OVPLYVŇOVANIE
OVPLYVŇOVANIE – zahrňuje vlastné vedenie, komunikáciu, stimuláciu.
Ovplyvňovanie pozostáva z nasledujúcich činností:
1. vedenie
2. komunikovanie
3. stimulácia
4. tvorba a riadenie pracovných skupín
VEDENIE – je možné definovať ako schopnosť alebo proces ovplyvňovania ľudí, v ktorom sa vedúci s využitím svojej moci usiluje o dobrovoľnú, ochotnú účasť podriadených na dosahovaní stanovených cieľov.
Cieľom vedenia je dosahovať zmeny:
a) v myslení a správaní
b) v medziľudských a skupinových vzťahoch
c) v podmienkach, v ktorých žijú a pracujú
Komunikačné kanály
Vedúci subjekt – nadriadený má obvykle odpovedajúce osobnostné a kvalifikačné predpoklady pre ovplyvňovanie.
Vedený subjekt – podriadený, ktorý je schopný a ochotný uskutočniť žiadúce zmeny v myslení, konaní, v názoroch a postojoch.
Primerané a zodpovedajúce podmienky a možnosti ich efektívneho využívania tak, aby vedenie bolo účinné a zodpovedalo cieľom firmy.
Vedúci subjekt – musí mať patričné vzdelanie, odbornosť, komunikačné schopnosti.
Vedený subjekt – musí mať schopnosti realizovať zásady, musí mať ochotu a postoje také, aby to
dosiahol a mal by mať aj určité vlastnosti.
Hovoríme o trojuholníku, ktorý sa skladá z aspektov: SCHOPNOSTÍ, POSTOJOV a VLASTNOSTÍ.
Vlastnosti
Schopnosti Postoje
Schopnosti – ide o znalosti človeka, potenciál človeka s ktorým možno pracovať, ktorý sa dá rozvíjať.
- sú ovplyvňovateľné, je možné ich rozvíjať
Postoje – vyjadrujú celkovú mieru ochoty a lojality konkrétneho človeka a úzko súvisia s jeho
motiváciou. Dajú sa ovplyvňovať.
Vlastnosti – súbor tých ľudských zdrojov, ktoré s ohľadom na konkrétne podmienky nie je možné
a ani účelné meniť. Súvisia s biologickou podstatou, človeka so zadanými vlastnosťami nie je
možné vychovať, ale vybrať ho vo výberovom procese.
(manažéri si nemajú zbytočne „prepocovať tričko“ myšlienkou, že vychovajú z cholerika
melancholika).
Takúto jednoduchú diagnostiku podľa tohto štvorca by si mal každý výkonný manažér urobiť o každom podriadenom. Cieľom je dostať každého do štvorca číslo 2 = schopný a ochotný.
Kategória číslo 1:
- z hľadiska vývoja firmy je veľmi nebezpečná, pretože okolie ich identifikuje ako schopných a snaží sa napodobovať ich správanie (ich neochotu)
- snahou je dostať ho do štvorca číslo 2 prostredníctvom motivácie
Kategória číslo 2:
-
Kategória číslo 3:
- najsamprv musíme zmeniť jeho postoj a následne prostredníctvom metód školenia zmeniť jeho schopnosti.
Kategória číslo 4:
- treba zabezpečiť odpovedajúce školenie a výchovu a dostať ich do kvadrantu číslo 2.
Zmena postojov (ochota, neochota):
Podľa autora Dr. Flamineg – tvrdí, že najprv si treba uvedomiť voči čomu resp. komu majú byť lojálni (voči firme ako takej, voči ľuďom firmy, voči oblasti a myšlienkam, ktorú firma prezentuje).
Ak chceme dosiahnúť zmenu postojov, je treba si uvedomiť voči čomu resp. komu majú byť ľudia lojálni.
a) voči firme
b) voči ľuďom ako predstaviteľom firmy
c) voči myšlienkam
Najvhodnejšie je, ak je lojalita smerovaná k myšlienkam, k hodnotám.
Príkladný je japonský systém – lojálnosť k myšlienkam pestovaná celé generácie.
(ráno spievajú hymnu firmy, keď štrajkujú, dajú si nápis na čelenku,čiapku, resp. na odev som v štrajku ale robí ďalej, keď vidí na ulici pokrivené stierače napr.na aute Honda, on pracuje v spoločnosti Honda, vráti sa do firmy a vymení na aute pokrivené stierače za nové) = vnútorné presvedčenie.
Postup pri zmene postojov: je potrebné:
a) definovať myšlienky, víziu, poslanie a podnikové krédo
napr. krédo:„sme v obchodnom dome, v ktorom je kráľ zákazníkom a zákazník kráľom“
b) ak je definovaná myšlienka, zabezpečiť jej komunikáciu v rozsahu celej firmy
c) ak už je myšlienka komunikovaná, zabezpečiť jej všestrannú podporu
na to by mal nadväzovať vhodný motivačný systém, ktorý by mal podporovať žiadúce postoje.