trieda Raphidophyceae (Zelenivky)

Zelenivky je malá skupina pomerne veľkých bičíkovcov (50-100 um), ktoré sa tvarom aj diferencovanou stavbou protoplastu výrazne odlišujú od ostatných rias. Bunky sú jednotlivé, často dorziventrálne sploštené, so stálym tvarom tela, s dvoma dlhými a nerovnako hodnotnými bičíkmi. Smerový (lokomočný) bičík je orientovaný dopredu, je pleuronematický, s rovnakou stavbou ako pri ostatných triedach Heterokontophyta. Druhý bičík je hladký, uložený vo ventrálnej ryhe a smeruje pozdĺž bunky dozadu. Obidva bičíky sú upevnené mierne subapikálne na okraji krátkej hltančekovej priehlbinky. Na báze bičíkov sú blefaroplasty, ktoré sa 1-2 fibrilami spájajú s jadrom. Bunky sú pokryté jemným a citlivým periplastom (pelikulou). Pod periplastom ležia paličkovité trichocysty alebo guľovité slizové telieska, ktoré pri podráždení pukajú a menia sa na sliz. Trichocysty sú najmä na apikálnom a antapikálnom konci usporiadané radiálne, niekedy tvoria pravidelné zhluky (batérie). Cytoplazma je rozlíšená na endoplazmu a alveolárnu ektoplazmu. Pomerne veľké guľovité jadro s niekoľkými jadierkami je umiestnené vo vačku z hustejšej cytoplazmy, ktorý je obklopený redšou cytoplamzou. V endoplazme sú aj mitochondrie, endoplazmatické retikulum a asi 50 diktyozómov (Golgiho aparát) produkujúcich množstvo vačkov, z ktorých mnohé sa vyprázdňujú do pulzujúcich vakuol; diktyozómy sú husto uložené nad jadrom, majú vrchnáčikovitý tvar, na priereze v tvare rožteka a sú viditeľné aj svetelným mikroskopom (predtým sa toto teliesko nazývalo supranukleový aparát). Ektoplazma je veľmi vakuolizovaná a v periférnej časti obsahuje početné, jasnozelené až žltozelené, elipsovité, na seba často husto nakopené chloroplasty. Chloroplasty majú 4 membrány, tylakoidy sú usporiadané po tri v lamelách. Okrem chlorofylov a a c obsahujú beta-karotén, diadinoxantín a diatoxantín. Rezervnou látkou sú tukové látky. Medzi jadrom a inzerciou bičíkov sa tvoria vakuoly. V tomto priestore v tvare rovnostranného kužeľa vznikajú 3 pulzujúce vakuoly, ktoré sa zlejú do jednej a tá sa vyprázdňuje do jamky, v ktorej vyúsťujú bičíky. V blízkosti jadra sa takisto vyskytuje vláknitý rizostyl nejasnej funkcie. Stigma chýba.



Obr. (1.7.)1: Stavba bunky zelenivky

Zelenivky sa rozmnožujú pozdĺžnym delením v pohyblivom stave alebo v slizovom štádiu. Pri slanomilných druhoch sa zistilo aj pohlavné rozmnožovanie, a to spájaním dvoch vegetatívnych buniek vo funkcii gamét. Ojedinelá je tvorba guľovitých spór s hrubou vrstevnatou stenou.


Zástupcovia triedy Raphidophyceae sa v prírode vyskytujú pomerne zriedka. Ojedinele ich možno nájsť v planktóne a litoráli nehnojených rybníkov a v zóne nad bahnitým dnom, častejšie sú v zarastených rašelinových vodách (Gonyostomum latum, obr. 2:1; Vacuolaria viridia, obr. 2:2; Merotrichia bacillata, obr. 2:3).


Obr. (1.7.)2: Raphidophyceae
1 Gonyostomum latum, 2 Vacuolaria viridia, 3 Merotrichia bacillata