Oddelenie Haptophyta má jednu triedu Haptophyceae, kde sa vyčlenili tie chryzomonády, ktoré okrem dvoch bičíkov majú aj haptonému.
Bičíkaté bunky majú dva rovnako alebo nerovnako dlhé bičíky pokryté submikroskopickými šupinami z organického materiálu. Medzi dvoma bičíkmi má každá bunka kratší alebo dlhší vláknitý, často stiahnuteľný prívesok - haptonému, ktorá nemá pohybovú funkciu. Submikroskopická štruktúra haptonémy sa zreteľne odlišuje od stavby bičíkov. Na priereze sa skladá zo 6 alebo 7 kosákovito usporiadaných tubulov. Medzi tubulmi a povrchom je zýhyb endoplazmatického retikula. Naproti tomu bičíky majú charakteristickú štruktúru zloženú z dvoch centrálnych a 9 dvojitých periférnych tubulov. Ak je chloroplast priamo vedľa jadra, potom endoplazmatické retikulum jadra (= jadrová membrána) a endoplazmatické retikulum chloroplastu tvorí jeden celok. V lamelách chloroplastu sú vždy 3 tylakoidy. Obvodová prstencovitá lamela, charakteristická pre Heterokontophyta, chýba. Na chloroplaste je guľovitý pyrenoid. Stigma leží v apikálnej časti bunky. Skladá sa z radu guľôčok uložených husto vedľa seba pod chloroplastovou membránou podobne ako pri Ochromonas. Bazálna rozšírenina bičíka chýba. Sladkovodné druhy majú 1-2 pulzujúce vakuoly. Povrch buniek je pokrytý celulózovými šupinami s pavučinovito rozloženými celulózovými mikrofibrilami. Okrem toho sa v skupine vápenatých bičíkovcov vyskytujú aj svetelným mikroskopom dobre viditeľné vápenaté šupiny (kokolity). Šupiny sa tvoria v Golgiho aparáte a majú zvyčajne charakteristickú štruktúru. Strana šupiny obrátená k bunke má fibrily usporiadané lúčovito, voľná vonkajšia strana koncentricky. Na rozdiel od Heterokontophyta Golgiho aparát neleží iniciálnou časťou na povrchu jadra. Chloroplasty sú žlté až hnedé, lebo chlorofyly a a c sú prekryté hnedými alebo žltými akcesorickými pigmentmi (fukoxantín, diadinoxantín, diatoxantín), chlorofyl b chýba. Najdôležitejšia zásobná látka je polysacharid chryzolaminarín, okrem toho sa pozoroval paramylón. Rezervné polysacharidy sa tvoria vo vakuolách mimo chloroplastu. Rozmnožovanie sa deje pozdĺžnym delením na dve časti.
Obr. (1.8.)1: Stavba bunky triedy Haptophyceae
Trieda má asi 45 recentných rodov patriacich do radu Prymnesiales (Prymnesium saltans, obr. 2:1; Chrysochromulina kappa, obr. 2:2) a Coccolithophoridales (Hymenomonas roseola, obr. 2:5; Lohmannosphaera adriatica, obr. 2:4; Calciosolenia sinuosa, obr. 2:3).
Obr. (1.8.)2: Haptophyceae
1 Prymnesium saltans, 2 Chrysochromulina kappa, 3 Calciosolenia sinuosa, 4 Lohmannosphaera
adriatica, 5 Hymenomonas roseola