11/ PEDAGOGICKÉ NÁZORY NA PRIRODZENÚ A SLOBODNÚ VÝCHOVU V DEJINÁCH PEDAGOGIKY /J.J ROUSSEAU, L.N.TOLSTOJ, M.ONTESSORIOVÁ, ALTERNATÍVNE ŠKOLSTVO/
Pod vplyvom ideí francúzskej revolúcie 18.stor., prírodovednej ffie sa začali vytvárať aj nové podmienky pre pedagogickú teóriu a prax. Vo Francúzsku vznikla teória pedagogického naturalizmu, alebo prirodzenej výchovy. Prirodzená výchova odstránila z náboženstva ideu prevahy viery nad rozumom a hlásala prirodzené náboženstvo vych
Všeobecný termín vzťahujúci sa na všetky druhy škôl /súkromné, štátne, cirkevné/, ktoré sa líšia os štandardných škôl určitej vzdelávacej sústavy. Odlišnosť môže byť v špecifickostiach obsahu, organizácie vyučovania, v hodnotení výsledkov, a pod. K alternatívnym školám nezaraďujeme tie, ktoré sa odlišujú len zriaďovateľom /štátne, cirkevné.../. K humanisticky orientovaným altern.školám patria:
6/ VÝCHOVNÝ PROCES A JEHO ETAPY; VONKAJŠIE ČINITELE A VNÚTORNÉ STRÁNKY VÝCHOVNÉHO PROCESU
Priebeh výchovného procesu /VP/
VP chápeme ako proces cieľavedomý, riadený, plánovaný a vopred premyslený.
VP možno posudzovať z 2 hľadísk :
- 1vé hľadisko berie do úvahy etapy VP vo vzťahu k etapám vývinu osobnosti – jeho ontogenézy, ktoré sú charakterizované kvali i kvantitatívnymi zmenami; úlohou výchovy je tieto zmeny rešpektovať a spoluvytvárať
14/ PODSTATA VYUČOVACIEHO PROCESU : SPOLOČENSKÁ, GNOZEOLOGICKÁ, PSYCHOLOGICKÁ DETERMINÁCIA; FÁZY VYUČOVACIEHO PROCESU
Vyučovací proces /VP/ chápeme ako dialekticky vzťah medzi aktivitami 3 základných komponentov : 1. obsahu vyučovania 2. činnosti učiteľa 3. činnosti žiaka
15/ PROBLEMATIKA OBSAHU VYDELÁVANIA A VYUČOVANIA; ZÁKLADNÉ DOKUMENTY VYMEDZUJÚCE OBSAH VYDELÁVANIA
vzdelávanie = proces dosahovania vzdelania proces cieľavedomého a uvedomelého sprostredkovania a aktívneho osvojovania poznatkov a skúseností najrôznejšieho charakteru človekom i utváranie celkového postoja človeka k svetu a k životu
vyučovanie = zámerné, cieľavedomé, sústavné a pokiaľ možno aj citlivé a racionálne /efektívne/ riadenie činnosti aktivít žiakov, smerujúcic
16/ SÚSTAVA DIDAKTICKÝCH PRINCÍPOV A ICH CHARAKTERISTIKA
DIDAKTICKÉ ZÁSADY = základné pravidlá ako má učiteľ vyučovať, aby čo najkvalitnejšie a najrýchlejšie dosiahol vyučovacie ciele na telesný a duševný vývin žiakov a psychologické osobitosti a ich poznávania.
ZÁSADA NÁZORNOSTI
Vychádza z predpokladu, že čím viac analyzátorov sa zapája do poznávania, tým skôr a efektívnejšie dochádza k poznávaniu skutočnosti človekom. Názor môže byť :
PREDNÁŠKA = vhodná k zhrnutiu poznatkov, ale aj ako úvod k zložitejšej tématike. Úvod – podchytiť záujem poslucháčov; Jadro - uviesť ich do danej problematiky; Záver - rekapitulácia. Oživujúcim prvkom je používanie rečníckych otázok. Žiaci by si mali robiť potrebné poznámky.
B) DIALOGICKÉ
ROZHOVOR = základom je otázka, je mostom medzi učiteľom a žiakom. Otázka dostáva žiaka do aktivity, k premýšľan
18/ ORGANIZAČNÉ FORMY VUYČOVANIA; HROMADNÉ, SKUPINOVÉ A INDIVIDUÁLNE VYUČOVANIE
Vyučovanie = zámerné, cieľavedomé, sústavné a pokiaľ možno aj citlivé a racionálne /efektívne/ riadenie učebných aktivít žiakov, smerujúcich nielen k osvojeniu poznatkov a zručností, ale aj k dosahovaniu anticipovaných vzdelávacích a výchovných cieľov
Klasifikácia organizačných foriem vyučovania
A. organizačné formy vo vzťahu k osobnosti žiaka- vyučovanie
/klasifikácia organizačných foriem – pozri ot.č. 18/
Základnou formou hromadného vyučovania – vyučovacia hodina. Ako základná vyučovacia jednotka sa udržiava v školskej praxi od čias Komenského, až po dnešok.
Má niekoľko charakteristických znakov : - časové trvanie = 45min. - počet žiakov v triede - prostredie /základné je školská trieda/ - organizáciu /štruktúru/
23/ SÚČASNÉ PEDAGOGICKÉ SMERY A ICH KONCEPCIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA
Pod teóriami a koncepciami rozumieme názory o vzdelávacích organizáciách a zároveň im aj súžia ako východiska k realizácii zmien týchto organizácií. Každá teória zahŕňa svoj uhol pohľadu; má svoj základ v predstave svojho tvorcu. Tým, že ich existuje mnoho, ich klasifikácia je nevyhnutná.
Poznáme 3 základné koncepcie: • prognostická • scientistická • humanistická <
23/ KONKRETIZÁCIA VÝCHOVNÝCH CIEĽOV DO ZLOŽIEK VÝCHOVY; CIELE A OBSAH JEDNOTLIVÝCH ZLOŽIEK VÝCHOVY
Každá vedomá ľudská činnosť smeruje vždy k určitému cieľu. Vo všeobecnosti chápeme cieľ ako predpokladaný a perspektívne určený výsledok istej činnosti. Ciele výchovy vyjadrujú objavené a vedome zvolené pedagogické možnosti, určujúce to, čo má byť vo výchove dosiahnuté.
Výchovný cieľ je základná pedagogická kategória. Z vých.cieľov vyplývajú výchovné prostrie
26 / PODSTATA A METÓDY ROZVOJA POZNÁVACÍCH FUNKCIÍ OSOBNOSTI – KOGNITIVIZÁCIA
POZNÁVACÍ PROCES = súbor procesov, ktorými človek poznáva seba samého a okolitý svet, adaptuje sa na meniace sa podmienky, rozvíja svoju osobnosť a rieši životné problémy. K poznávacím procesom patrí vnímanie, zapamätanie, vybavovanie, predstavivosť, myslenie, spracovanie verbálnej a neverbálnej informácie, a pod. .
KOGNITIVIZÁCIA = proces rozvoja kognitívnych funkcií osobnosti žiaka, ktorého
TAXONÓMIE = znamenajú usporiadanie kognitívnych funkcií do určitej hierarchie, a to tak, že vyššia funkcia automaticky zahrňuje a podmieňuje nižšiu funkciu. Tradičná škola rozvíja nerovnomerne, skôr náhodne kognitívne funkcie, najmä zaťažuje sa pamäť, vnímanie a funkcie spojené s logickým myslením.
Axiómy kognitivizácie a rozvoja kognit. funkcií :
• nevyhnutné rozvíjať všetky kognit. funkcie • základom rozvoja KF a p
27/ PODSTATA A METÓDY ROZVOJA EMOCIONÁLNYCH FUNKCIÍ OSOBNOSTI – EMOCIONALIZÁCIA
EMÓCIE = psychický odraz vo orme bezprostredného prezívania javov a situácií /pozri ot. Emócie v psychológii/
EMOCIONALIZÁCIA = proces rozvoja citovej stránky osobnosti človeka, rozvoj jeho kompetencií pre cítenie, prežívanie, rozvíjanie jeho sociálnych, estetických, etických a intelektuálnych citov a emócií.
Problematikou emocionalizácie sa zaoberal Carl Rogers. Základné v
MOTIVÁCIA = v najširšom slova zmysle predstavuje komplex činiteľov, javov a procesov, ktoré podnecujú, usmerňujú, udržiavajú a zacieľujú ľudské správanie. Tvoria ju inštinkty, pudy, potreby, záujmy, ciele, ašpirácie, ideály, hodnoty, životná ffia.
Rozlišujeme vnútornú negatívnu motiváciu /stimuly, potreby/ a vonkajšiiu motiváciu /popudy, incentívy/; pozitívnu a negatívnu motiváciu.
• metódy posilňovania existujúceho správania • metódy na vytvorenie nového správania • metódy na udržanie nového správania • metódy na zastavenie nevhodného správania • metódy modifikácie emocionálneho správania
Metódy kauzálnych atribúcií
V tejto metóde ide o to, aby sa učiteľ/vychovávateľ pýtal detí, čo si myslia a príčinách svojich úspechov / neúspecho
32/ AKTUÁLNE PROBLÉMY VÝCHOVY MLÁDEŽE V SÚČASNOSTI : KRIMINALITA, TOXIKOMÁNIA, ALKOHOLIZNUS, NEZAMESTNANOSŤ
Mladí ľudia si uvedomujú svoje miesto v spoločnosti a svoju zodpovednosť za jej ďalší rozvoj. Túžia po aktivite, veľkých činoch, neznášajú pretvárku. Na druhej strane nemôžeme nevidieť problémy, ktoré sa spájajú práve s mladou generáciou. Mládež nemá dostatok skúseností, a to niekedy sťažuje orientáciu v ťažkých situáciách. Mládež sa vyznačuje : • urč