Nové úlohy a stále rastúca zložitosť výkonných činností kladú na proces riadenia a organizačnú štruktúru zvýšené nároky. V dôsledku toho sa v tradičnej pyramídovej štruktúre – konkrétne v líniovo-štábnej organizačnej štruktúre – prejavujú isté nedostatky, ktoré brzdia riešenie novovznikajúcich problémov a ďalšieho rozvoja organizácií. Nové podmienky vyžadujú prispôsobivosť, čiže pružnú organizačnú štruktúru. Cieľo
Maticová organizačná štruktúra Ďalší druh organizačnej štruktúry sa nazýva maticová, respektíve mriežková organizačná štruktúra, alebo projektový či výrobkový management (Obr. č. 8). Jej cieľom je zjednotiť úsilie rozličných odborníkov na riešení určitej úlohy (projektu), a to ich sústredením do tímu (skupiny) ako dočasnej a pružnej organizačnej formy, čím sa má zabezpečiť vysoká kvalita práce a maximálna rýchlosť jej vykonávania pri minimálnych nákladoch. Projektový tím, kto
FUNKCIONÁLNA A OBJEKTOVÁ (DIVIZIONÁLNA) ORGANIZAČNÁ ŠTRUKTÚRA
Základné modely organizačného členenia organizácie sa rozdeľujú do dvoch skupín, ktoré predstavujú dve základné koncepcie (typy) organizačnej štruktúry. Sú to: 1. funkcionálna organizačná štruktúra, ktorá zodpovedá jej funkcionálnemu modelu, 2. objektová (divizionálna, federatívna a pod.) organizačná štruktúra, ku ktorej patria jej ďalšie tri modely – výrobkový, územný, odberateľský.
Centralizácia a decentralizácia právomocí v organizácii
Centralizovaným typom organizačnej štruktúry rozumieme také usporiadanie právomocí v organizácii, keď jej vrcholové vedenie rozhoduje nielen o strategických otázkach, ale aj o väčšine otázok operatívneho riadenia.
Decentralizovaným typom organizačnej štruktúry rozumieme také usporiadanie právomocí v organizácii, keď vrcholové vedenie organizácie odovzdáva značnú časť rozhodovacej právomoci nižším organizačným zložkám
Vlastnosti organizačnej štruktúry systému riadenia Improvizované vytváranie a vo svojich dôsledkoch potom nevhodné organizačné štruktúry môžu viesť k početným nedostatkom v manažérskej práci. Obvykle sa uvádza byrokracia, nedoriešená právomoc a zodpovednosť, oneskorovanie rozhodovacieho procesu, vznik konfliktov, pomalé či nesprávne reakcie na príležitosti vnútornej a vonkajšej podnikateľskej činnosti, neúmerné náklady fungovania.
Faktory a charakteristiky štruktúry systému riadenia <
STRATEGICKÉ ALIANCIE Pálčivým témam súčasných tendencií rozvoja organizovania patrí i komplex otázok účelnej veľkosti firiem a tomu zodpovedajúcej štruktúry. Z hľadiska organizácie a tomu zodpovedajúcich štruktúrnych foriem sa v súčasnej dobe pre riešenie problémov „veľké, stredné a malé“ podniky za veľmi významné považujú dve cesty, a to: a) spoločné podnikanie, hlavne tzv. strategické aliancie, b) využitie pružných a dostatočne autonómnych organizačných jednotiek vo
URČOVANIE POČTU PRACOVNÍKOV PODRIADENÝCH JEDNÉMU VEDÚCEMU Názory na počet podriadených jednému vedúcemu možno zhrnúť do dvoch skupín (Sedlák, 2000, str. 249): 1. empirický prístup: - počet sa určuje na základe získaných skúseností pre jednotlivé typy vedúcich jednotné konkrétne počty podriadených pracovníkov; - najčastejšie sa určuje maximálny prípustný počet podriadených jednému vedúcemu, ktorý ešte zabezpečuje účinné riadenie ich práce; inokedy sa navrhuje minimálny
ROZHODOVANIE 1.Základné pojmy v rozhodovaní Pre správne pochopenie pojmu rozhodovania v riadení je nutné bližšie vymedziť základné pojmy – problém, riešenie problému, rozhodovanie a riadenie. Špecifikáciou pojmu rozhodovanie, rozhodnutie, rozhodovacie procesy sa zaoberá rad odborných publikácií týkajucích sa problematiky tvorby a prípravy rozhodnutí. Najvýstižnejšie z hľadiska potrieb skúmania rozhodovacích procesov v riadení sú charakterizované v prácach K. Pavelky, z ktorých pri
Subjekty rozhodovania – vykonávatelia činností v rozhodovacom procese. Subjektom môže byť jednotlivec alebo kolektív. V zložitých rozhodovacích procesoch sa subjekty rozhodovania v rôznych fázach rozhodovacích procesov líšia. Významné postavenie potom má tzv. rozhodovateľ, ktorý je reprezentantom systému, riadi a koordinuje činnosť ostatných subjektov rozhodovania, zodpovedá za kvalitu rozhodnutí.
Objekt rozhodovania – riešený problém rozhodovania.
Charakteristika základných typov rozhodovacích procesov
Hľadisko informovanosti subjektu rozhodovania je jedno z najvýznamnejších v teórii i praxi. Informovanosť subjektov rozhodovania má vplyv na utváranie celého rozhodovacieho procesu, určuje spôsob rozhodovania. Pri rozhodovaní za istoty je subjekt rozhodovania presne informovaný o možných variantoch riešenia problému, pozná stav okolia a dôsledky jednotlivých variantov. Rozhodovanie sa tak redukuje na voľbu variantu s extrémnym dôsledkom. Rozho
Globálne (všeobecné) rozhodovanie sa dotýka problematiky celého riadeného systému. Obsahom je riešenie životne dôležitých otázok systému. Je dôležité venovať mimoriadnu pozornosť príprave a výberu riešení takéhoto globálneho problému, nekvalitné rozhodnutia tu majú široký dopad a veľmi ťažko sa napravujú. Dielčie rozhodovanie sa týka jednotlivých stránok riadeného objektu, rieši čiastočný problém. Je však nutné si uvedomiť, že dielčie
Manažéri sa pri svojej práci stretávajú s rôznymi typmi problémov a rozhodovania. V závislosti od charakteru problému používa manažér rôzne typy rozhodovania. Dobre štrukturované problémy a programované rozhodovanie. Niektoré problémy sú priamočiare. Ciele rozhodovateľa sú zrejmé, problém je známy, informácie k danému problému sú ľahko definovateľné, dostupné a kompletné. Napríklad zákazník chce vrátiť zakúpený tovar, dodávateľ sa omeškal s dodáv
Existujú tri podmienky s ktorými sa stretávajú manažéri pri rozhodovaní: istota, riziko a neurčitosť. Čo to znamená? Istota. Istota je ideálna situácia pre rozhodovanie. V takom prípade manažér rozhoduje presne s správne, pretože pozná výstupy všetkých alternatív. Napríklad pokiaľ pokladník štátu Severná Dakota rozhodol, do ktorej banky budú uložené štátne fondy, vedel presne aký úrok každá z bánk ponúka a aká bude teda výnos z vloženého vkladu. Ale je e
Rozhodovací proces sme definovali ako logický sled funkčne vymedzených a časovo oddelených fáz, ktoré prebiehajú pri riešení problému. Štruktúru rozhodovacieho procesu tvoria jednotlivé fázy, ktoré sú odvodené o základných etáp riešenia problému.
ETAPA RIEŚENIA PROBLÉMU FÁZY ROZHODOVACIEHO PROCESU
Na základe námetových informácií o možnostiach riešenia problému sú identifikované možné varianty jeho riešenia, t. j. rôzne spôsoby dosiahnutia stanoveného cieľa. Variantnosť riešení problému je predpokladom kvalitného výsledku rozhodovacieho procesu. Pri tvorbe variantov riešenia problému je nutné vytvoriť taký súbor variantov, ktoré sú reprezentatívne, reálne a porovnateľné, pritom všetky varianty musia spĺňať základné cieľové požiadavky. Táto fáza
Prijatím rozhodnutia vrcholí rozhodovací proces. Voľba najvhodnejšieho variantu riešenia problému musí prebiehať podľa stanovenej preferenčnej stupnice hodnôt, musí vychádzať z princípu racionálnosti, t. j. požiadavku výberu takého variantu riešenia, ktorý splňuje stanovený cieľ efektívnym spôsobom. Dôležité pre výber najvhodnejšieho variantu riešenia problému sú pravidlá rozhodovania, ktoré určujú spôsob, ktorým možno z informácií o
Objeky skúmania teórie rozhodovacích procesov v riadení sú zložité, zle štrukturovateľné problémy. Ich riešenie vyžaduje použitie moderných, netradičných postupov predovšetkým v súčastnej dobe, keď nevyhnutnosť prechodu od empiricko – intuitívneho rozhodovania k rozhodovaniu založenému na vedeckých princípoch je zrejmá. Zvýšiť exaktnosť riešenia zložitých problémov riadení znamená používať vedecké nástroje riadenia, t.j.
Zásadne sa zmenila proporcia medzi ponukou a dopytom
Predtým u prevažujúcej väčšiny produktov existoval vzťah prevahy dopytu nad ponukou. V súčasnej dobe existuje prevaha ponuky nad dopytom. Tento jav má celosvetový charakter. U potravín sa medzi celými kontinentmi a ekonomickými integráciami vedie boj o možnosť exportu potravín. Obrovské prebytky sú v oblasti hutnej produkcie. V strojárenstve je nadbytok kapacít asi dvojnásobný. Taká istá situácia je i v oblasti spotrebného prie
Výrobný proces Základné miesto v každom výrobnom podniku má výrobný proces. Je to činnosť, pri ktorej sa pracovný predmet (východiskový materiál – surovina, polovýrobok, hotové dielce, ...) mení na hotový výrobok. Premena pracovných predmetov na hotový výrobok sa pritom uskutočňuje spolupôsobením ľudskej práce a pracovných prostriedkov. Výrobný proces je súhrn viacerých procesov a to pracovných, technologických a prírodných. Ich výsledkom