STRATEGICKÝ A OPERATÍVNY CONTROLLING

STRATEGICKÝ A OPERATÍVNY CONTROLLING

2.1 Rozdiel medzi strategickým a operatívnym controllingom

Controlling je možné rozdeliť. Z časového hľadiska môžeme controlling rozdeliť na strategický controlling a operatívny controlling. Strategický controlling je zameraný na dlhodobé riadenie a naopak operatívny controlling je zameraný na krátkodobé riadenie. Strategický a operatívny controlling nelíši sa len z časového hľadiska, ale taktiež sa líši v úlohách, nástrojoch a cieľoch.
Strategický controlling

Strategický controlling je charakteristický svojou orientáciou na budúcnosť a jeho prioritnou úlohou je zabezpečenie existencie podniku.
Strategický controlling znamená systematické sledovanie a odhaľovanie príležitosti a hrozieb, ktoré sa môžu v budúcnosti vyskytnúť respektíve vyskytnú. Vo väčšej miere je strategický controlling zameraný externe avšak musí zohľadňovať aj interné prostredie podniku.
V strategickom controllingu je nevyhnutné doplniť strategické plánovanie základnými prvkami controllingu, t.j. informáciami, analýzou, kontrolou a riadením. (A. Foltínová, Ľ. Kalafutová, 1998,s. 25)

Ďalšie úlohy strategického controlling ( Synek, . Kislingerová, 1994, s. 9):
- podnecovanie strategickej filozofie podniku,
- spracovanie analýz slabých a silných stránok podniku (tzv. SWOT analýza),
- formulácia strategických cieľov,
- inštitucionalizácia strategického porovnania požadovaného a skutočného
stavu,
- opatrenia pre riadenia podľa odchýlok.

Podľa J. Horváthovej a P. Galla (1996, s.100) sa nástroje strategického controllingu rozdeľujú na:
1. Analytické nástroje:
- analýza silných a slabých stránok,
- analýza strategických potenciálov a strategických medzier,
- strategická bilancia,
- analýza priebehu životného cyklu,
- portfóliová metóda.

2. Prognostické metódy:
- kvantitatívne metódy,
- kvalitatívne metódy.

Operatívny controlling

Operatívny controlling je svojimi úlohami zameraný prevažne na riadenie zisku podniku. Jeho cieľom je optimalizácia vecných, časových a hodnotových parametrov podnikových aktivít v krátkodobom alebo strednodobom časovom horizonte ( Buček, Dolinayová, Kudlová, 2004, s. 26).
Príležitosti a hrozby sú v operatívnom controllingu pretransformované do nákladov a výnosov ako predstaviteľov okamžitých výsledkov podnikových činností.
V operatívnom controllingu ide o ekonomické vnútropodnikové riadenie, ktoré využíva ekonomické kategórie, ako sú náklady, výdavky, výnosy, príjmy, výnosnosť, likvidita, príspevok na úhradu fixných nákladov a pod. Základom je riadenie nákladov – v podstate všetky ostatné ukazovatele sú ovplyvňované nákladmi ( Foltínová, Kalafutová, 1998,s. 26).

Úlohy operatívneho controllingu ( Synek, Kislingerová, 1994, s. 9):
- vypracovanie orientačných vodítok získaných interne a externe ako podklad pre dielčie plánovanie,
- inštitucionalizácia porovnania požadovaného a skutočného stavu,
- korekcia odchýlok,
- zadávanie spravodajstva a informatiky vo vzťahu k vnútropodnikovému plánovaniu a výsledkom kontroly.
Najdôležitejšie nástroje operatívneho controllingu:
- rozpočet výkonov,
- finančný plán,
- plánovaná bilancia,
- kalkulácia plánovaných nákladov.