REPORTING AKO SÚČASŤ CONTROLLINGU

REPORTING AKO SÚČASŤ CONTROLLINGU
4.1 Reporting ako jedna zo základných funkcií controllingu

Úlohou reportingu, ako jednej z veľmi dôležitých častí controllingu, je vytvoriť relatívne komplexný systém ukazovateľov a informácií, ktoré by mali vyhodnocovať nie len vývoj podniku ako celku, ale v takých menších častiach a pohľadoch, ktoré sú z hľadiska riadenia rozhodujúce. Výkazy a správy by mali byť usporiadané podľa ich užívateľov, vedúci pracovníkov na jednotlivých úrovniach riadenia takým spôsobom, aby poskytovali potrebné informácie uľahčujúce rozhodovanie ( Harumová, 2004, s. 13).
4.2 Funkcie reportingu

Základné funkcie reportingu podľa Fibírovej ( 2003):
- funkcia plánovacia (v zmysle koordinačnej a poradenskej),
- funkcia informačná (funkcia zisťovacia, dokumentačná, kontrolná),
- reporting.

Je dôležité, aby výkazy a správy:
- mali požadovanú štruktúru, ktorá uľahčí a urýchli rozhodovanie,
- neboli príliš veľa alebo príliš málo podrobné. Podrobnosť informácií súvisí s úrovňou podnikovej hierarchie, ktorá ju má využívať. Všeobecne platí, že dochádza k agregácií informácií smerom hore,
- boli zrozumiteľné a prehľadné. Vhodné je využiť grafických prostriedkov pre zvýšenie názornosti,
- vyhodnocovali iba ovplyvniteľné veličiny, kvantifikované ako v peňažnom, tak aj v naturálnom vyjadrení.

Správy a v nich obsiahnuté výkazy slúžia nielen vedúcim pracovníkom na rôznom stupni podnikovej hierarchie ako nástroj pri rozhodovaní, ale aj ako nástroj vrcholového riadenia, ktorý má umožniť rozpoznať ako ďaleko sú plnené (naplnené) jednotlivé dopredu stanovené ciele, a to na každom stupni podnikovej hierarchie a v každej oblasti podnikania. Do systému výkazníctva by mali byť zahrnuté všetky oblasti a stupne existujúce v podniku, tzn. v podniku by nemalo existovať žiadne „biele miesto“ (Fibírova 2003).

Obsah, úprava a čitateľnosť vyhotovovaní výkazov a správ závisí na potrebách konkrétneho podniku. Ako uvádza Harumová ( 2004, s. 14) vo svojej knihe Účtovný a daňový reporting sa reporting delí z hľadiska, či ide o pravidelne poskytované správy alebo nie na:
- Štandardný – jedná sa o správy vyhotovované v pravidelných intervaloch, ktoré majú dopredu stanovenú štruktúru, napr. informácie o skutočných hodnotách, o odchýlkach, analýzy odchýlok, výpočty očakávaných hodnôt na konci obdobia. Obvykle je mesačné, štvrťročné a ročné (súhrne) podávanie správ, ale v prípade potreby nemožno vylúčiť ani týždenný alebo štrnásťdňový cyklus vyhotovovania výkazov. I tu je ale potrebné brať do úvahy efektívnosť poskytovaných služieb.
- Mimoriadny – jedná sa o správy vyhotovované na požiadanie, ktoré môžu byť mimoriadne z hľadiska termínu vyhotovenia, ale so štandartnou štruktúrou, alebo môže ísť o obsahovo celkom mimoriadne správy a analýzy, napr. analýzy rizika, analýza sortimentných skupín, ktoré nie sú bežne vyhotovované.