Prijatie rozhodnutia, voľba najvhodnejšieho variantu
Prijatie rozhodnutia, voľba najvhodnejšieho variantu
Prijatím rozhodnutia vrcholí rozhodovací proces. Voľba najvhodnejšieho variantu riešenia problému musí prebiehať podľa stanovenej preferenčnej stupnice hodnôt, musí vychádzať z princípu racionálnosti, t. j. požiadavku výberu takého variantu riešenia, ktorý splňuje stanovený cieľ efektívnym spôsobom. Dôležité pre výber najvhodnejšieho variantu riešenia problému sú pravidlá rozhodovania, ktoré určujú spôsob, ktorým možno z informácií o hodnotení dôsledkov voľby variantov dospieť k rozhodnutiu, Je nutné si však uvedomiť, že akt voľby nemôže prebiehať mechanicky ako výber variantov s extrémnym dôsledkom či najmenším rizikom realizácie, ale že ide o tvoriaci akt subjektu rozhodovania, pravidlá rozhodovania sú len účinným pomocníkom rozhodovateľov.
Spätná väzba na 5 fázu predstavuje nevyhnutnosť dodatočného spresnenia posudzovaných hľadísk pre hodnotenie variantov.
3.1.7 Konečná formulácia rozhodnutia
Fáza predstavuje interpretačnú etapu riešenia problému, kedy ide o „ preklad „ výsledkov riešenia z reči riešiteľov do reči realizátorov. Formulácia rozhodnutia musí byť presná, zrozumiteľná a prijateľná pre realizátorov riešenia. Lepšie riešenie problému bez správnej interpretácie nemá pre riadiacu prax význam.
Súčasťou formulácie rozhodnutia musí byť stanovenie prostriedkov realizácie rozhodnutia, systému kontroly pre sledovanie priebehu realizácie rozhodnutia, konkrétne organizácie zabezpečujúce realizáciu prijatého rozhodnutia a určenie spôsobu a jazyka pre udelenie rozhodnutia realizátorom.
Pokiaľ niektorý z uvedených prvkov nemožno stanoviť, musíme sa vrátiť do 6 fázy a zvoliť taký variant riešenia problému, ktorý umožní konečnú formuláciu s jeho všetkými prvkami. V prípade, že žiaden z variantov nespĺňa podmienky konečnej formulácie, musí celý rozhodovací proces prebehnúť znovu. / spätná väzba na prvú fázu /
Štruktúrovanie rozhodovacieho procesu vychádza zo zovšeobecnenia najčastejšie používaných charakteristík činností, ktoré sú od rozhodovania ako takého neodmysliteľné. Je kostrou, ktorá vnáša do rozhodovania určitý rad v podobe mechanizmu, ktorý znižuje nároky na koordináciu dielčích činností rozhodovacieho procesu, je nástrojom zvyšovania kvality a úrovne rozhodovania.
Uvedená štruktúra je typická pre tzv. elementárny rozhodovací proces , ktorý chápeme ako rozhodovací proces, ktorý z rozlišovacieho hľadiska už nemožno rozložiť na rozhodovacie procesy nižšieho rádu. Zložitý rozhodovací proces, ktorý je predmetom záujmu teórie rozhodovacích procesov v riadení, tak predstavuje rad vzájomne závislých elementárnych rozhodovacích procesov, ich postupným riešením sa dá vyriešiť pôvodný problém. Základným prístupom k riešeniu zložitých rozhodovacích procesov je teda ich dekompozícia na dielčie rozhodovacie procesy rôznych rádov, zamerané na riešenie dielčích problémov identifikovaných postupnou dekompozíciou pôvodného zložitého problému. Dekompozíciu uskutočňujeme pokiaľ je účelná, resp. technicky možná.
3.2. Tímová práca pri rozhodovaní
K najdôležitejším prednostiam tímovej práce patrí predovšetkým:
- komplexnosť riešení zložitých problémov
- vyššia efektívnosť riešení prejavujúca sa vo väčšej početnosti a kvalite podaných návrhov
- väčšia objektívnosť pri riešení problémov, obmedzenie možných omylov
- zlepšovanie klímy v organizáciách tým, že v týme prítomní špecialisti sa zoznamujú s prácou druhých odborníkov, učia sa ich chápať, uznávať, rozširujú svoj obzor
- umožňuje splnenie niektorých sociálnych potrieb jednotlivca v zmysle posilnenia sebavedomia a zodpovednosti
Na druhej strane je nutné uviesť nedostatky a ťažkosti spojené s tímovou prácou:
- ťažkosti s uvoľňovaním pracovníkov pre prácu v tímoch
- neistota a obavy členov tímu o ich ďalšiu činnosť po skončení práce v tíme /pokiaľ boli plne či čiastočne uvolnení z práce /
- časté pracovné preťaženie členov tímu/ pokiaľ nie sú ani čiastočne uvoľnení/
- nieje zaistený skutočne motivujúc systém hmotnej zainteresovanosti
- tým vedie príliš autoritatívny typ, ktorý nevie jednať s ľuďmi
- nieje zaistená skutočná rovnoprávnosť členov týmu vzhľadom k ich kmeňovému pracovnému zaradeniu
- často sa riešia úlohy nevyjasnené