ROZHODOVANIE
ROZHODOVANIE
1.Základné pojmy v rozhodovaní
Pre správne pochopenie pojmu rozhodovania v riadení je nutné bližšie vymedziť základné pojmy – problém, riešenie problému, rozhodovanie a riadenie.
Špecifikáciou pojmu rozhodovanie, rozhodnutie, rozhodovacie procesy sa zaoberá rad odborných publikácií týkajucích sa problematiky tvorby a prípravy rozhodnutí.
Najvýstižnejšie z hľadiska potrieb skúmania rozhodovacích procesov v riadení sú charakterizované v prácach K. Pavelky, z ktorých pri vymedzení základných pojmov sa bude vychádzať.
Problém o ktorom sa rozhoduje musí byť charakterizovaný troma základnými vlastnosťami:
- musí existovať odchýlka od žiadúceho stavu systému,
- odstránenie tejto odchýlky musí byť nutné,
- riešenie, smerujúce k odstráneniu tejto odchýlky vopred nie je známe.
Ak chýba niektorá z uvedených vlastností, nejde o problém. Rozlišujeme dva základné typy problému.
-problém s jediným riešením,
-problém s variantnými možnosťami riešenia.
V prípade jednoduchých problémov s jediným riešením nehovoríme o probléme rozhodovania. S rastom zložitosti a náročnosti problémov v hospodárskej praxi je stále obtiažnejšie nájsť také jediné riešenie. Naopak počet možných riešení stále rastie a vybrať z nich jediné nie je jednoduché. Až v tomto prípade ide o problém rozhodovania. Problém rozhodovania sa dá definovať ako problém s variantnými možnosťami riešenia.
Rozhodovanie predstavuje proces voľby medzi variantnými možnosťami dosiahnutia stanovených cieľov, je teda procesom výberu najlepšieho z možných riešení formulovaného problému rozhodovania. Rozhodovanie vo svojej podstate znamená variantné riešenie problému.
Rozhodnutie je výsledkom rozhodovania, ide o vlastný akt voľby takého riešenia problému rozhodovania, ktoré vedie k splneniu cieľov najefektívnejším spôsobom. Rozhodovanie môže prebiehať vo forme:
- jednorázového aktu -pri rutinných riešeniach jednoduchých problémov
- logického sledu fáz -pri riešení zložitých problémov rozhodovania.
Teória rozhodovacích procesov v riadení definuje rozhodovacie procesy ako sled funkčne vymedzených, časovo oddelených fáz. Ich racionálny priebeh si vyžaduje špeciálne postupy, techniky a metódy a vhodné inštitucionálne riešenie.
Súčasná prevažne empiricko-intuitívna úroveň rozhodovania v riadiacej praxi neumožňuje využitie exaktných metód a prístupov pri riešení zložitých problémov riadenia. Preto sa v poslednej dobe pozornosť odbornej literatúry zameriava na možnosti formalizácie i veľmi ťažko štrukturovateľných problémov. Unčovský rozlišuje šesť etáp postupov pri riešení problému rozhodovania:
- formulácia problému
- analýza modelovaného systému
- zostavenie modelu
- výber metódy a riešenie modelu
- vertifikacia modelu
- implementácia modelu
Tento postup charakterizuje modelový prístup k riešeniu problémov, ktorý často predpokladá podstatné zjednodušenie objektu skúmania.
Pre formalizáciu postupu pri riešení zložitých problémov riadenia je vhodnejší prístup charakterizovaný verbálnym modelom, ktorý uvádza Pavelka:
- Vymedzenie zložitého problému: zadanie riešenia problému
vytvorenie informačnej základne
analýza
dekompozícia
zobrazenie
optimalizácia stratégie riešenia.
- Riešenie dielčích problémov: vymedzenie dielčích problémov
voľba postupu riešenia
riešenie
hodnotenie výsledkov riešenia
posúdenie nepriaznivých dôsledkov
interpretácia.
- Súhrnné riešenie zložitých problémov: syntéza
implementácia
realizácia.
Zovšeobecnením horeuvedených modelov sa dajú vytypovať tri základné etapy riešenia problému:
- identifikácia
- komputácia
- interpretácia.
Identifikácia zahrňuje analýzu problému s následnou dielčou syntézou získaných poznatkov do formulácie problému. Neoddeliteľnou súčasťou identifikačnej etapy je stanovenie cieľov, ktoré sa majú riešením problému dosiahnuť. V rámci identifikácie problému sa uskutočňuje zhromažďovanie a spracovanie všetkých informácií, ktoré umožňujú vytypovať možné spôsoby riešenia problému.
Komputácia predstavuje vlastné riešenie problému aplikáciou vhodných prístupov a metód rozhodovania. Výsledkom komputačnej etapy je návrh riešenia problému, nepresne býva táto etapa označovaná za rozhodovací proces v užšom zmysle.
Interpretácia predstavuje “preklad“ výsledkov predchádzajúcich etáp do formy prijateľnej subjektu rozhodovania. Zahrňuje všetky procesy nutné pre zaistenie realizácie výsledkov riešenia problému.