Pedagogika 32

23/ SÚČASNÉ PEDAGOGICKÉ SMERY A ICH KONCEPCIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA

Pod teóriami a koncepciami rozumieme názory o vzdelávacích organizáciách
a zároveň im aj súžia ako východiska k realizácii zmien týchto organizácií.
Každá teória zahŕňa svoj uhol pohľadu; má svoj základ v predstave svojho tvorcu.
Tým, že ich existuje mnoho, ich klasifikácia je nevyhnutná.

Poznáme 3 základné koncepcie:
• prognostická
• scientistická
• humanistická


PRAGMATICKÁ PEDAGOGIKA

20-30roky nášho storočia; tvorcom je John Dewey
Stotožňuje sa s funkcionalistickým prístupom, t.j. jedine aktivita človeka je zdrojom poznania.
Dôraz sa kladie na osobnú skúsenosť a nie na skúsenosť ľudstva.
Stúpenci veria, že ľudská podstata je formovateľná /meniteľná/.
Odmieta herbartizmus a vytvára novú koncepciu „činnej školy“ , ktorej základným princípom sú : sloboda žiaka, jeho rešpektovanie a dôvera. Celkovým pozitívom je nový postoj k dieťaťu /t.j. jeho rešpektovanie a prijatie ho taký aký je/.
Ďalším pozitívom je aj rozvoj motivácie žiaka.
Negatívom je utilitarizmus – podnetom vyučovania je bezprostredný zážitok.


SCIENTISTICKÁ KONCEPCIA

50-60. roky v USA; /tam nenašla uplatnenie, našla ho až na východe – aj u nás/
Zakladateľom bol Bruner.
Pod vplyvom vedecko-technickej revolúcie.
Štruktúry pojmov odvodené z vedných systémov sa stávajú základom štruktúr obsahu vzdelávania; to malo napomôcť k rozvoju teoretického myslenia žiakov.

Podľa tejto koncepcie, bol vydaný projekt /r.1976/ pre predškolské zariadenia, ZŠ, SŠ a VŠ. Tento dokument posúva ťažisko obsahu školy od empirických poznatkov k teoretickým, čo malo napomôcť k intelektových činností.

Preceňovanie prirodzeného vývinu dieťaťa; ignoruje jeho skúsenosti a predstavy.
Chce aby dieťa čo najskôr preniklo do sveta dospelých /dospelí mnohokrát zabúdajú na to, že aj keď dieťa mnohokrát používa ich pojmy, nechápe im./
Tým preferuje racionalizmus poznávania a kurikulum je orientovaný do vzdialenej budúcnosti, ktorý je pre žiaka neaktuálny = nízka motivácia.





Škola tejto koncepcia vyzerá asi takto :

• hlavným mechanizmom je transmisia, alebo sprostredkovanie učiva výkladom; každý učiteľ považuje svoj predmet za najdôležitejší, a to vyžaduje aj od svojich žiakov
• študijný deň je rozdelený na vyučovacie hodiny /45min/, na ktorých sa učitelia striedajú; každý z učiteľov vyžaduje, aby sa deti dívali na svet jeho očami; rovnaká téma sa zriedka opakuje v 2 predmetoch, čo má za následok izoláciu
• je malý alebo vôbec žiadny priestor pre pochopenie a prežívanie pocitov u žiakov vo výučbe; žiak je redukovaný na intelektuálny aspekt
• interakcia medzi žiakom a učiteľom je jednosmerná; učiteľ je v roli „odborníka“, ktorý prináša „tú pravú informáciu“ pre žiaka, a to zväčša jednosmerným komunikačným kanálom /od učiteľa k žiakovi/
• škola má direktívny charakter; žiak sa nemôže búriť, je pasívny; to vedie k jeho konformizmu = všetko mu treba nadiktovať


HUMANISTICKÁ KONCEPCIA

Vznikla v 60.rokoch, no k nám sa dostala v 90.rokoch nášho storočia
Predstavitelia : Rogers, Maslow, Švec, Miron Zelina.
Človeka chápu ako slobodnú, svojprávnu, zodpovednú, tvorivú a autentickú bytosť.
Veria, že rozvoj človeka má potenciál k tomu, aby sa stál sám sebou ako jedinečná bytosť.
Je dôležité, aby sa v škole vytvorili podmienky pre rozvoj tvorivých potencialít dieťaťa. Tam zohráva najdôležitejšiu úlohu učiteľ, ktorý môže napomáhať rastu osobnosti žiaka.
Učiteľ však musí byť vrúcny, empatický, kongruentný, akceptujúci, ktorý dokáže cítiť sám seba a iných, byť sám sebou, prijíma žiakov takých akými sú.

Žiak sa dostáva do centra pozornosti. Vo vyučovacom procese je aktívnym subjektom. Je autonómnym aktérom a aktívnym účastníkom sebarozvoja.
Žiak je rešpektovaný ako jedinečná, neopakovateľná bytosť, s vlastnými osobnostnými potenciami, potrebami a záujmami.
Vo výučbe sa môže slobodne rozhodovať, nezávisle myslieť, hodnotiť, konať, otvorene vyjadriť city a svoje myšlienky.


Rozdiel medzi

Scientistickou Humanistickou koncepciou
- motivácia je nízka s dôrazom na vonkajšiu - dôraz na vnútornú motiváciu
motiváciu
- dôraz na intelekt - dôraz na osobnosť
- dôraz na kultúru výkonu - dôraz na kultúru medziľudských vzťahov
- dôraz na reaktivitu /žiak musí reagovať/ - dôraz na kreativitu - tvorivosť