Rozpoznávanie a tvorba variantov
Rozpoznávanie a tvorba variantov
Na základe námetových informácií o možnostiach riešenia problému sú identifikované možné varianty jeho riešenia, t. j. rôzne spôsoby dosiahnutia stanoveného cieľa. Variantnosť riešení problému je predpokladom kvalitného výsledku rozhodovacieho procesu. Pri tvorbe variantov riešenia problému je nutné vytvoriť taký súbor variantov, ktoré sú reprezentatívne, reálne a porovnateľné, pritom všetky varianty musia spĺňať základné cieľové požiadavky. Táto fáza je veľmi náročná na znalosti a schopnosti tvoriaceho riešenia problému subjektu rozhodovania. Pri riešení zložitých problémov riadenia je v tejto fáze nevyhnutná tímová spolupráca.
Dôležitá je existencia spätnej väzby na prvej fáze, ktorá predstavuje precíznosť problému, pokiaľ bola nepresná, príliš všeobecná a neumožňovala rozpoznávanie vhodných variantov riešenia problému. Spätná väzba na druhu fázu znamená požiadavky spresnenia kritérií pre rozpoznávanie variantov.
3.1.4 Prognózovanie dôsledkov voľby variantov
Pred vlastným hodnotením variantov odhadujeme možné dôsledky ich voľby, ktorými rozumieme možné stavy systému a jeho okolia vzniknuté vplyvom realizácie jednotlivých variantov. Dôsledky variantov odhadujeme prostredníctvom prognostických metód za predpokladu rôzneho vývoja systému i jeho okolia. Základným nástrojom prognózovania dôsledkov voľby variantov je experimentovanie s variantmi pomocou simulačných modelov, ktoré umožňujú vyhodnotiť i veľké množstvo variantov za rôznych podmienok realizácie.
Podľa povahy riešeného problému, podľa možností získania informácií o budúcom vývoji daného systému rozoznávame prognózy deterministické, stochastické a prognózy za podmienok neistoty. Deterministické prognózy predpokladajú úplnú informovanosť subjektu rozhodovania o budúcom vývoji systému, výsledkom deterministickej prognózy sú jednoznačné dôsledky variantov.
Stochastické prognózy vychádzajú z možnosti odhadnúť pravdepodobnosť výskytu budúcich stavov systému, výsledkom sú tzv. očakávané dôsledky variantov.
Prognózy za podmienok neistoty vychádzajú zo situácie, kedy subjekt rozhodovania síce je schopný odhadnúť možné budúce stavy systému, ale nepozná pravdepodobnosť ich výskytu. Dôsledky variantov sú odhadované s vysokou neurčitosťou, podstata riešenia spočíva v prevedení na podmienky stochatického prognózovania určením subjektívnych pravdepodobností výskytu stavu systému / metódami založenými na informáciách expertov, metódami analógie , experimentu ap./
Spätná väzba na tretej fáze predstavuje možnosť upresnenia súboru nosných variantov riešenia problému, t.j. redukciu počtu variantov / podobné dôsledky niekoľkých variantov/, alebo rozšírenie súboru variantov / veľké rozdiely medzi dôsledkami variantov/.
3.1.5 Hodnotenie variantov
Fáza hodnotenia variantov je všeobecne považovaná za jednu z najobtiažnejších fáz celého rozhodovacieho procesu. Je nutné zvoliť taký spôsob hodnotenia, ktorý umožní porovnávať i veľmi rozdielne varianty riešenia z hľadiska dosiahnutia stanoveného cieľu riešenia. Dôležité je hodnotiť varianty nie len z hľadiska ich úžitku / prínosov, ziskov/ , ale rovnako z hľadiska rizika ich realizácie. Táto fáza rozhodovacieho procesu skrýva najväčšie nebezpečenstvo subjektivizmu v rozhodovaní, ktoré možno znížiť tímovým riešením. Cieľom tejto fázy rozhodovacieho procesu je vytvoriť predpoklad pre kvalitné rozhodnutie subjektu rozhodovania.
Pokiaľ žiadny z variantov nespĺňa vo svojich dôsledkoch cieľové požiadavky, resp. požiadavky únosného rizika ich realizácie, je nutné realizovať spätnú väzbu na štvrtú alebo tretiu fázu.