Controlling si môže predstaviť ako kybernetický systém ako uvádza vo svojej publikácií Vollmuth (Controlling nový nástroj riadenia, 1990). „Kybernetes“ je grécky výraz pre kormidelníka. Úlohou kormidelníka je udržiavať loď v stanovenom kurze podľa práve aktuálnych informácií o pozícii lode, a to nezávisle na vplyvoch prúdu a vetra. A to pomocou zodpovedajúcich protiopatrení. Tento popis systému môžeme aplikovať aj na podnik. Kybernetický systém pod
2.1 Rozdiel medzi strategickým a operatívnym controllingom
Controlling je možné rozdeliť. Z časového hľadiska môžeme controlling rozdeliť na strategický controlling a operatívny controlling. Strategický controlling je zameraný na dlhodobé riadenie a naopak operatívny controlling je zameraný na krátkodobé riadenie. Strategický a operatívny controlling nelíši sa len z časového hľadiska, ale taktiež sa líši v úlohách, nástrojoch a cieľoch. S
Neoddeliteľnou súčasťou práce controllera je práca s nákladmi a výnosmi podniku, pretože to sú tie veličiny, ktoré sú zodpovedné buď za zisk alebo stratu podniku. Controller má nielen analyzovať tieto veličiny, ale mal by zabezpečiť, aby informácie o týchto veličinách boli v zodpovedajúcej štruktúre, v požadovanej forme, v požadovanom obsahu a v patričných časových intervaloch poskytované kompetentn
Členenie nákladov podľa zodpovednosti za ich vznik Prioritou pri členení nákladov podľa vzťahu k útvarom je rozčlenenie podľa miesta vzniku nákladov. Na to však musí nutne nadviazať členenie podľa zodpovednosti za ich vznik. Vnútropodnikové útvary, ktorým sú náklady za zodpovednosť priradzované, sa pojmovo definujú ako zodpovednostné strediská. Z hľadiska úrovne právomoci a zodpovednosti za výsledky sa rozlišuje šesť základných typov zodpovednostných stredísk: nákladové (nákladovo riadené
Základnými nástrojmi nákladového systému podniku sú rozpočty nákladov, kalkulácie, normy a účtovníctvo. Tieto nástroje poskytujú dôležité informácie o nákladoch a výnosoch v priebehu ich reálneho toku a tvoria preto základné prvky podnikového informačného systému. Za jednotlivé nástroje v podniku zodpovedajú ľudia, ktorých funkčné zaradenie je totožné s uvedenými nástrojmi – poznáme kalkulantov, účtovníkov, vedúcich výroby, finančníkov a p
V dynamicky sa rozvíjajúcich a meniacich podmienkach trhovej ekonomiky (zložitejšie výrobné prostredie, ale najmä konkurenčné prostredie) už tradičný prístup ku kalkulovaniu s nákladmi nevyhovuje. Zisťuje sa, že nie výrobok, ale činnosti vyvolávajú náklady. Výrobky spotrebúvajú činnosti a od množstva a kvality týchto činností závisí aj časť nákladov na konkrétne výkony.
Metóda kalkulovania na základe činností Túto metódu pozn
REPORTING AKO SÚČASŤ CONTROLLINGU 4.1 Reporting ako jedna zo základných funkcií controllingu
Úlohou reportingu, ako jednej z veľmi dôležitých častí controllingu, je vytvoriť relatívne komplexný systém ukazovateľov a informácií, ktoré by mali vyhodnocovať nie len vývoj podniku ako celku, ale v takých menších častiach a pohľadoch, ktoré sú z hľadiska riadenia rozhodujúce. Výkazy a správy by mali byť usporiadané podľa ich užívateľov, vedúci pracovníkov na jednotlivých úrovniach riade
IMPLEMENTÁCIA CONTROLLINGU 5.1 Zavádzanie controllingu do podnikovej praxe
Proces zavádzania controllingu do praxe prebieha v niekoľkých na seba nadväzujúcich etapách, ktoré sú špecifické vzhľadom na typ podniku. Vo všeobecnosti je možné aplikovať nasledujúci postup.
Analýza súčasného stavu je zameraná na popísanie východiskovej situácie, s cieľom vytipovať možné problémy pri implementácii controllingu. Je potrebné vyznačiť informačné toky, úroveň výkazníctva, postaveni
KONTROLA – Kontroling Pozostáva od slova TO CONTROL – riadiť, resp. mať pod kontrolou Vznik v 15.storočí v Anglicku a priemyselné nasadenie a využívanie tejto metódy začalo v 60.rokoch minulého storočia v USA.
Kontroling ako manažérska disciplína sa ešte stále vyvíja. Definícia kontrolingu: 1. NESTERNAK a BOBAKOVA – autori: Kontroling pozostáva z týchto činností: - porovnanie požadovaného stavu so skutočným stavom - systém vzájomne prepojených pre
Časový horizont kontrolingu Kritéria pre operatívny kontroling: a) orientácia na súčasnosť, teda krátkodobosť b) zabezpečenosť likvidity c) kontrola hospodárnosti d) regulácia výsledkov dennej činnosti firmy e) vývoj zisku z hľadiska splnenia ročného plánu
Kritéria pre strategický kontroling: a) orientácia na budúcnosť (3-5 rokov) b) orientácia je externá c) buduje na príležitostiach a ohrozeniach d) pojmy ako sú náklady a výnosy
OVPLYVŇOVANIE – zahrňuje vlastné vedenie, komunikáciu, stimuláciu.
Ovplyvňovanie pozostáva z nasledujúcich činností: 1. vedenie 2. komunikovanie 3. stimulácia 4. tvorba a riadenie pracovných skupín
VEDENIE – je možné definovať ako schopnosť alebo proces ovplyvňovania ľudí, v ktorom sa vedúci s využitím svojej moci usiluje o dobrovoľnú, ochotnú účasť podriadených na dosahovaní stanovených cieľov.
ZMENU SCHOPNOSTÍ - je potrebné hodnotiť vždy k požiadavkám, ktoré z daného pracovného miesta vyplývajú na daného pracovníka Núkajú sa 2 možnosti: 1. zmena schopnosti – školenie, výchova 2. zmena požiadaviek
Môže sa stať, že aj schopnosti aj postoje sú v zásade v poriadku, ale výsledky nie sú na požadovanej úrovni. V takom prípade ešte je potrebné prehodnotiť interpersonálne vzťahy a osobnosť pracovníka. Ako zadávať úlohy Než ideme rozdeľovať úl
AUTORITA – upravuje vzťah nadriadenosti a podriadenosti, ktorý vychádza zo vzájomných vzťahov medzi úlohami subjektu riadenia – vedúceho a jeho postavením v danej organizačnej štruktúre na konkrétnom stupni riadenia. Autorita je prejavom vážnosti, dôvery, vplyvu, všeobecného uznania a rešpektovania vedúceho pracovníka podriadenými pracovníkmi.
Typy autority: a) formálna (štatutárna, pozičná) – manažér ju získa automaticky menovaním do funkcie. Dokáže ju uplatniť
S motiváciou bezprostredne súvisí pojem, ktorým sa rozumie vnútorná pohnútka určitého správania sa a konania človeka. Motívom sú najčastejšie pudy, inštinkty, túžby, potreby, záujmy, sklony, povinnosti, ideály a podobne. Človek zvyčajne nemá jediný motív konania napríklad k práci , ale vždy pôsobí v jeho vedomí niekoľko (niekedy i vzájomne rozporných) motívov. Motivácia je spravidla súborom motívov vo vedomí človeka, to znamená, že má mnohodimenzionálny charakter. Ak si
Alderferova teória ERG – vzhľadom na nespokojnosť s Maslowovou teóriou potrieb a v snahe modifikovať ju, aby sa riešili niektoré jej koncepčné nedostatky a aby viac zodpovedala výsledkom výskumu, koncom 60-tych rokov Clayton Alderfer vypracoval alternatívnu teóriu ľudských potrieb, známu ako ERG, resp. teóriu troch faktorov. Jeho model pozostáva z troch hierarchicky usporiadaných úrovni ľudských potrieb. Sú to: A/ Existenčné potreby – tvoria ich všetky druhy materiálnych a fyziologických potrieb, kt
McClellandova teória (motivačná teória úspechu) – motivačná teória úspechu sa najčastejšie spája s menom behavioristického vedca Davida McClellanda, ktorý ju začal študovať koncom štyridsiatych rokov. D. McClelland určil tri typy motivačných potrieb, ktoré môžu organizácie poskytovať svojim pracovníkom. Sú to: - potreba moci - potreba spolupatričnosti - potreba úspechu.
Potreba moci – sa definuje ako potreba ovládať iné osoby, ovplyvňovať ich správanie a byť zodpovedný
Teória očakávania – je jednou z najúspešnejších teórii. Ukazuje nielen to, ako ľudia niečo pociťujú a správajú sa, ale aj to, prečo tak reagujú a konajú. Teória očakávania je model, založený na vedomom myslení o situácii. Ústrednú úlohu v nej má percepcia (vnímanie) človek, pričom sa zdôrazňuje poznávacia schopnosť. Podľa tejto teórie motivácia závisí od dvoch skutočností, tj. od toho ako veľa niečoho chceme dokázať a od pravdepodobnosti, s ako predpokladáme, že to dosiahneme. Motivácia
Vedenie 1. Vymedzenie problematiky vedenia ľudí v organizácii Vedenie ,tak ako je ponímané v predložených pracovných skriptách tvorí len jednu časť širšieho a komplexnejšieho pojmu, ktorým je ovplyvňovanie. Toto ovplyvňovanie obsahuje nasledujúce čiastkové činnosti resp. funkcie: -vlastne vedenie ako formu interakcie medzi vedúcim a vedeným, -motivovanie, -komunikáciu. Okrem uvedených funkcií bude venovaná pozornosť aj praktickým nástrojom a formám vedenia, ako je vedenie
Obsah a zameranie vedenia ľudí v riadiacej činnosti manažéra
Vedúci pracovník má právomoc vykonávať riadiace pôsobenie, s cieľom efektívneho využívania všetkých disponibilných zdrojov organizácie, vrátane jemu pridelených ľudí. Zdroje organizácie môžeme rozdeliť na zdroje:
 ľudské – pracovná sila  materiálne, energetické, finančné a  informačné.
Schopnosť viesť ľudí je jednou z najdôležitejších požadovanýc
Vzťah moci a práva Zákonnú moc, tzv. legitímnu, obdrží vedúci menovaním do funkcie na zodpovedajúcu pozíciu, ktorá mu prináleží podľa predpisu prác a zodpovednosti za zverený úsek činnosti riadenej skupiny, oddelenia a pod. Odbornú moc získa vedúci doterajšou prípravou, súčasnými profesijnými schopnosťami, zručnosťami a poznatkami, ktoré jeho podriadení rešpektujú. Odmeňovaciu moc manažér využíva na ovplyvňovanie svojich podriadených tak, aby optimálne využívali zdroje, ktoré m