MOTIVÁCIA

MOTIVÁCIA

S motiváciou bezprostredne súvisí pojem, ktorým sa rozumie vnútorná pohnútka určitého správania sa a konania človeka. Motívom sú najčastejšie pudy, inštinkty, túžby, potreby, záujmy, sklony, povinnosti, ideály a podobne. Človek zvyčajne nemá jediný motív konania napríklad k práci , ale vždy pôsobí v jeho vedomí niekoľko (niekedy i vzájomne rozporných) motívov.
Motivácia je spravidla súborom motívov vo vedomí človeka, to znamená, že má mnohodimenzionálny charakter. Ak si človek nevytvorí dostatočné motívy k práci, začína ju prijímať v nátlakovej forme, čo môže negatívne vplývať na jeho osobnosť.
Vonkajšie podnety, ktoré potvrdzujú, respektíve aktivizujú motívy jednotlivca a ovplyvňujú jeho správanie, označujú sa pojmom stimul. Jeho poslaním je dosiahnuť žiaduce správanie sa človeka. Môže to byť vyšší plat, prestížny titul, menovka na dverách kancelária, ale aj iné veci, ktoré sú dôvodom na to, aby človek konal. Je známe, že ľudia sú ochotní pracovať, a to aj tvrdo, keď vidia, že ich práca je ocenená. Motivácia ľudí je skutočne kľúčom k úspechu.

Teórie motivácie

Zásobníkom poznatkov, z ktorého možno čerpať znalosti o psychologicko-sociálnych charakteristikách myslenia a správania sa ľudí, sú teórie motivácie. Predstavujú zovšeobecnenie poznatkov o tom „čo“ je a „aké“ je cieľavedomé správanie. Slúžia na získanie vedomostí o tom, ako budú ľudia konať v rozličných situáciách. Nedávajú a ani nemôžu dať, všeobecne platné návody ako zasiahnuť, aby sa rozliční ľudia v odlišných situáciách a podmienkach stotožnili s cieľmi organizácie.
Rozličné teórie motivácie môžeme zoskupiť do dvoch základných kategórií:
1. teórie potrieb, sústreďujúce sa na poznanie motivačných príčin
2. teórie motivačného procesu.

Teórie potrieb

Zvlášť rozšírené sú teórie zamerané na poznanie motivačných príčin. Sústreďujú sa na určenie ľudských potrieb, vychádzajúc z toho, že ľudia sú motivovaní ich uspokojovaním. Mnohí vedci súhlasia s tým, že ľudia sú motivovaní snahou uspokojiť viaceré potreby. Jednotlivé teórie sa odlišujú počtom a typmi potrieb. Rozdiel je v názoroch, ktoré sú to potreby, a aký je ich relatívny význam. Niektorí navrhujú hierarchiu potrieb, aby určili ich význam.

Dôležitými motivačnými teóriami potrieb sú:

1. Maslowova teória hierarchie potrieb
2. Alderferová TRG teória
3. Herzbergova dvojfaktorová teória
4. McClellandova teória potreby úspechu

1. Maslowova teória hierarchie potrieb – je veľmi známa, možno najznámejšia motivačná teória amerického psychológa a profesora ABRAHAMA MASLOWA, nazvaná teória hierarchie potrieb. A Maslow bol presvedčený, že na pochopenie motivácie v práci treba porozumieť ľudskej motivácii všeobecne. Vychádzal z toho, že motivácia vzniká z potrieb, tj., že každý je motivovaný uspokojovaním neuspokojených potrieb. Teória sa zakladá na dvoch významných predpokladoch:
– Každá potreba človeka závisí od toho, čo človek už má. Len neuspokojené potreby môžu ovplyvniť jeho správanie. Uspokojená potreba nemôže správanie ovplyvniť.
– Potreby človeka sú usporiadané hierarchicky podľa dôležitosti. Keď sa uspokoja potreby nižšej úrovne, nastupujú potreby vyššej úrovne a motivujú človeka.
A. Maslow rozdelil potreby ľudí do piatich skupín, ktoré sú hierarchické od najnižšej po najvyššiu potrebu:
a/ Fyziologické potreby – ide o základne potreby človeka, ako je potrava, nápoje, prístrešie, znesiteľné pracovné podmienky a pod.
b/ Potreby bezpečia (istoty) – predstavujú bezpečnosť pred fyzickým a psychologickým ublížením, tj. ochranu pred fyzickým úrazom, zdravotnú ochranu, život bez obáv zo straty zamestnania a o možnosť pracovného uplatnenia a pod.
c/ Sociálne potreby – Súvisia so sociálnou podstatou človeka a znamenajú potrebu byť akceptovaný v kolektíve, byť jeho rovnoprávnym členom, mať možnosť zúčastniť sa na rozhodovaní.
d/ Potreby uznania (úcty) – znamenajú uvedomovanie si svojho významu (sebaúcta), uznanie osobných kvalít pracovníka vedúcim a kolektívom, ocenenie výsledkov jeho práce, uspokojenie týchto potrieb vedie k sebadôvere a prestíži.
e/ Potreby sebarealizácie – znamenajú stotožnenie vykonanej práce s pocitom osobného rozvoja a spoločenského uplatnenia, splynutie osobných záujmov a vykonanej práce, ich uspokojenie umožňuje jednotlivcovi plne realizovať potenciál svojho talentu a schopnosti.
Podľa Maslowovej teórie potrieb, musíme byť opatrní a neinterpretovať ju nesprávne, charakterizovaním hierarchie potrieb ako pevnej štruktúry. Ak by taká bola , celé ľudské správanie by v skutočnosti znamenalo uniformovaný a predpovedateľný postup. Naopak, Maslow tvrdil, že v postupe nahor po stupňoch pevnej hierarchie sú výnimky. Z Maslowovej teórie možno vyvodiť poznatok, že umenie manažéra spočíva v schopnosti včas a diferencovane oceniť preferenčnú úroveň potrieb rozličných skupín. Zároveň by mal vedieť včas posúdiť, či a ako sa mení situácia, s predstihom načasovať a vo vhodnom čase využiť adekvátne motivačné pôsobenie.