33 / ZÁKLADNÉ ÚLOHY RODINY PRI VÝCHOVE DETÍ A MLÁDEŽE; SPOLUPRÁCA ŠKOLY A RODINY VO VÝCHOVE.
RODINA = malá prirodzená spoločenská skupina, ktorej členov spája intimita vzájomného spolužitia, príbuzenské vzťahy, citové putá, úcta, láska, spoločná domácnosť. Je to celok relatívne trvalý, podliehajúci dynamickým premenám, súvisiacim hlavne s priebehom života jednotlivcov, ktorí ju tvoria.
Plní biologicko-reprodukčnú, sociolizačnú, ekonomickú, emocionálnu a výchovnú f
V súvislosti s výchovnou funkciou rodiny sa najčastejšie analyzujú 3 základné podmienky rodinného prostredia :
• Demografické = veľkosť rodiny, vek rodičov, rozvodovosť, nezamestnanosť • Ekonomické = finančné zabezpečenie rodiny • Kultúrne = vzdelanie a kultúrna úroveň rodičov, vybavenie informačnými prostriedkami a usmerňovanie voľného času
Pre zdravý psychický a telesný vývin detí je potrebná taká rodinná atmosféra, ktorá vytvára harmonické medziľ
34/ VZDELANIE AKO HOHODNOTA. ŠKOLA AKO ČINITEĽ HUMANIZÁCIE ČLOVEKA; KONCEPCIA ŠKOLY V SÚČASNOSTI
VZDELANIE = proces cieľavedomého, systematického a riadeného nadobúdania vedomostí, zručností, návykov, ktoré sa realizuje v nejakom edukačnom prostredí a je sprostredkovaný iným subjektom – učiteľom, alebo vzdelávajúcim sa človekom. = systém vedomostí, zručností, návykov, postojov a názorov človeka a určitá úroveň rozvoja jeho schopností, potrieb, záujmov, ktoré boli dosiahnuté na zá
35 / VOĽNÝ ČAS AKO HODNOTA. FUNKCIA VÝCHOVY MIMO VYUČOVANIA V PROCESE FORMOVANIA OSOBNOSTI ŽIAKA. SYSTÉM MIMOŠKOLSKEJ VÝCHOVY DETÍ A MLÁDEŽE NA SLOVENSKU
VOĽNÝ ČAS = doba /čas/, ktorý ostáva po odpočítaní pracovného času /sféra nutnosti – pobyt v zamestnaní, v škole a pod./ a času potrebného na ďalšie povinné aktivity /sféra rozšírenej nutnosti – uspokojovanie biologických potrieb, spánok, jedlo, cesta do zamestnania, cesta do školy, príprava na vyučovanie, pomoc v domácnosti a po
36 / PODSTATA NÁBOŽENSKÝCH HODNOT. CIRKEV AKO VÝCHOVNÝ ČINITEĽ; CIELE A PROSTRIEDKY NÁBOŽENSKEJ VÝCHOVY
CIRKEV = náboženská spoločnosť /organizácia/ zabezpečujúca a realizujúca verejný výkon náboženského kultu. Najstaršia v Európe, katolícka cirkev, vznikla na sklonku rímskeho impéria. Ovplyvňovala vládu panovníkov prostredníctvom kostolov, kláštorov a škôl. Bránila záujmy veriacich, usmerňovala ich životy, svetonázor, plnila politické a sociálne funkcie, najmä v oblasti v
37 / PODSTATA, FUNKCIE A DRUHY DETSKÝCH ORGANIZÁCIÍ. DETSKÁ ORGANIZÁCIA AKO VÝCHOVNÝ ČINITEĽ
DETSKÁ ORGANIZÁCIA =významný činiteľ socializácie a výchovy detí pôsobiaci v ich voľnom čase.
Podstata spočíva v zmysluplnom využívaní prirodzenej aktivity detí, ich túžbny realizovať vlastné predstavy o sebauplatnení a spoločenských kontaktoch. Každá organizácia je charakterizovaná svojimi cieľami, obsahom, prostriedkami činnosti /normy, symboly, tradície, formy a metódy.
Ašpiračná úroveň sa vzťahuje na ciele, ktoré subjekt chce alebo dúfa dosiahnuť, aby bol sám so sebou spokojný. Úroveň očakávania vyjadruje stupeň úspechu, na ktorý si subjekt trúfa, alebo inými slovami, je to miera dôvery subjektu vo vlastné sily a schopnosti.
Treba predovšetkým preskúmať žiakov životný ideál alebo vzor. Túto okolnosť možno zistiť v rozhovore alebo v ankete s otázkami, či má žiak vyhradený ideál alebo vzor, ktorému sa chce
39/ ´TEORETICKÉ VÝCHODISKA SÚČASNJE VÝCHIOVNOVZDELÁVACEJ SÚSTAVY NA SLOVENSKU ; ĎALŠIE VZDELÁVANIE PEDDAGOGICKÝCH PRACOVNÍKOV.
V súčasnosti vysokoškolský diplom nie je bodkou za vzdelávaním. Je nutné nastúpiť na ďalšie vzdelávanie. Tým sa vzdelávanie stáva permanentným = celoživotným.
Najfrekventovanejšie je postgraduálne štúdium absolventov VŠ. Pre osobnosť je dôležité : sebarozvíjanie a sebazdokonaľovanie.
40 / AKTUÁLNE OTÁZKY REFORMY ZÁKLADNEHO A STREDNÉHO ŠKOLSTVA NA SLOVENSKU ; CHARAKTERISTIKA ŠKOLSKEJ SÚSTAVY A ORGANIZÁCIA VÝCHOVNOVZDELÁVACEJ ČINNOSTI
ŠKOLA = v spoločnosti je usporiadaná do školského systému alebo sústavy ŠKOLSKÁ SUSTAVA /SYSTÉM/ = zahŕňa všetky druhy škôl a školských zariadení; jej organizáciu upresňuje ŠKOLSKÝ ZÁKON
ŠK.ZÁKON = tvoria základné a všeobecne záväzne právne normy, ktoré platia pre jednotlivé stupne, druhy a typy škôl v určitej kraj
12/ Základné otázky didaktiky (etymológia, história, súčasné východiská ponímania didaktiky, didaktika v štruktúre pedagogickej vedy a metódy jej výskumu, didaktika všeobecná a predmetové didaktiky).
Pojem didaktika pochádza z gréčtiny – didaktikos, didasko = učiť, vyučovať, poučovať, učiť sa, nechať sa poučiť. S týmto pojmom sa stretávame už v stredoveku u Huga von St. Victora v podobách Eruditio didascalia a Didascalion. Na označenie didaktiky ako pedagogickej disciplíny sa však začal po
Didaktika v štruktúre pedagogickej vedy a metódy jej výskumu
Didaktika je jednou zo základných pedagogických disciplín. Aj keď je samostatnou vednou disciplínou, sdpolupracuje aj s inými pedagogickými vedami. 1. Z histórie pedagogiky a školstva čerpá názory pedagógov, výchovno-vzdelávacie systémy a v nich uplatňované metódy a formy práce. 2. Inšpiratívna je pre ňu aj porovnávacia pedagogika, ktorá sprostredkúva fungovanie systémov výchovy a vzdelávania v iných krajinách sveta, ale
13/ Model školského edukačného (vzdelávacieho) prostredia (jeho demografická, geografická, ekonomická, sociálna, gnozeologická, psychologická determinácia) a základné jeho determinanty (žiak, učiteľ a edukačné konštrukty).
Edukačné prostredie je veľmi jednoducho povedané prostredie, v ktorom prebiehajú edukačné procesy. Tie možno charakterizovať ako procesy zámerné, systematické, organizované; procesy, kde jeden subjekt sa učí a druhý subjekt alebo technické zariadenie mu toto učenie sprostred
Politické prostredie - pôsobí najmä: typom štátnej moci (napr. je rozdiel vo vzdelávaní v demokratických a totalitných spoločnostiach); ak ide o parlamentnú demokraciu, rozhodujúce je, ktoré strany sa podieľajú na vláde (napr. ak je prevaha ľavicových strán, predpokladá sa zrušenie poplatkov za vysokoškolské štúdium).
Ekonomické prostredie - je dokázané, že najbohatšie krajiny majú aj najkvalitnejšie školské sústavy (napr. veľkosť HDP na obyvateľa ovplyvňuje aj množstvo výdav
14/ Ciele výučby a ich taxonómie (kategória cieľ, jeho funkcie, klasifikácia, Bloomova teória Mastery Learning).
Veľmi všeobecne býva cieľ vymedzený ako ideálna predstava toho, čo sa má v činnosti dosiahnuť. Spravidla je viazaný na časovú dimenziu, t. j. je určené, kedy má byť táto ideálna predstava dosiahnutá. Cieľ výučby možno chápať ako zamýšľaný relatívne stály stav (zmenu) osobnosti žiaka, študenta, ktorý má byť dosiahnutý prostredníctvom výučby. V rámci edukačného pro
Klasifikácia výučbových cieľov Svetovo najznámejším pokusom a klasifikáciu cieľov sú príručky vypracované tímom amerických pedagógov pod vedením Blooma. Aby sa zdôraznil hierarchický charakter ich klasifikácie, boli tieto klasifikácie nazvané taxonómiami. Pri klasifikácii vychádzali z relatívne samostatných oblastí psychiky vychovávaných subjektov (v reálnom procese sa všetky stránky navzájom prelínajú), a tak ich rozdelili na taxonómie cieľov v oblasti kognitívnej (rozumovej), afektívnej (citovej
Známa je tiež taxonómia vzdelávacích cieľov podľa Niemierka - rozoznáva štyri úrovne vzdelávacích cieľov: 1. Zapamätanie informácií (poznatkov) 2. Porozumenie informáciám (poznatkom) 3. Aplikácia informácií v typických situáciách – riešenie typicky školských úloh (tzv. špecifický transfer). Žiak napr. rieši úlohu podľa vzoru alebo rieši podobnú úlohu ako riešil prv učiteľ a pod. 4. Aplikácia informácií v problémových situáciách (tzv. nešpecifický transfer).
15/ Kurikulum školskej edukácie (etymológia pojmu, teórie, obsahové vymedzenie kurikula a jeho formy, vzdelávací štandard, obsah, učivo; základné kurikulárne dokumenty: učebný plán a učebné osnovy, štandardy vzdelávania, metodické príručky pre učiteľov, učebnice, didaktické texty pre žiakov).
Pojem kurikulum sa objavil prvýkrát v USA v 20. rokoch 20. storočia (Bobbit, 1918). Je to slovo latinského pôvodu odvodené od currere, čo znamená bežať určitým smerom, po určitej trase k určitému cie
Kľúčovým pojmom kurikula je pojem vzdelávací štandard. Pojem štandard znamená normu, žiaduci stupeň či úroveň vzdelávacej práce v jednotlivých vzdelávacích inštitúciách. Štandard znamená stupeň dokonalosti či akceptovaný a odsúhlasený model (vzor, norma, miera) s ktorou sú reálne objekty a procesy rovnakého druhu porovnávané alebo merané (štandard je určitá miera, ktorú je potrebné dosiahnuť, ak má byť výkon akceptovaný alebo považovaný za dostatočný). Vzdelávací štandard je súhrn požiadavie
Učebné osnovy informujú o cieli predmetu, obsahu a rozsahu poznatkov, zručností a návykov, ktoré si majú žiaci osvojiť. Orientačne sa uvádza aj počet hodín pre jednotlivé tematické celky. Učebné osnovy môžu byť osnované: lineárne (postupne) – k učivu, ktoré už bolo vo vyučovacom predmete prebrané, sa viac nevraciame, pretože nie je nutné pre pochopenie ďalšieho učiva; špirálovito – učivo sa zopakuje a zároveň kvantitatívne aj kvalitatívne rozšíri (preberie na vyššom stupni). Tieto základn