AUTORITA

AUTORITA – upravuje vzťah nadriadenosti a podriadenosti, ktorý vychádza zo vzájomných vzťahov medzi úlohami subjektu riadenia – vedúceho a jeho postavením v danej organizačnej štruktúre na konkrétnom stupni riadenia.
Autorita je prejavom vážnosti, dôvery, vplyvu, všeobecného uznania a rešpektovania vedúceho pracovníka podriadenými pracovníkmi.



Typy autority:
a) formálna (štatutárna, pozičná) – manažér ju získa automaticky menovaním do funkcie. Dokáže ju uplatniť však iba vtedy, keď sa pri vedení svojich podriadených stotožní s požiadavkami získanej pozície (on dostane menovací dekrét na pozíciu takú alebo onakú, ale keď je absolútne neschopný, nevie čo ta pozícia vyžaduje)
b) odborná (profesionálna) sa vyžaduje podľa stupňa konkrétnosti s akou daný vedúci rieši odborné problémy

Neformálnu autoritu môžeme rozdeliť:
a) morálnu (osobnú) získanú osobnostnými vlastnosťami vedúceho
b) charizmatickú – vyjadruje imidž vedúceho, jeho vzhľad, uznávané a presadzované postoje, sebavedomie, komunikačné schopnosti, vyžadovanú energiu, empatiu, asertivitu (v čínskej kultúre: kto sa rozčúli, stratí tvár)


ŠTÝLY RIADENIA
Štýl riadenia je vertikálny vzťah vedúceho k podriadeným charakteristický pre daného vedúceho pracovníka.
Je to v podstate forma vzťahu nadriadeného k podriadenému.
Silne závisí od osobností vedúceho a jeho postoja k vedeniu ľudí.

V manažérskej literatúre existuje viacero druhov členenia riadiacich štýlov, najmä:
a) teória rysov (čŕt, vlastností) vedúceho – najtypickejšie vlastnosti vedúceho
Typické črty sú nasledujúce:
1. fyzické
2. príprava (profil človeka, skúsenosti, vzdelanie, status, rodina)
3. inteligencia (schopnosť úsudku, znalostí)
4. osobnostné vlastnosti (agresivita, entuziazmus, dominantnosť, autoritatívnosť)
5. vzťah k úlohám – zodpovednosť, vytrvalosť
6. sociálne črty (kooperatívnosť, prestíž, taktnosť atď)

b) teórie zamerané na spôsob správania


1. štýly založené na využívaní právomoci
1.1. autokratický štýl (príkazy, kontrola)
1.2. demokratický štýl riadenia – obojstranná komunikácia, priestor pre podriadeného
1.3. liberálny štýl – štýl s voľnou uzdou – vedúci málo využíva svoju právomoc a iba občas kontroluje.
V súčasnosti sa uplatňujú najmä posledné dva štýly.

Oceňovanie firiem – intelektuálny kapitál – je rozdiel medzi trhovou hodnotou podniku a hodnotou jej hmotných aktív.

2. Likertové štýly vedenia
2.1. Exploatačno-autoritatívny štýl riadenia (vysoko autoritatívny vedúci, málo dôvery u podriadených), motivácia sa dosahuje strachom.
2.2. benevolentne autoritatívny štýl – prevahu má autoritatívna zložka, ale niektoré činnosti sa už delegujú
2.3. konzultatívny štýl vedenia – vedúci dôveruje podriadeným do značnej miery, ale nie celkom. Zvyčajne sa snaží využiť ich nápady.
2.4. participatívno-skupinový štýl vedenia – vedúci dôveruje podriadeným, poskytuje im autonómiu


BLAKE-MONTONOVÁ MRIEŽKA

10,10

5,5

1,1 1,10

Záujem o ľudí






Záujem o výrobu
Snahou je dosiahnuť 10,10 alebo aspoň 5,5.

c) Situačné teórie – najbežnejšia a najpravdepodobnejšia je:
1. teória premenného správania
Podľa tejto teórie k najdôležitejším faktorom, ktoré môžu ovplyvniť manažérsky štýl patria:
1.1. sila manažérskej osobnosti – hodnotový systém manažéra (dôvera podriadených, pocit istoty)
1.2. sila podriadených, ktorí môžu ovplyvniť správanie vedúceho (ochota prevziať zodpovednosť)
1.3. situačné sily – hodnoty a tradície organizácie, efektívnosť práce, charakter problému atď.