Metody rozhodovania
Metody rozhodovania
Definícia metódy rozhodovania
Objeky skúmania teórie rozhodovacích procesov v riadení sú zložité, zle štrukturovateľné problémy. Ich riešenie vyžaduje použitie moderných, netradičných postupov predovšetkým v súčastnej dobe, keď nevyhnutnosť prechodu od empiricko – intuitívneho rozhodovania k rozhodovaniu založenému na vedeckých princípoch je zrejmá. Zvýšiť exaktnosť riešenia zložitých problémov riadení znamená používať vedecké nástroje riadenia, t.j. modelovanie a moderné metódy riešenia problémov. Modelovanie je základným metodologickým východiskom riešenia zložitých problémov, aplikácie moderných metód pri realizácií jednotlivých fáz modelu je potom základnou podmienkou jeho úspešnej realizácie.
Metódu je možné definovať ako teoreticky zdôvodnené postupy, ktoré umožňujú získať nové poznatky, spracovať ich a cieľavedome využiť pri skúmaní objektu. Metóda rozhodovania potom predstavuje vedecky zdôvodnené postupy získavania poznatkov potrebných pre nájdenie takého riešenia problému, ktoré najlepšie zodpovedá stanoveným cieľom. Racionálna metóda rozhodovania je metóda ktorá vedie k dosiahnutiu cieľov racionálnym spôsobom. Užšie ponímanie zamerané na vlastné komputačné fázy riešenia problémov, definuje metódu rozhodovania ako premyslený spôsob výberu najlepšej varianty riešenia problému.
Metódy rozhodovania sa stanú určitým nástrojom racionálneho riešenia zložitých rozhodovacích problémov riadenia, keď budú správne aplikované. Preto je nevyhnutné, aby subjekt rozhodovania bol zoznámený nielen s teoretickou podstatou metód, ale predovšetkým s ich aplikačnými možnosťami. Významné miesto v teórii rozhodovacích procesov v riadení preto zaujíma vytvorenie fondu racionálnych metód rozhodovania aplikovaných pri riešení typických problémov hospodárskej praxe.
Úspech aplikácie moderných metód rozhodovania závisí v značnej miere na posúdenie vhodnosti použití určitých typov metód pri riešení určitých typov rozhodovacích procesov. Preto súčasťou tvorby fondu racionálnych metód rozhodovania musí byť ich klasifikácia, ktorá umožní skvalitniť proces výberu najvhodnejšej metódy pre riešenie konkrétnych problémov.
4.1Klasifikácia metód rozhodovania
V posledných desaťročiach bolo vyvinuté veľké množstvo metód rozhodovania, viac-menej aplikovaných v riadiacej praxi. Pre ich rozmanitosť a množstvo neexistuje v literatúre jednotný postup k ich klasifikácii. Zaoberáme sa aplikovateľnosťou racionálnych metód rozhodovania v riadiacej praxi, môžeme prijať nasledujúce členenie metód do troch základných skupín:
4.1.1Jednoduchéoduché spôsoby rozhodovania
1.1 Jednoduché spôsoby výberu najlepšej varianty riešenia
1.2 Formálne logické metódy – rozhodovacie tabuľky
1.3 Logicko-analytické metódy – rozhodovacia analýza
1.4 Metódy využívajúce poznatky teórie grafov:
- rozhodovacie stromy
- rozhodovacie siete
4.1.2.Matematické metódy a operačný výskum ako nástroj rozhodovania
4.1.2.1Metódy pre analýzu štruktúry a chovania systému a jeho okolia,
- metódy štruktúrnej analýzy
- metódy sieťovej analýzy
- metódy analýzy okolia
- metódy optimálnej alokácie obmedzených zdrojov
- metódy pre riešenie problémov súťaže
- simulačné techniky
4.1.2.2Modely hlavných subsystémov
- zásobovacie modely
- modely teórie obnovy
- modely teórie hromadnej obsluhy
4.1.3Ostatné metódy a modely
4.1.3.1 Prognostické metódy
4.1.3.2 Hodnotová analýza
4.1.3.4 Ostatné metódy
Prvá skupina je reprezentovaná metódami, ktoré nie sú náročné na použitie a pritom umožňujú získať rýchly prehľad o základných charakteristikách jednotlivých variant riešenia problému. Ich hlavný prínos spočíva v tom že umožňujú rýchlu orientáciu i pri veľkom množstve variant a tým sú schopné vytipovať užší okruh variant, na ktoré potom aplikujú náročnejšie metódy rozhodovania. Metódy pre jednoduché spôsoby výberu najlepšej varianty riešenia sú založené na formalizácii informácií získaných metódami odborného posúdenia expertov.
Významné postavenie v rámci jednoduchých metód rozhodovania zaujíma rozhodovacia analýza, ktorá je typickou heuristickou metódou s univerzálnym použitím na riešenie akýchkoľvek problémov. Univerzálnosť metódy spočíva v tom, že jednotlivé fázy metodického postupu jej aplikácie sa takmer zhodujú s fázami štruktúry rozhodovacieho procesu.
Metódy využívajúce poznatky teórie grafov je vhodné používať vtedy, keď je žiadané názorné grafické zobrazenie riešeného problému. Najväčšie aplikačné možnosti má metóda rozhodovacích sieti, ktorá spája prednosti grafického zobrazenia a rozhodovacej analýzy.
Predstavitelia druhej skupiny sú predovšetkým metódy operačného výskumu, ktoré sú použiteľné pre riešenie aj veľmi zložitých problémov rozhodovania. Operačný výskum predstavuje spôsob tímovej výskumnej práce, pri ktorej skupina špecialistov rôzneho odborného zamerania komplexne rieši zložitý ekonomický, technický, organizačný alebo vojensko-strategický problém. Pri riešení je skúmaný problém považovaný za zložitý systém. Hlavným nástrojom operačného výskumu je matematické modelovanie s využitím výpočtovej techniky. Pri konštrukcii modelov sa využívajú okrem matematického a štatistického aparátu taktiež špeciálne metódy operačného výskumu, ktoré boli postupne vyvinuté pre riešenie typických problémov. Výsledkom aplikačných metód operačného výskumu je:
- návrh riešenia závažného problému;návrh je potom podkladom pre kvalifikované rozhodnutie(jednorázové použitie modelu),
- vypracovanie pracovnej metódy(postupu), ktorej opakované použitie má podstatne zlepšiť úroveň rozhodovania v riadení určitého úseku (opakované použitie modelu)
Do skupiny ostatných metód sú operatívne zaraďované netradičné metódy, ktoré postupne prežívajú svoju renesanciu z hľadiska potrieb zvyšovania úrovne rozhodovacích procesov v riadení. V súčastnej dobe k takýmto metódam patrí napr. prognostické metódy a hodnotová
analýza.
Prognostické metódy naberajú na význame s predlžovaním časového horizontu rozhodovania. Umožňujú získavať informácie o budúcom vývoji riadeného systému, a tak vytvárajú predpoklady pre to, aby rozhodnutia boli v súlade s dlhodobými potrebami systému. Prognostické metódy je nutné aplikovať vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti, kde je potrebný dlhodobý, vedecky zdôvodnený odhad budúceho vývoja objektu rozhodovania.
Hodnotová analýza predstavuje metodický komplex tvorivého riešenia problému, ktorý umožňuje zvýšiť efektívnosť analyzovaného objektu nájdením zlepšeného alebo až principiálne nového riešenia funkcií objektu. Je možné ju aplikovať v situáciách, kde môžeme zistiť funkcie účelnej ľudskej činnosti a tieto funkcie je možné realizovať viacerými spôsobmi. Metodický postup hodnotovej analýzy umožňuje nájsť najefektívnejší z možných spôsobov. Hodnotová analýza zatiaľ nachádza najväčšie uplatnenie v inovačných procesoch hmotnej výroby. V poslednej dobe je však stredom záujmu jej použitie pre riešenie zložitých problémov riadenia.
Podmienky aplikácie racionálnych metód rozhodovania
Súčastná úroveň využívania racionálnych metód rozhodovania je pomerne nízka. Hlavné príčiny tohto stavu je možné pozorovať predovšetkým v tom, že:
- literatúra zaoberajúca sa racionálnymi metódami rozhodovania ja veľmi obsiahla a pritom nejednotná,
- riadiaci pracovníci sa v tejto literatúre veľmi ťažko orientujú predovšetkým preto, že je zameraná obvykle na podstatu metód , ich teoretického zdôvodnenia a nie na možnosti ich aplikácie pri riešení praktických problémov,
- znalosti metód samy o sebe nepomáhajú pracovníkom praxe kvalitne rozhodovať, pokiaľ nie sú určené najvhodnejšou oblasťou aplikácie práce
- metódy rozhodovania nie sú v literatúre prezentované tak, aby “získali“ záujem riadiacich pracovníkov.
Preto je nutné vytvoriť taký fond racionálnych metód rozhodovania, ktorý bude zrozumiteľný a ukáže predovšetkým možnosti uplatnenia metód pri riešení typických problémov riadiacej praxe. Fond racionálnych metód rozhodovania musí byť vytváraný z hľadiska týchto cieľov:
- v zrozumiteľnej forme zhrnúť základné teoretické poznatky o vytypovaných racionálnych metódach,
- ukázať hlavné prednosti, ale i nedostatky metód,
- vytypovať najdôležitejšie aplikačné oblasti metód pri riešení zložitých problémov praxe.
Pre efektívnu aplikáciu metód rozhodovania v praxi musia byť splnené dve základné podmienky :
-riadiaci pracovníci musia byť oboznámení s možnosťami, ale i obmedzeniami metód z hľadiska ich praktickej aplikácie,
- je nutné vypracovať spôsob prezentácie výsledkov riešení rozhodovacích problémov , aby boli v maximálnej miere jasné a zrozumiteľné.
Prvú podmienku pomôže splniť vyššie uvedený fond racionálnych metód rozhodovania, splnenie druhej podmienky je predmetom záujmu interpretačnej fázy rozhodovacích procesov v riadení.
Prekážkou širšieho uplatnenia moderných metód rozhodovania v praxi bola dosiaľ značná náročnosť na výpočtovú techniku a potreba veľkého množstva kvalitných informácií pre naplnenie vytváraných modelov. S rozvojom systému spracovania dát, s budovaním kvalitných informačných systémov ako systémov na podporu rozhodovania a s rastúcou vybavenosťou praxe modernou výpočtovou technikou je urobený predpoklad pre možnosť širokého uplatňovania rozhodovacích metód v praxi.