Podmienky pre rozhodovanie

Podmienky pre rozhodovanie

Existujú tri podmienky s ktorými sa stretávajú manažéri pri rozhodovaní: istota, riziko a neurčitosť. Čo to znamená?
Istota. Istota je ideálna situácia pre rozhodovanie. V takom prípade manažér rozhoduje presne s správne, pretože pozná výstupy všetkých alternatív. Napríklad pokiaľ pokladník štátu Severná Dakota rozhodol, do ktorej banky budú uložené štátne fondy, vedel presne aký úrok každá z bánk ponúka a aká bude teda výnos z vloženého vkladu. Ale je evidentné, že taký prípad nie je pre manažérske rozhodovanie typický. Je totiž skôr ideálny než reálny.
Riziko. Častejšie sa rozhodnutie prijíma v podmienkach rizika, kedy môže rozhodovateľ odhadnúť pravdepodobnosť určitej alternatívy alebo výsledku. Schopnosť odhadnúť pravdepodobné výstupy môže byť výsledkom osobných skúseností alebo druhotných informácií. V podmienkach rizika majú manažéri k dispozícii mnoho údajov z minulosti, aby stanovili pravdepodobnosť jednotlivých alternatív. Pozrime sa na príklad.
Predpokladajme, že ste manažérom lyžiarskeho strediska v Colorade a premýšľate o ďalšom vleku. Je isté, vaše premýšľanie bude ovplyvnené dodatočnými príjmami, ktoré nový vlek prinesie, a tento príjem bude ovplyvnený tým, či bude dostatok snehu. Rozhodovanie je v určitom pohľade jednoduché, pretože máte z minulosti pomerne spoľahlivé údaje o počasí a množstve snehu. Údaje ukazujú, že v posledných 10 rokoch boli 3 roky s veľkým množstvom snehu, 5 rokov s priemerným množstvom a 2 roky s malým množstvom snehu. Môžete tieto informácie použiť pri vašom rozhodovaní o ďalšom vleku? Keď máte kvalitné informácie o tom, aký príjem prinieslo určité množstvo snehu, vaša odpoveď bude znieť: áno.
Môžete spočítať očakávanú hodnotu, predpokladaný príjem z každej možnej jazdy, násobenou očakávaným príjmom z každého možného variantu množstva snehu. Výsledkom bude priemerný príjem za určité obdobie pri danej pravdepodobnosti. Keď je však táto skutočnosť postačujúca pre rozhodnutie, závisí na nákladoch, ktoré budú generovať tento výnos, ako náklady na vybudovanie vleku, ďalšie každoročné náklady na prevoz, úroky z požičaných peňazí atď.
Neurčitosť. Čo sa stane, keď máte rozhodovať nemáte istotu a ani prijateľnú pravdepodobnosť toho, aké budú výstupy? Také podmienky nazývame neurčitosťou a manažéri musia i takom prípade rozhodovať. V podmienkach neurčitosti je výber alternatívy ovplyvnený množstvom dostupných informácií. Napriek tomu, že sa manažéri snažia čo najviac kvantifikovať rozhodovanie na základe matice výnosov a matice možného sklamania, neurčitosti je často nutné spoliehať na intuíciu, tvorivosť, tušenie a „dobré pocity“ a to bez ohľadu na situáciu, kedy má každý manažér svoj vlastný štýl rozhodovania.


Štýly rozhodovania

Jeden pohľad na štýly rozhodovania hovorí, že ľudia sa líšia na základe charakteristík. Prvý z nich je spôsob myslenia. Niektorí z nás smerujú k racionálnemu, logickému mysleniu čo znamená, že spracovávame informácie podľa určitého radu a snažíme sa, aby boli logické a konzistentné, než rozhodneme. Iní smerujú ku kreativite a intuitívnosti. Intuitívne typy nespracovávajú informácie u určitom poriadku, ale pozerajú sa na ne ako na jeden celok.
Iná charakteristika popisuje toleranciu k nejednoznačnosti. Opäť treba povedať, že niektorí z nás majú malú toleranciu, musia mať všetko konzistentné, štruktúrované podľa určitého poriadku, aby nejasnosť či dvojznačnosť boli minimalizované. Iní tolerujú značnú mieru dvojznačnosti či nejasnosti a sú schopní spracovať mnoho myšlienok súčasne. Keď spojíme do diagramu obe charakteristiky, budú nám zrejmé štyri rozhodovacie štýly.
Direktívny štýl. Ľudia, ktorí používajú tento štýl, majú malú toleranciu k nejasnosti či dvojznačnosti a majú racionálne myslenie. Sú efektívni a logickí .Direktívne typy robia rýchle rozhodnutia a zameriavajú sa na krátkodobý horizont. Ich účinnosť a rýchlosť často vedie k tomu, že rozhodujú aj keď nemajú dostatok informácií a vyhodnotené alternatívy.
Analytický štýl. Ľudia smerujúci k tomuto štýlu majú väčšiu toleranciu k nejednoznačnosti, ale vyžadujú viac informácií a zvažujú viac alternatív, než sa rozhodnú. Analytický rozhodovateľ je starostlivý a je schopný zvládnuť unikátne situácie.
Koncepčný štýl. Jednotlivci, ktorí smerujú k tomuto štýlu, majú veľmi široký rozhľad a zvažujú mnoho alternatív. Zameriavajú sa na dlhodobosť a sú veľmi dobrí pri hľadaní tvoriacich riešení problémov.
Behaviorálny štýl. Tí, ktorí smerujú k tomuto štýlu, veľmi dobre vychádzajú s ostatnými, zameriavajú sa na úspechy podriadených a sú otvorení pre námety ostatných. Často používajú ku komunikácii porady, ale snažia sa vyhnúť konfliktom. Títo ľudia potrebujú byť akceptovaní ostatnými.
I keď môžeme odlíšiť tieto štyri štýly, bude mnoho manažérov používať viacero štýlov. Je pravdepodobnejšie premýšľať o dominantnom štýle alebo o alternatívnych štýloch. Použitie rôznych štýlov tiež závisí od situácií, v ktorých prebieha rozhodovanie.


Význam rozmanitosti pre rozhodovanie
Rozmanitosť má však tiež pri tvorbe rozhodnutí určité temné stránky. Neexistencia spoločného stanoviska vedie k tomu, že sa príliš dlho o probléme diskutuje. Komunikácia môže byť problémom obvykle problémom pri jazykových bariérach. Vyhľadávanie odlišných názorov komplikuje rozhodovací proces, ktorý sa stáva príliš komplexným, plným zmätkov a nejasností. Pri niekoľkých pohľadoch na rozhodnutie, môže byť obtiažné dosiahnuť jeden názor alebo dohodu o spoločnej aktivite. Sú to iste negatívne aspekty, ale pozitíva využívania rozmanitých vstupov nad nimi prevažujú.
A teraz späť k vášmu rozhodnutiu. Pýtali ste sa tiež ostatných na ich názory? Pýtali ste sa učiteľov, rodiny, priateľov, spolupracovníkov? Pri takýchto vážnych rozhodnutiach vám to môže pomôcť vybrať najlepšiu alternatívu. I manažéri by si mali byť vedomí hodnoty rozmanitosti pri rozhodovaní.

Manažéri by si tiež mali byť vedomí toho, že aj ich podriadení používajú rôzne štýly. Niektorí starostlivo zvažujú alternatívy a rizika / analytický štýl/ , iní skôr hľadajú námety od ostatných / behaviorálny štýl /. To neznamená, že jeden štýl je lepší než druhý, iba to, že sa štýly líšia.