Saulova smrť

Medzi Izraelom a Filištíncami sa znova schyľovalo k vojne. „A tak sa zhromaždili Filištínci a položili sa táborom v Šunéme,“ na samom okraji jezreelskej nížiny, zatiaľ čo Saul so svojím vojskom sa utáboril len nieľko míľ odtiaľ, na úpätí vrchu Gilbóa, na južnom pomedzí nížiny. Práve v tejto nížine Gideón s tristo mužmi zahnal na útek vojsko Midjáncov. Vysloboditeľa Izraelcov však viedol celkom iný duch, než aký ovládal srdce Saulovo. Gideóna posilňovala viera v mocného Boha Jákobovho. Saul sa však cítil osamotený a bezmocný, lebo Hospodin ho opustil. Keď uvidel vojsko Filištíncov, „zľakol sa, až sa mu srdce rozochvelo“ (1 Sam 28,4.5).

Saul sa dozvedel, že Dávid je so svojimi stúpencami na strane Filištíncov a očakával, že Izajov syn využije túto príležitosť a bude sa mu mstiť za príkorie, ktoré od neho vytrpel. Kráľ sa ocitol vo veľmi tiesnivom položení. Z bezdôvodnej závisti chcel zabiť Pánovho vyvolenca, pričom krajne ohrozil národ. Stíhaním Dávida bolo natoľko posadnutý, že zanedbal obranu svojho kráľovstva. V tejto situácii sa Filištínci dostali priamo k srdcu krajiny. Satan nútil Saula všemožne prenasledovať Dávida a zabiť ho. Súčasne podnecoval Filištíncov, aby túto príležitosť využili, aby Saula zabili a jeho ľud porazili. Tento arcizvodca si často podobne počína aj dnes. Niektorého neobráteného člena cirkvi navedie na to, aby v cirkvi podnietil závisť a svár a v nejednote Božieho ľudu sa snaží o jeho záhubu.

Saul sa mal na druhý deň stretnúť v boji s Filištíncami. Mračná hroziacej záhuby začali nad ním nebezpečne hustnúť. (675) (676) (678) Očakával pomoc a radu. U Boha ju však hľadal márne. „Hospodin mu neodpovedal ani cez sny, ani cez urím, ani cez prorokov“ (1 Sam 28,6). Hospodin sa ešte nikdy neodvrátil od toho, kto k nemu prišiel úprimne a pokorne. Prečo sa však bez odpovede odvrátil od Saula? Kráľ sa sám nerozvážne pripravil o možnosť hľadať radu u Boha. Odmietol hlas proroka Samuela, vyhnal Božieho vyvolenca Dávida a zavrhol Hospodinových kňazov. Ako mu mal potom Boh odpovedať, keď s ním pretrhal všetky možnosti spojenia? Ako mu mal Hospodin odpovedať vo sne alebo sa mu zjaviť, keď svojimi neprávosťami maril pôsobenie Ducha Božej milosti. Saul sa neobrátil k Bohu v kajúcnej pokore. Nežiadal Boha o odpustenie hriechov ani o zmierenie, ale o vyslobodenie z rúk nepriateľov. Svojou zatvrdilosťou (512) a vzdorom si zatarasil cestu k Bohu. Keby bol prejavil ľútosť a pokánie, mohol sa k Hospodinovi vrátiť. Pyšný vládca sa však vo svojej úzkosti a v zúfalstve rozhodol hľadať pomoc inde.

„Preto Saul povedal svojim služobníkom: Pohľadajte mi ženu, vládkyňu duchov, a pôjdem sa k nej dopytovať“ (1 Sam 28,7). Saul dobre vedel, čo znamená veštenie zdanlivým vyvolávaním duchov zomretých ľudí. Hospodin to výslovne zakázal a vyriekol rozsudok smrti nad každým, kto by sa o to pokúšal. Saul ešte za Samuelovho života dal pozabíjať všetkých čarodejov spolu s tými, čo boli s čarodejstvom oboznámení. Keď sa však teraz ocitol v zúfalej situácii, sám sa uchýlil k takej veštbe, ktorú kedysi zatratil ako zvrhlosť.

Kráľovi služobníci zistili, že v Endore žije žena, ktorá má vešteckého ducha. Táto žena mala spojenie so satanom, bola pod jeho nadvládou a plnila, čo jej kázal. Knieža temnosti a zla jej za to doprial robiť divy a vyjavovať tajomné veci.

Saul prišiel preoblečený v sprievode dvoch svojich pobočníkov do príbytku čarodejky. Aký žalostný to pohľad na izraelského kráľa, ktorý sa ocitol v satanovom otroctve. Možno azda urobiť niečo horšie, než čo urobil ten, ktorý chcel silou-mocou konať svojvoľne a odmietol posvätný vplyv Božieho Ducha? Môže byť nejaké horšie otroctvo, než je otročiť takému tyranovi, akým je človek sám sebe? (676) Podmienkou, za ktorej sa Saul stal kráľom Izraela, bola viera v Boha a poslušnosť Božej vôli. Keby bol za svojej vlády túto podmienku plnil, jeho kráľovstvo mohlo byť zabezpečené. Bol by ho viedol Boh a Všemohúci by bol jeho záštitou. Boh bol voči Saulovi dlho trpezlivý. Hoci Saul svojím vzdorom a pýchou božský hlas vo svojom srdci takmer umlčal, stále mal dosť príležitostí na pokánie. Keď sa však v nebezpečnej situácii od Boha odvrátil tým, že sa o svetlo uchýlil k satanovmu spojencovi, prerušil posledné puto, ktoré ho spájalo s jeho Stvoriteľom. Tým úplne podľahol démonickej moci, ktorá naňho už celé roky vplývala a nakoniec ho doviedla na pokraj záhuby.

Saul pod závojom noci vyrazil so svojimi sprievodcami cez nížinu, šťastne prešiel okolo filištínskych hliadok, prekročil horský hrebeň a dostal sa do osamelého príbytku endorskej čarodejnice. Tam sa skrývala žena s vešteckým duchom, aby mohla tajne vykonávať svoje rúhavé zariekanie. Saulovo vznešené vystupovanie a kráľovské správanie aj napriek jeho preoblečeniu prezrádzalo, že nie je obyčajným vojakom. Žena začala podozrievať, že jej návštevníkom je Saul, a jej podozrenie rástlo, keď dostala bohaté dary. Na jeho žiadosť: „Vešti mi pomocou ducha mŕtveho a vyvolaj mi toho, koho ti (513) označím,“ žena odpovedala: „Však ty vieš, čo urobil Saul, ako vykynožil vyvolávačov duchov a veštcov zo zeme, prečo teda kladieš nástrahy môjmu životu a chceš ma usmrtiť? Ale Saul jej prisahal na Hospodina: Ako žije Hospodin, pre túto vec ťa nezastihne trest.“ Keď sa potom pýtala: „Koho ti mám vyvolať?“ on odpovedal: „Vyvolaj mi Samuela“ (1 Sam 28,8-11).

Keď skončila svoje zariekanie, povedala: „Akési božstvo vidím vystupovať zo zeme... Vystupuje starý muž a odený je plášťom. Tu Saul poznal, že to bol Samuel, zohol sa tvárou k zemi a poklonil sa“ (1 Sam 28,13.14).

Čarodejnici sa však po zariekacích slovách nezjavil Boží svätý prorok. Samuel neprišiel do tohto démonského brlohu. Toto nadprirodzené zjavenie mohol vyvolať svojou mocou len satan. On mohol vziať na seba podobu Samuela práve tak ľahko, ako neskôr mohol vziať na seba podobu anjela svetla, keď pokúšal Krista na púšti. (679)

Prvé ženine slová pri pohľade na Samuela patrili kráľovi: „Prečo si ma oklamal? Veď ty si Saul.“ Zlý duch, ktorý predstavoval proroka, teda najprv tajne upozornil čarodejnicu, že je obeťou klamu. Posolstvo domnelého proroka Saulovi potom znelo: „Prečo ma znepokojuješ a dávaš ma vyvolávať? Saul odpovedal: Som vo veľkej tiesni, Filištínci bojujú proti mne, Boh odstúpil odo mňa a neodpovedá mi už ani cez prorokov, ani cez sny, preto som ťa zavolal, aby si mi oznámil, čo si mám počať“ (1 Sam 28,12.15).

Kým bol Samuel nažive, Saul pohŕdal jeho radami a neznášal jeho napomínanie. Teraz si však v tiesnivej chvíli uvedomoval, že jeho jedinou nádejou by mohla byť prorokova rada, a preto sa v snahe o spojenie s vyslancom neba utiekal k nerozumnej vyslankyni pekla. Tým sa plne vydal satanovej moci a satan, ktorého jediným potešením je pôsobiť utrpenie a záhubu, to plne využil, aby nešťastného kráľa zničil. Na Saulovu zúfalú prosbu zaznelo z úst domnelého Samuela hrozné posolstvo:

„Prečo sa ma pýtaš, keď i Hospodin odstúpil od teba a stal sa ti nepriateľom? Hospodin urobil, ako hovoril skrze mňa; lebo Hospodin vytrhol ti z ruky kráľovstvo a dal ho tvojmu blížnemu Dávidovi; keďže si neposlúchol hlas Hospodinov a neuplatnil si jeho pálčivý hnev proti Amálekovi, preto ti Hospodin dnes toto urobil. A Hospodin vydá s tebou aj Izrael Filištíncom do rúk“ (1 Sam 28,16-19).

Odvtedy čo Saul začal vzdorovať Bohu, satan kráľovi lichotil a klamal ho. Snahou pokušiteľa je zľahčovať hriech, spríjemniť cestu k nemu a zaslepiť myseľ, aby prestala dbať na Hospodinove výstrahy a hrozby. Satan omámil Saula svojou mocou, keď sa kráľ (514) na Samuelove výčitky odvážil ospravedlniť svoj čin. Teraz, keď bol Saul v krajnej tiesni, satan sa v snahe dohnať ho k zúfalstvu naňho vyrútil, poukázal mu na ohavnosť jeho hriechu i na zbytočnosť úsilia žiadať zaň odpustenie. Satan nemohol zvoliť nič lepšie než ochromiť Saulovu odvahu, (680) zmiasť jeho súdnosť a dohnať ho k zúfalstvu a k samovražde.

Saul bol únavou a pôstom zoslabnutý. Mal strach a ozývalo sa mu svedomie. Keď počul strašnú veštbu, zachvel sa ako dub pred búrkou a padol na zem.

Čarodejnica sa preľakla. Pred ňou ležal kráľ Izraela ako mŕtvy. Keby bol zomrel v jej dome, mohlo to mať pre ňu zlé následky. Preto ho žiadala, aby sa vzchopil, vstal a aby sa najedol. Naliehala naňho, aby vyhovel jej prosbe a zachránil sa, pretože inak ohrozí aj jej život, ak bude trvať na splnení svojho priania. Na jej pokyn sa pripojili aj kráľovi služobníci a Saul nakoniec povolil. Žena potom rýchlo pripravila jedlo z tučného teľaťa a z nekvaseného chleba a predložila mu ho. Aký to pohľad! V pustom pelechu čarodejky, ktorá krátko predtým oznámila osudné slová, zasadol so satanovým poslom ten, ktorého Boh pomazal za izraelského kráľa, aby sa najedol a pripravil na zajtrajší boj.

Pri rannom úsvite sa kráľ vrátil so svojimi pobočníkmi do izraelského tábora, a pripravil sa na boj. Poradou s mocnosťami temna si Saul pripravil záhubu sám. Prestrašený a zúfalý vládca nemal dostatok síl, aby mohol povzbudiť svoje vojsko. Odtrhnutý od Zdroja sily už nevedel usmerniť Izraelcov, aby sa obrátili k Bohu ako k jedinej svojej pomoci. Desivá predpoveď sa teda naozaj napĺňala.

V nížine Šuném a na svahoch vrchu Gilbóa sa izraelské vojská stretli v boji na život a na smrť s vojskom Filištíncov. Hoci strašná scéna vo veštiarni endorskej čarodejnice pripravila Saula ešte aj o posledný zvyšok nádeje, Saul bojoval o svoj trón a o svoje kráľovstvo so zúfalou statočnosťou. Bolo to však márne. „Muži izraelskí dali sa na útek pred Filištíncami, padli a ležali pobití na vrchu Gilbóa.“ Traja statoční synovia kráľovi padli po jeho boku. Saula potom napadli lukostrelci. Videl, ako okolo neho padajú jeho vojaci a ako jeho synov prebodol meč. Ranený bol aj sám kráľ a nemohol ani bojovať, ani utiecť. Útek bol vylúčený. Tak Saul rozhodnutý nedať sa zajať živý, kázal svojmu zbrojnošovi: „Vytas svoj meč a prebodni ma ním“ (1 Sam 31,1.4). Keď sa vojak zdráhal na Pánovho pomazaného zodvihnúť ruku, (681) Saul si potom vzal život sám, keď pochytil meč a naľahol naň. (515)

Takto skončil prvý izraelský kráľ, keď sa poškvrnil samovraždou. Sklamal v živote a skončil v hanbe a v zúfalstve, pretože svoju zvrátenú vôľu presadzoval proti vôli Božej.

Správa o porážke sa rozniesla široko-ďaleko a strach zachvátil celý Izrael. Ľud utekal z miest a Filištínci ich bez prekážok a odporu obsadzovali. Saulova vláda, ktorá sa nespoliehala na Boha, priviedla ľud na pokraj záhuby.

Keď na druhý deň po bitke Filištínci prehľadávali bojisko, aby olúpili mŕtvych, objavili Saula s telami jeho troch synov. Svoje víťazstvo zavŕšili tým, že mŕtvemu Saulovi sťali hlavu a vzali mu brnenie. Skrvavenú hlavu aj s brnením potom ako víťaznú trofej poslali do krajiny Filištíncov, „aby sa to rozchýrilo po chráme ich modiel a medzi ľudom. Potom uložili jeho brnenie v chráme Aštarty“ (1 Sam 31,9.10) a hlavu vystavili v Dágonovom chráme. Tým bola sláva za dobyté víťazstvo pririeknutá moci týchto nepravých bohov a Hospodinovo meno bolo zneuctené.

Saulovo mŕtve telo s mŕtvolami jeho synov bolo zavlečené do mesta Bét-Šán, ktoré leží blízko Gilbóa pri Jordáne. Tam boli mŕtvoly v reťaziach zavesené a vydané napospas dravým vtákom. Statoční muži z Jábeša, čo nezabudli, že Saul vo svojom mladšom a šťastnejšom veku vyslobodil ich mesto, teraz mu prejavili svoju vďačnosť tým, že mŕtve telá kráľa a princov zachránili a pochovali. V noci prekročili Jordán, „sňali Saulovu mŕtvolu i mŕtvoly jeho synov z múru v Bét-Šáne, potom sa vrátili do Jábeša a tam ich spálili. Potom vzali ich kosti, pochovali ich v Jábeši pod tamariškou a sedem dní sa postili“ (1 Sam 31,12.13). Šľachetný čin kráľa bol po štyridsiatich rokoch odmenený: našli sa láskavé a súcitné ruky, ktoré v onej temnej hodine porážky a hanby pripravili Saulovi a jeho synom pokojné miesto odpočinku. (516) (682)