NÁKLADY – ZÁKLADŇA CONTROLLINGU

NÁKLADY – ZÁKLADŇA CONTROLLINGU

3.1 Všeobecné vymedzenie nákladov a výnosov

Neoddeliteľnou súčasťou práce controllera je práca s nákladmi a výnosmi podniku, pretože to sú tie veličiny, ktoré sú zodpovedné buď za zisk alebo stratu podniku. Controller má nielen analyzovať tieto veličiny, ale mal by zabezpečiť, aby informácie o týchto veličinách boli v zodpovedajúcej štruktúre, v požadovanej forme, v požadovanom obsahu a v patričných časových intervaloch poskytované kompetentným osobám v podniku (manažéri, riaditeľ atď.) resp. príslušným externým inštitúciám.

„Výnosy sa definujú ako ekonomický prospech prevoditeľný na peniaze a získaný účelným využitím ekonomických zdrojov.“
(Sedláček, Cilíková, Pavlovičová, 1997, s.15)

Pojem výnosy rozlišujeme z hľadiska dvoch rozlišovacích úrovni. Sú to: externé výnosy, ktoré vznikajú ako peňažný ekvivalent predaných výkonov a vnútropodnikové výnosy, ktoré vznikajú vo vnútropodnikových útvaroch podniku pri odovzdávaní vnútropodnikových výkonov medzi nimi. Oceňujú sa na úrovni vnútropodnikových cien. (Ľ. Štubňová, 1995, s.9)


„Náklady sa všeobecne vymedzujú ako vynaloženie (obetovanie) ekonomických zdrojov na určitý výkon ako výsledok aktivity, prevoditeľné na peniaze a prinášajú očakávaný efekt.“
(Sedláček, Cilíková, Pavlovičová, 1997, s.13)


3.2 Klasifikácia nákladov

Náklady sa môžu klasifikovať z rôznych hľadísk. Základom klasifikácie sú rôzne účely.

Druhové členenie nákladov
Pokiaľ sa podrobnejšie členia náklady vstupujúce do reprodukčného procesu podniku z vonkajšieho okolia, prejavujú sa v prvotnej podobe jednotlivých druhov. Ako uvádza Král (2003, s. 26) za základné nákladové druhy sa považujú spotreba materiálu, spotreba a použitie externých prác a služieb, mzdové a ostatné osobné náklady, odpisy dlhodobo využívaného majetku a finančné náklady.

Nákladový druh musí mať tri základné charakteristiky. Musí byť prvotný, externý a jednoduchý.

Účelové členenie nákladov
Náklady sa z tohto hľadiska členia do relatívne širokých okruhov rôznych výrobných a nevýrobných činností, a to na náklady hlavnej výroby, pomocnej výroby, vedľajšej výroby a na náklady rôznych pridružených činností. V rámci nich sa potom podrobnejšie členia podľa jednotlivých druhov činností, technologických stupňov, uzavretých procesov alebo jednotlivých operácií.
Z hľadiska kontroly hospodárnosti sa náklady ďalej členia podľa ich základného vzťahu k činnosti, technologickému stupňu alebo operácií na:
Náklady technologické, ktoré sú vyvolané bezprostredne technologickým procesom danej činnosti.
Náklady na obsluhu, zabezpečenie a riadenie príslušnej činnosti, vynaložené za účelom vytvorenia, zabezpečenia a udržania podmienok racionálneho priebehu činností (Král, Holínska, Misterková, Pospíšilová, 1993).
Jednicové náklady sa vykazujú za jednotlivé objekty nákladov v príslušných vecne odlišných položkách. Patria k technologickým nákladom a súvisia priamo s jednotkou výkonu.
Režijné náklady majú svoj ekonomický základ v nákladoch na obsluhu, zabezpečenie a riadenie činnosti a naviac obsahujú tú zložku technologických nákladov, ktorú nemožno vyjadriť ako jednicové náklady. Tieto náklady sa členia na výrobnú, správnu, zásobovaciu a odbytovú réžiu (Král, Holínska, Misterková, Pospíšilová, 1993).