ZÁKLADNÉ PRINCÍPY RIADENIA ČASU

POZITÍVNE MYSLENIE, CESTA ZA ÚSPECHOM

Rozdiel medzi negatívnym a pozitívnym myslením spočíva hlavne v samotnom prístupe k jednotlivým problémom, úlohám. Človek s pozitívnym myslením môže nadobudnúť, či upevniť sebavedomie a pre svoje nápady nájsť ešte širšiu perspektívu. Osoby s negatívnym druhom myslenia väčšinou zaujímajú obranný postoj. Nové situácie považujú za hrozbu a niečo, čomu je potrebné sa vyvarovať. 67

Každého baví niečo iné. Ak si nenájdeme čas na veci, ktoré nám naozaj spôsobujú radosť, môže to mať negatívny dosah na všetky naše postoje. Preto je dôležité začať pozitívne myslieť už na začiatku dňa.

Pozitívny začiatok aj koniec pracovných dní má mimoriadny význam. Príjemné prebudenie, zdravá životospráva, cesta do práce bez zbytočného náhlenia a stresov sú tým správnym začiatkom. Skôr ako začneme pracovať, mali by sme skontrolovať denný plán pripravený predchádzajúci deň, stanoviť priority jednotlivým úlohám, pripraviť podklady, až potom plne využívať pracovný čas. Tesne pred ukončením pracovnej zmeny si porovnáme naplánované a zrealizované úlohy z hľadiska dosahovaného cieľa, pretože ”škrtnúť” urobenú úlohu z denného plánu, je istou satisfakciou pre všetkých. Odchod z pracoviska v dobrej nálade bránni tomu, aby sme problémy, ktoré sa nahromadia cez deň, preniesli do osobného života.
Pozitívny postoj k novému dňu si zachováme po osvojení troch pravidiel: ”Každý deň urobiť niečo, čo nám urobí veľkú radosť. Každý deň urobiť niečo, čo nás zjavne priblíži k našim osobným cieľom. Každý deň urobiť niečo, čo by tvorilo protiváhu k práci (šport, rodina, hobby..).”68


1.8 ZÁKLADNÉ PRINCÍPY RIADENIA ČASU

Najdôležitejšie princípy časového manažmentu, ktoré by sme mali dodržiavať, ak chceme efektívne využívať náš čas, znázorňuje obrázok 7.



Časový manažment
Úspech

Na záver teoretickej časti diplomovej práce sa môžeme stotožniť s názorom, ktorý prezentuje Povrazník70, o princípoch časového manažmentu:
1. Pre efektívne riadenie času je žiaduce vypracovať prehľad rôznych možných aktivít, ktoré subjekty manažmentu vykonávajú.
2. Pre jednotlivé aktivity je treba určiť poradie ich dôležitosti.
3. Aktivity príbuzné obsahom svojich činností je potrebné agregovať do totožných úloh.
4. Pre agregované aktivity je potrebné určiť rozsah času.
5. Denný plán aktivít a ich časový rozsah by mal vychádzať z dlhodobejších plánov.
6. Do plánu denných aktivít zaraďovať niečo pre radosť, ale neodkladať nič, čo je treba vykonať.
7. Denný plán podľa možností zostavovať deň dopredu a počítať v ňom aj s nepredvídanými aktivitami.
8. Do denného plánu zaraďovať niečo potrebné, do čoho sa človeku veľmi nechce.
9. Na tvorivé úlohy si v pláne určiť najproduktívnejší čas, popoludňajší čas využívať na rutinné činnosti a sociálne kontakty.
10. Pri plánovaní času na jednotlivé aktivity počítať s časovou rezervou.