ZÁKLADNÉ ZMENY V NAŠEJ EKONOMIKE 1

Zmena 2:

Zásadne sa zmenila proporcia medzi ponukou a dopytom

Predtým u prevažujúcej väčšiny produktov existoval vzťah prevahy dopytu nad ponukou. V súčasnej dobe existuje prevaha ponuky nad dopytom. Tento jav má celosvetový charakter. U potravín sa medzi celými kontinentmi a ekonomickými integráciami vedie boj o možnosť exportu potravín. Obrovské prebytky sú v oblasti hutnej produkcie. V strojárenstve je nadbytok kapacít asi dvojnásobný. Taká istá situácia je i v oblasti spotrebného priemyslu, kde textilných, kožiarskych a ďalších kapacít spotrebného priemyslu je veľký nadbytok. Pritom na všetky trhy vstupujú stále noví výrobcovia. Z tejto situácie vyplývajú tieto závery pre stratégiu podniku:

Dôsledok 1:

„Náš zákazník – náš kráľ.“ Celá činnosť podniku musí byť dôsledne podriadená požiadavkám zákazníkov. Musí byť prekračovaný fetiš výroby. Výroba sama o sebe nemá význam, ak neuspokojuje potreby trhu.
Všetky činnosti podniku musia byť zamerané na uspokojovanie potrieb zákazníkov. Ide jednak o potreby, ktoré zákazníci už poznajú, jednak o potreby, o ktorých doposiaľ nevedeli a podnik bude ich vznik sám iniciovať.

Dôsledok 2:

„Ak nepredáš, ako by si nič neurobil, ba ešte horšie.“ Cesta k dosiahnutiu efektivity podnikov vedie predovšetkým cez predaj. Ak nie je tovar predaný, nie sú tržby, nie je ani zisk. Až inkasovaním fakturovaných čiastok vrcholí činnosť podniku. Bez neho nie je zmysluplný. Pozornosť podniku musí preto byť zameraná na budovanie distribučných sietí, opatrení na podporu predaja, prieskum potrieb. Bitka o prežitie a rozvoj podnikov sa zohrá predovšetkým na trhu. Dokonalá kvalita produktu, jeho funkčnosť, spoľahlivosť sú však samozrejmosťou. V nasledujúcom období musí byť kvalita produktov „prekvapujúca“. Znamená to, že musí poskytovať zákazníkovi niečo celkom nové, čo zákazník sám doposiaľ ani neočakáva.

Dôsledok 3:

Boj o trhy prebehne v podmienkach neľútostnej konkurencie nielen s českými ale aj zahraničnými konkurentmi. Preto je nutné poznať konkurentov (definovať konkurenčné vojnové pole), formulovať voči nim svoju stratégiu a dôsledne ju realizovať.

Zmena 3:

Moderná trhová ekonomika je ekonomikou turbulencií, zmien, prevratných udalostí a chaosu

Vyplýva to z objektívnych dôvodov. Prvým z nich je existencia tridsiatich miliónov profesionálnych výskumníkov, ktorí v celom svete premýšľajú nad novými konštrukciami, technológiami, vývojom nových látok, nových spôsobov distribučných ciest atď.. Ich činnosť aplikovaná do praxe, mení doterajšie výrobno-spotrebné vzťahy a vedie k vytváraniu celkom nových vzťahov vo veľmi krátkej dobe. Dochádza tým pochopiteľne k chaosu a výrazným zmenám. Druhým dôvodom je politická nestabilita sveta, kde došlo k prevratným udalostiam na celých kontinentoch a subkontinentoch. Ekonomické dôsledky sú nezmerateľné. Zmizli obrovské trhy zahrňujúce stovky miliónov obyvateľov, inde sa vytvárajú trhy nové. Ďalším dôvodom náhlych zmien je veľké množstvo voľného kapitálu, ktorý je investovaný predovšetkým do finančných špekulácii, rozvracajúcich niekedy stabilitu menových vzťahov a kurzov. Takisto demografické zmeny a s nimi súvisiaci búrlivý vývoj nových regiónov (Ďaleký východ, Južná Amerika) vnášajú do doterajšej sústavy ekonomických vzťahov mnoho nových, dynamických prvkov. Tento stav chaosu, turbulencií a zmien má charakter trvalý, nie len prechodný. Dôsledky pre podnikovú ekonomiku sú nasledujúce:

Dôsledok 1:

Manažment podniku musí túto situáciu pokladať za normálnu a bežnú. Zmeny, chaos, turbulencie a reakcie na nich musia byť pokladané za bežnú súčasť pracovnej náplne vrcholového manažmentu. Členovia vrcholového manažmentu sa musia na túto situáciu psychicky pripraviť. Do vedúcich funkcií môžu byť vyberaní len tí, ktorí takú situáciu budú dobre znášať.

Dôsledok 2:

Každú zmenu je potrebné chápať predovšetkým ako vznik šance, ako príležitosť. Z každej novej situácie vznikajú nové príležitosti. Vrcholový manažment musí tvoriacim spôsobom uvažovať, akým spôsobom tieto nové situácie využívať.

Dôsledok 3:

Pracovníci musia byť vyškolení pre prácu v podmienkach neistoty. Nie je to jednoduché a vyžaduje to osvojenie celkom nových prístupov. Napr. pri odhadovaní dopytu je nutné najprv si určiť faktory ovplyvňujúce dopyt po daných produktoch a potom odhadnúť vývoj týchto faktorov.

Dôsledok 4:

Riziká vyplývajúce z neustálych zmien a chaosu nemôžu byť pochopiteľne odstránené. Musia však byť minimalizované. Minimalizáciu rizík môžeme dosiahnuť takto:

• Vysokou informovanosťou manažmentu, ktorý musí mať k dispozícii informácie o celosvetovom ekonomickom, politickom, demografickom, sociálnom, právnom, ekologickom a vedecko-technickom vývoji. Čím viac máme informácii, tým lepšie dokážeme čeliť neočakávaným situáciám, lepšie povedané tým menej neočakávaných situácii pre nás vznikne.
• Organizačným usporiadaním, pokiaľ možno jednoduchou, plochou organizáciou, ktorá umožňuje veľmi rýchlu reakciu na všetky situácie, ktoré nastávajú.
• Vysokou kvalifikáciou a motiváciou, lebo vysoko kvalifikovaní pracovníci sú schopní sa rýchlo adaptovať na nové situácie, prechádzať k novým výrobným programom, budovať nové distribučné siete a pod.. Pracovníci s obmedzenou kvalifikáciou majú tendenciu ku konzervativizmu a k zotrvaniu u prekonaných metód práce, starých výrobných programov a pod.. Takisto nízka motivácia vedie k snahám o zotrvanie v doterajšom stave.