FUNKCIONÁLNA A OBJEKTOVÁ (DIVIZIONÁLNA) ORGANIZAČNÁ ŠTRUKTÚRA

FUNKCIONÁLNA A OBJEKTOVÁ (DIVIZIONÁLNA) ORGANIZAČNÁ
ŠTRUKTÚRA

Základné modely organizačného členenia organizácie sa rozdeľujú do dvoch skupín, ktoré predstavujú dve základné koncepcie (typy) organizačnej štruktúry. Sú to:
1. funkcionálna organizačná štruktúra, ktorá zodpovedá jej funkcionálnemu modelu,
2. objektová (divizionálna, federatívna a pod.) organizačná štruktúra, ku ktorej patria jej ďalšie tri modely – výrobkový, územný, odberateľský.

Funkcionálnu organizačnú štruktúru charakterizuje rozčlenenie organizácie na útvary, v ktorých sa zoskupujú rovnaké alebo príbuzné funkcie (činnosti). Vedúci funkčne špecializovaných útvarov podliehajú vedúcemu organizácie.
Pri objektovej (divizionálnej, federatívnej) organizačnej štruktúre sa organizácia primárne člení na útvary podľa objektov, najmä podľa výrobkov (služieb) a územia. To znamená, že organizácia má objektovo špecializované relatívne uzavreté organizačné celky, tie riešia všetky otázky riadenia, ktoré súvisia s príslušnými výrobkami (službami), resp. výrobou (službou) daného územia, preto sú multifunkčnými organizačnými celkami.
Funkcionálna organizačná štruktúra (zodpovedá jej funkcionálnemu modelu).
- Jej najdôležitejšou prednosťou je vysoká tzv. statická efektívnosť organizácie, ktorá vyplýva zo zväčšenia rozsahu výroby, zníženia režijných nákladov a sústredenia kvalifikovaných kádrov.
- Vo výrazne veľkých firmách má táto štruktúra s diverzifikovanou výrobou (územne rozptýlenou výrobou) mnohé problémy (medzi jednotlivými funkčne špecializovanými útvarmi treba zabezpečiť úzku vzájomnú súčinnosť; vzájomná spätosť útvarov vyžaduje ich koordináciu najvyšším vedúcim; najvyššie vedenie organizácie je pracovne značne zaťažené operatívnymi úlohami; je tendencia uplatňovať veľkú mieru centralizácie rozhodovania; nevychovávajú sa osobnosti s komplexnými riadiacimi schopnosťami).
- Pri uvedených podmienkach sa v organizáciách predlžujú komunikačné cesty a čas reagovania na zmeny vonkajšieho prostredia, a to zapríčiňuje nedostatočnú výrobnú prispôsobivosť a pružnosť tohto typu organizačnej štruktúry.
- Všeobecné podmienky na využívanie:
a) v malých organizáciách nezávisle od štruktúry ich výrobného a odbytového programu, resp. programu služieb, teda tam, kde by bola objektová organizačná štruktúra vzhľadom na obmedzený rozsah výkonov veľmi nákladná;
b) v organizáciách rozličnej veľkosti, čiže aj vo veľkých organizáciách s dosť stabilnou stratégiou a stabilitou produkcie jedného druhu výrobku, prípadne veľmi obmedzeného sortimentu podobných výrobkov, resp. služieb, ako aj s miestnou koncentráciou organizačných jednotiek.

Objektová (divizionálna) organizačná štruktúra (patria jej ďalšie tri modely:
výrobkový, územný a odberateľský).
- Objektové útvary sú relatívne uzavreté a navzájom od seba nezávislé, preto sa nevyžaduje väčšia koordinácia ich vzájomnej činnosti najvyšším vedením organizácie; umožňuje decentralizáciu rozhodovania v organizácii; priblížením rozhodovania k miestu vykonávania prác sa zrýchľuje reakcia na zmeny dopytu a prispôsobivosť organizácie; jej vedenie sa môže viac sústrediť na riešenie koncepčných otázok; vytvárajú sa predpoklady na výchovu vedúcich pracovníkov (manažérov) s komplexnými schopnosťami pre riadenie.
- Spája tzv. statickú efektívnosť s prispôsobivosťou okoliu, preto je jednou z dôležitých ciest v rozvoji pružnej a efektívnej organizačnej štruktúry.
- Problémy: kladie väčšie požiadavky na líniových vedúcich jednotlivých organizačných jednotiek, pokiaľ ide o zvládnutie komplexnosti riadenia; sťažuje koordináciu a unifikáciu rovnakých funkcií (činností) v organizácii; zvyšuje rozsah kancelárskej práce, počet pracovníkov a náklady na riadiaci aparát; môže viesť k uprednostňovaniu lokálnych záujmov pred záujmami celku; pre vrcholové vedenie organizácie vznikajú nové úlohy v koordinácii jednotlivých organizačných jednotiek, predovšetkým týkajúce sa ich koncepčného riadenia.
- Všeobecné podmienky na využívanie:
a) vo veľkých organizáciách, ktoré oddelenie vyrábajú viac druhov výrobkov (poskytujú viaceré služby), resp. ide o ich rast rozširovaním vyrábaného sortimentu (poskytovania služieb), a preto vyžadujú osobitnú výrobno-technickú alebo inú základňu;
b) v organizáciách, v ktorých organizačné jednotky vyrábajúce rovnaké alebo rozličné výrobky (poskytujúce služby) sú teritoriálne rozptýlené, resp. ďalej sa územne rozčleňujú, a preto v nich treba zabezpečiť integráciu vnútri jednotlivých územných organizačných celkov.
- Tento typ štruktúry je o to výhodnejší, o čo väčšie prednosti má diferenciácia základných funkcií (činností) organizácie so zreteľom na výkony alebo územie a o čo naliehavejšia je potreba integrácie vnútri objektových útvarov, pričom sú menšie požiadavky na integráciu medzi jednotlivými výrobnými, resp. územnými celkami organizácie.
V praxi sa používa aj rôzna kombinácia obidvoch základných typov organizačnej štruktúry tak, aby sa využili ich pozitívne stránky. Takto vznikajú rozličné modifikácie, ktoré sa nazývajú kombinované, resp. heterogénne organizačné štruktúry.

Objektová organizačná štruktúra v podobe tzv. divizionálnej organizácie.
- Firmy sú členené na divízie; veľká miera decentralizácie rozhodovacej právomoci.
- Najčastejšie sa vyskytuje výrobkové divizionálne členenie firiem, ktoré sa uplatňuje najmä vo výrobe a odbyte.
- Niektoré podniky využívajú kombináciu výrobkovej a územnej organizačnej štruktúry.
- Využíva sa najmä v elektrotechnickom priemysle, pri výrobe automobilov a v chemickom priemysle; uplatňujú ju mnohé veľké, resp. i stredne veľké firmy.