CIEĽOVO-PROGRAMOVÉ ORGANIZAČNE ŠTRUKTÚRY

CIEĽOVO-PROGRAMOVÉ ORGANIZAČNE ŠTRUKTÚRY

Nové úlohy a stále rastúca zložitosť výkonných činností kladú na proces riadenia a organizačnú štruktúru zvýšené nároky. V dôsledku toho sa v tradičnej pyramídovej štruktúre – konkrétne v líniovo-štábnej organizačnej štruktúre – prejavujú isté nedostatky, ktoré brzdia riešenie novovznikajúcich problémov a ďalšieho rozvoja organizácií.
Nové podmienky vyžadujú prispôsobivosť, čiže pružnú organizačnú štruktúru.
Cieľovo-programové organizačné štruktúry sa zakladajú na systémovom prístupe k formovaniu organizačných štruktúr a hľadaniu racionálnych vzťahov medzi ich prvkami.

Najznámejšími a najrozšírenejšími cieľovo-programovými organizačnými štruktúrami sú:
1. projektová koordinácia,
2. projektová organizačnú štruktúra (projektová organizácia),
3. maticová organizačná štruktúra (maticová organizácia).
Projektová koordinácia
Určuje sa na koordináciu prác súvisiacich s vypracúvaním projektu (projektov), na ktorých sa zúčastňujú rozličné útvary, jeden, prípadne niekoľko pracovníkov –
- koordinátorov projektu (projektov), podriadených líniovému vedúcemu na príslušnej úrovni organizácie.
Poslaním koordinátorov projektu je sledovať priebeh vypracúvania, resp. realizácie projektu a zabezpečovať vzťahy medzi jednotlivými štábnymi útvarmi (prípadne organizáciami), ktoré sa na ňom zúčastňujú. Vedúci štábnych útvarov sa len do istej miery podriaďujú koordinátorovi projektu. Ten však nemá v otázke projektu nijakú, prípadne len veľmi obmedzenú rozhodovaciu a prikazovaniu právomoc, a preto nemôže byť zaň plne zodpovedný.
Túto organizačnú formu možno využiť predovšetkým vtedy, keď pracovný postup je jasný a známy a požiadavky na centrálne usmerňovanie a na zásahy z vyššej riadiacej úrovne nie sú veľmi veľké.

Projektová organizačná štruktúra
Je to riešenie, pri ktorom sa z existujúcej organizačnej štruktúry organizácie vyčleňuje na účely projektu osobitná projektová zložka.
Projektová skupina (projektový útvar) preberá komplexnú zodpovednosť za projekt, a preto sa jej zverujú všetky funkcie potrebné na splnenie programu. Vedúci projektu má líniovú právomoc a zodpovednosť za projekt (Obr. č. 7).
Výhody: úplná koncentrácia pracovníkov na príslušný projekt; sústredenie a kooperácia rozličných špecialistov na ňom; jednoznačná podriadenosť pracovníkov vedúcemu projektu; vytvorenie predpokladov na dobrú koordináciu vypracúvania a plnenia projektu atď.
Nevýhody: komplexné riadenie projektu vyžaduje veľmi schopného vedúceho projektovej skupiny; nie je jednoduché uvoľniť pracovníkov z materských útvarov, resp. získať pracovníkov zvonka, najmä kvalifikovaných odborníkov, ktorí sú potrební pre projektové skupiny; sú ťažkosti s umiestnením pracovníkov po skončení práce na projekte; zložitá je koordinácia projektu s ostatnými útvarmi, ako aj s ďalšími projektmi.