SLONIA TECHNIKA, DELEGOVANIE ÚLOH

V.) SLONIA TECHNIKA
Slonia technika sa využíva v prípade, ak je potrebné riešiť rozsiahlu úlohu. Často nás zastraší jej veľkosť, preto sa do jej riešenia nepustíme. Pomoc môžeme nájsť v tom, že si úlohu rozdelíme na malé časti, ktoré budeme riešiť denne, alebo každý týždeň. Zároveň tým odpadá strach z veľkosti problému – celku, pretože vieme, akým spôsobom máme danú úlohu zrealizovať.
Veľkosť úlohy nie je jediným problémom. Môže tu však dôjsť k problémom iného charakteru. Ak rozdelíme celok – problém na menšie časti, uľahčí nám to síce riešenie zložitých úloh, strácame však zmysel pre súvislosť s celkom.
Aktuálnym príkladom, kde možno využiť sloniu techniku (tj. úlohu rozdeliť na menšie časti), je momentálny stav verejno-právnej organizácie (STV). Ústredný riaditeľ Slovenskej televízie Richard Rybníček a manažment organizácie zodpovedajú za vykonanie náležitých rozhodnutí, ktoré by prispeli ku zlepšeniu súčasnej situácie v STV. Nedali sa teda zastrašiť veľkosťou problému. Vzniknuté problémy odstraňujú postupnými krokmi. Núdzový stav riešia radikálnym znižovaním počtu zamestnancov, znižovaním honorárov, obmedzovaním výroby programov13.

VI.) DELEGOVANIE ÚLOH
Delegovanie úloh je súčasťou každého riadenia a označuje sa jako ”vybavovanie vecí prostredníctvom iných ľudí”.
Schopnosť delegovať úlohy patrí ku kľúčovým schopnostiam vedúceho pracovníka. Delegovanie je v podstate základná činnosť riadenia. Právomoci sa delegujú vtedy, ak dá manažér podriadenému určitú voľnosť v rozhodovaní. Manažér, ktorý nedeleguje, nevie ani riadiť. Delegovanie úloh predpokladá dôveru subjektu riadenia k pracovníkovi, ktorému deleguje úlohy. Pracovník musí spĺňať stanovené podmienky na výkon funkcie. Delegovanie môžeme považovať aj za riziko. No kontrolné mechanizmy môžu zabrániť vzniku škôd. Naopak, neprítomnosť delegovania môže spôsobiť oveľa väčšie škody, než keby sme úlohu delegovali.
Poskytovanie právomocí zamestnancom na vykonávanie rozhodnutí je tajomstvom úspechu mnohých menších organizácií. Tej vo svojej publikácii uvádza, ako príklad poskytovania právomocí, poisťovaciu spoločnosť Life USA, ktorá je presvedčená, že mnohé právomoci dávajú jej zamestnancom pocit silnej spolupatričnosti k firme. Všetci zamestnanci sú akcionármi a príjem z ich účastín tvorí približne 10 % ich celkových príjmov. Aby boli rozhodnutia jednotlivých pracovníkov kvalifikované, poskytuje im firma potrebné vzdelanie a nevyhnutné informácie.14
Za delegovanie nemôžeme v žiadnom prípade pokladať:

1. Zbavenie sa zodpovednosti
Vedúci pracovník sa nemôže vyhýbať zodpovednosti za svojich podriadených ani vtedy, keď im ponechá úplnú voľnosť pri vykonávaní úloh. Nemalo by sa stať, že manažér sa delegovaním práce prestane o úlohu zaujímať, prestane podporovať podriadených, alebo dokonca neposkytne pomoc.
2. Zrieknutie sa právomocí
Manažér stanovuje hranice, v ktorých má poverený pracovník vykonávať svoju prácu. Veľmi často vymedzí typ, alebo rozsah rozhodnutí, ktoré podriadený môže urobiť bez toho, aby sa najprv poradil s vedúcim. Dôležité je zdôrazniť, že ak sa každé rozhodnutie musí prekonzultovať, neexistuje žiadne poverenie, a nie je žiadna príležitosť ukázať, čo človek naozaj dokáže. Podobne aj podriadený, ktorý síce rozhoduje sám, ale je neustále nútený brániť a obhajovať každé svoje rozhodnutie alebo činnosť, si skoro zvykne neurobiť nič bez toho, aby k tomu nemal súhlas nadriadeného.
3. Strata kontroly
Pri delegovaní každej väčšej úlohy sa predpokladá, že sa určí spôsob a systém kontroly. Záleží na schopnostiach a skúsenostiach vedúceho, kedy a kde bude pracovníka kontrolovať. V každom projekte alebo operácii existujú určité kritické body. Zistenie a sledovanie týchto kritických miest môže manažérovi uľahčiť kontrolu nad určenou úlohou.
4. Vyhýbanie sa rozhodovaniu
Účinným poverovaním môže vedúci pracovník sústrediť svoju energiu a úsilie na najdôležitejšie rozhodnutia. Vyhne sa tak operatívnym činnostiam a súčasne využije schopnosti svojich podriadených. Existujú však rozhodnutia, ktoré by mal uskutočniť výlučne vedúci pracovník. Sú to predovšetkým odpovede na otázky:
 Aké sú žiaduce výsledky?
 Aké problémy sa pri dosahovaní týchto výsledkov môžu objaviť?
 Komu zveriť ktoré úlohy?
 Kedy je treba kontrolovať?
 Kedy by mala byť úloha dokončená?15