Úvod: „Obnoviť jednotu medzi všetkými kresťanmi je jedným z hlavných cieľov svätého Druhého vatikánskeho všeobecného cirkevného snemu.“ (Unitatis redintegratio – úvod 1.)
Na základe porovnania dvojice uvedených citátov sa zaiste nedá preniknúť do hĺbky a podstaty ekumenizmu v bežnom živote. Vytvoriť si skutočný obraz o metódach a hĺbke tohoto úsilia si zaiste vyžaduje čas a štúdium.
Predsa však táto práca môže vniesť určitý pohľad na to, ako sú slová koncilových otcov vnímané v kontexte toho istého Ducha, pobádajúceho k zjednoteniu jednotlivých kresťanských cirkví dneška.
Unitatis redintegratio
(UR úvod 1.) Pán vekov, ktorý múdro a trpezlivo uskutočňuje plán svojej milosti voči nám hriešnym, začal v posledných časoch v hojnejšej miere šíriť medzi navzájom rozdelenými kresťanmi ducha skrúšenosti a túžbu po jednote. Táto milosť zapôsobila na veľmi mnohých ľudí všade na svete. I medzi našimi oddelenými bratmi vzniklo pod vplyvom milosti Ducha Svätého čím ďalej tým viac sa vzmáhajúce hnutie za obnovenie jednoty všetkých kresťanov. Na tomto hnutí za jednotu, ktoré sa menuje ekumenickým hnutím, sa zúčastňujú tí, čo vzývajú trojjediného Boha a uznávajú Ježiša za Pána a Spasiteľa, a to nielen jednotlivci ako takí, ale aj združení v spoločenstvách, v ktorých počúvali evanjelium a ktoré títo jednotlivci nazývajú cirkvou svojou a Božou. Avšak takmer všetci, hoci rozličným spôsobom, túžia po jednej a viditeľnej Cirkvi Božej, naozaj všeobecnej a poslanej do celého sveta, aby sa svet obrátil k evanjeliu, a tak sa spasil na slávu Božiu. Tento svätý cirkevný snem berie toto všetko na vedomie s radostným srdcom.
(UR II., 12.) Nech všetci kresťania pred všetkými národmi vyznávajú vieru v trojjediného Boha, vo vteleného Syna Božieho, Vykupiteľa a Pána nášho a nech spoločným úsilím vo vzájomnej úcte vydávajú svedectvo o našej nádeji, ktorá nesklame. Keďže v týchto časoch sa organizuje veľmi rozvetvená spolupráca na sociálnom poli, naskrze všetci ľudia sa pozývajú k spolupráci, tobôž tí, čo veria v Boha, a najmä všetci kresťania, keďže sú nositeľmi Kristovho mena. Spolupráca všetkých kresťanov živo prejavuje to spojenie, ktoré už jestvuje medzi nimi a stavia do plnšieho svetla tvár Krista Služobníka. Túto spoluprácu, ktorá sa vo veľa národoch už nadviazala, tre ba čím ďalej tým viac zdokonaľovať - zvlášť v krajoch, ktoré sú javiskom sociálneho a technického rozvoja - tak čo sa týka náležitého hodnotenia dôstojnosti ľudskej osobnosti, upevňovania dobrodenia mieru, uplatňovania evanjelia na sociálnom poli, pokroku vied a umení v kresťanskom duchu, ako aj všestranného liečenia neduhov našich čias, ako sú: hlad, pohromy, negramotnosť, bieda, nedostatok bytov a nespravodlivé rozdelenie majetkov.
Pri tejto spolupráci všetci v Krista veriaci môžu sa ľahko naučiť, ako sa lepšie vzájomne poznať a vážiť i ako pripraviť cestu k jednote kresťanov.
Ekumenická rada cirkví
Ekumenická rada cirkví v Slovenskej republike (ďalej len ERCSR) je združením kresťanských cirkví pôsobiacich na území Slovenskej republiky. Predstavitelia jednotlivých cirkví na celom svete si v posledných desaťročiach začali uvedomovať aktuálnosť novej situácie, ktorá sa začala odvíjať v Európe a na celom svete po skončení 2. svetovej vojny. Čoraz viac si uvedomovali, že pre všetky kresťanské cirkvi je prvoradé to, čo je obsiahnuté v zvesti evanjelia, ktoré prináša Ježiš Kristus. Táto zvesť by všetky cirkvi mala zjednocovať, nie rozdeľovať. To bol hlavný dôvod vzniku Svetovej rady cirkví a neskôr aj Konferencie európskych cirkví – organizácií, ktorých úlohou je združovať kresťanské cirkvi v celosvetovom, resp. európskom meradle, iniciovať a napomáhať ich vzájomnú spoluprácu.
Tieto myšlienky našli uplatnenie aj na našom území.
Novým impulzom pre rozvoj práce všetkých cirkví bol u nás
r. 1989. Po znovunastolení demokracie v spoločnosti a po dlhom období neslobody sa cirkvi pustili do veľkého a ťažkého diela obnovy. Tiež pre ekumenické hnutie nastalo dôležité obdobie hľadania novej tváre a nových foriem spolupráce.
Ekumenická rada cirkví v SR bola ustanovená na svojom úvodnom zasadnutí v marci 1993. Je spolu s ERC v ČR rovnoprávnym následníkom ERC v ČSFR, ktorá po rozdelení Československa ukončila svoju činnosť. Obidve novovzniknuté ekumenické rady sú nezávislé a rovnoprávne subjekty pôsobiace na území dvoch novovzniknutých štátov.
ERCSR nie je nadcirkevným útvarom. Je združením registrovaných cirkví a náboženských spoločností, ktoré hľadajú cestu k vzájomnej spolupráci a k vzájomnému porozumeniu. Dôležitou úlohou ERCSR je úsilie o koordináciu aktivít členských cirkví vo vzťahoch k štátu, smerom do občianskej spoločnosti a a spolupráca s medzinárodnými cirkevnými inštitúciami. ERCSR môže byť účinnou platformou pre teologický dialóg medzi jednotlivými členskými cirkvami. ERCSR spolupracuje so svetovými kresťanskými a spoločenskými organizáciami, ako napr. Svetová rada cirkví, Konferencia európskych cirkví, Európska ekumenická konferencia pre cirkev a spoločnosť a pod.
POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE
- Dokumenty II. Vatik. koncilu, Unitatis redintegratio, Stanislav Polčin, SJ (1968), SSV 1993
- http/www.ekumena.sk/erc/histor ia.htm (18. november 2002)