomto človeku pôsobí, všemožne ho povzbuďme, aby vstúpil do služby pre Pána. „Majte súcit s pochybovačmi.“ (Júda 1,22) Tí, ktorí sú obdarení Božou múdrosťou, budú vidieť potrebu pomôcť ľuďom, ktorí sa úprimne kajali, no bez povzbudenia sotva nájdu odvahu dúfať v lepší život. Pán vloží do sŕdc svojich služobníkov túžbu priviesť týchto trasúcich sa kajúcnikov do svojho láskyplného spoločenstva. Nech sú ich hriechy akékoľvek, nech klesli akokoľvek hlboko, ak prichádzajú ku Kristovi v pokore, prijme ich. Potom im ponúknite prácu, ktorú by mohli robiť pre Krista. Ak túžia pomáhať iným uniknúť záhube, z ktorej boli sami vyslobodení, dajte im na to príležitosť. Zoznámte ich so skúsenými kresťanmi, v spoločenstve ktorých by mohli získať duchovnú silu. (178) Naplňte ich srdcia i ruky prácou pre Majstra.

Ak Božie svetlo prenikne do srdca človeka, niektorí z tých, čo sa najviac oddávali hriechu, sa stanú úspešní práve v práci s takými hriešnikmi, (121) akými boli kedysi sami. Vďaka viere v Krista budú niektorí zastávať v službe Kristovi významné postavenie, v diele záchrany budú poverení zodpovednými úlohami. Uvedomujú si svoje slabosti i skazenosť svojej hriešnej prirodzenosti. Poznajú silu hriechu a zlozvyku. Sú si vedomí toho, že bez Kristovej pomoci nie sú schopní zvíťaziť, preto stále vyznávajú: Vo svojej bezradnosti hľadám pomoc u Teba.

Takíto ľudia môžu pomáhať druhým. Kto bol pokúšaný, prežíval ťažké skúšky, kto už takmer stratil nádej, vďaka posolstvu lásky bol však zachránený, ten si môže osvojiť umenie zachraňovať druhých. Človek, ktorý má srdce plné lásky ku Kristovi, pretože ho Spasiteľ hľadal a priviedol späť do Božej rodiny, vie, ako hľadať stratených. Hriešnikom môže poukázať na Božieho Baránka. Sám sa bez výhrad odovzdáva Bohu a on ho prostredníctvom Krista prijíma. Vystretá ruka, ktorá v slabosti prosila o pomoc, bola uchopená. Službou takýchto ľudí budú mnohí márnotratní synovia privedení späť k Otcovi.

Kristus je jedinou nádejou
Každý človek, ktorý túži skoncovať s hriešnym spôsobom života a žiť čistým životom, obdrží neobyčajnú silu v jedinom mene, „lebo nejestvuje pod nebom žiadne iné meno dané ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“. (Sk 4,12) „Ak niekto trpí smädom“ po nádeji na odpočinok, po oslobodení od hriešnych sklonov, hovorí Kristus, „nech príde ku mne a napije sa!“ (Ján 7,37) Jediný liek na závislosť je Kristova milosť a moc.

Dobré rozhodnutia, ktoré človek urobí vo svojej vlastnej sile, sú nanič. Všetky sľuby sveta nepremôžu silu návykov. (179) Ak nebudú srdcia obnovené Božou milosťou, ľudia nedokážu byť striedmi v ničom. Ani na chvíľu sa sami neochránime pred hriechom. Vždy sme závislí od Boha.

Skutočná náprava sa začína (122) odpustením hriechov. Naša práca pre ľudí, ktorí podľahli zlozvykom, bude úspešná iba vtedy, ak Kristova milosť pretvorí ich charakter a ich spojenie s Bohom bude stále živé.

Kristus žil v dokonalej poslušnosti Božiemu zákonu. Preto je príkladom pre každú ľudskú bytosť. Životom, akým žil na tomto svete on, by sme mali jeho silou a pod jeho vedením žiť aj my.

Svoju službu máme vykonávať tak, aby na myseľ i srdce pôsobil Boží zákon. Zdôrazňujme vernosť Bohu. Neustále pripomínajme, že je veľký rozdiel medzi človekom, ktorý Bohu slúži, a ktorý mu neslúži. Boh je láska. Nemôže však prehliadať úmyselné nedodržiavanie svojich prikázaní. Následkom neposlušnosti sa uniknúť nedá. Veď Boh môže poctiť len tých, ktorí ctia jeho. O večnom údele človeka rozhoduje jeho život na tomto svete. Čo zasial, to bude i žať. Za príčinou prichádza následok.

Len dokonalá poslušnosť môže vyhovieť mravnej úrovni Božích požiadaviek. Boh nám ich nedal bezúčelne. Neprikázal nič, čo nie je nutné, aby človek žil v súlade s ním. Hriešnikom máme predstavovať ideál Božieho charakteru a viesť ich ku Kristovi, pretože dosiahnuť tento ideál môžeme iba jeho milosťou.

Spasiteľ vzal na seba slabosti ľudstva a žil bez hriechu. Človek sa preto nemusí báť, že pre porušenosť svojej prirodzenosti nemôže zvíťaziť. Kristus prišiel, aby nám dal možnosť byť „účastnými na božskej prirodzenosti“.

Jeho život je svedectvom, že človek, ktorý je spojený s Bohom, nemusí hrešiť. (180)

Spasiteľ zvíťazil, aby človeku ukázal, ako i on môže zvíťaziť. Každému satanovmu pokušeniu čelil Božím slovom. Silu k poslušnosti Božím prikázaniam získal Kristus tým, že veril Božím zasľúbeniam. Pokušiteľ nedokázal nad ním zvíťaziť. Na každé pokušenie odpovedal: „Je napísané“. Boh nám dáva svoje slovo, aby sme ním odolali zlému. Veľké a vzácne zasľúbenia sú (123) určené pre nás, aby sme „prostredníctvom nich mali účasť na Božej prirodzenosti a unikli záhube, ktorú vo svete spôsobuje žiadostivosť“. (2 Pet 1,4)

Povzbuďte človeka, ktorý je v pokušení, aby nehľadel na okolnosti, nepozeral na vlastnú slabosť a nezaoberal sa silou pokušenia, ale aby sa spoľahol na Božie slovo, ktorého moc patrí nám. Žalmista hovorí: „V srdci som si skryl tvoju reč, aby som proti tebe nehrešil.“ (Ž 119,11) „Podľa slova tvojich úst o ľudských činoch vyhýbal som sa chodníkom násilníka.“ (Ž 17,4)

Povzbudzujme ľudí. Modlime sa s nimi. Mnohí z tých, ktorí podľahli pokušeniu, sú tým pokorení a majú pocit, že je zbytočné pokúšať sa znovu priblížiť sa k Bohu. Takéto myšlienky sú však od nepriateľa. Ak zhrešili a majú pocit, že sa nemôžu modliť, povedzme im, že práve teraz je tá najvhodnejšia chvíľa. Ak vyznávajú svoje hriechy napriek tomu, že sa cítia zahanbení a ponížení, potom ten, (181) ktorý je verný a spravodlivý, im odpustí a očistí ich od každej neprávosti.

Nič nie je zdanlivo bezmocnejšie, v skutočnosti však neporaziteľnejšie, než človek, ktorý si uvedomuje svoju prázdnotu a spolieha sa na Spasiteľove zásluhy. Modlitbou, štúdiom Božieho slova a vierou v stálu Božiu prítomnosť môže i ten najslabší človek žiť v spojení so živým Kristom, ktorý ho svojou pevnou rukou uchopí a už nikdy nepustí.

Nádherné zasľúbenia
Každý človek, ktorý žije v spojení s Kristom, si môže privlastniť tieto nádherné zasľúbenia:

„Ja však chcem hľadieť na Hospodina, čakať budem na Boha svojej spásy. Môj Boh ma vyslyší. Neraduj sa nado mnou, nepriateľka moja! Ak som padol, povstanem, ak sedím vo tme, Hospodin mi je svetlom.“ (Mich 7,7.8)

„Zľutuje sa opäť nad nami, (124) rozšliape naše viny a uvrhne do hlbín mora všetky naše hriechy.“ (Mich 7,19)

Boh sľubuje: „Človeka urobím zriedkavejším ako rýdze zlato a ľudí ako zlato ofírske.“ (Iz 13,12)

„Zostanete ležať medzi košiarmi? Postriebrené sú krídla holubice, jej perute sú zo žltkastého zlata.“ (Ž 68,14)

Tí, ktorým Kristus najviac odpustil, ho budú najviac milovať. Sú to tí, ktorí budú v posledný deň stáť najbližšie pri jeho tróne.

„Budú vidieť jeho tvár a jeho meno bude na ich čelách.“ (Zj 22,4) (182) (125)