16/ Zásady výučby a ich charakteristika (podstata, vzťah zásad a pedagogických zákonitostí, klasifikácia, praktická aplikácia).
Pedagogika sa už oddávna usiluje o formulovanie základných pravidiel, ktoré by zabezpečili efektívnosť výučby. Tak sa postupne rozvíjal systém pedagogických princípov či zásad, t. j. najvšeobecnejších požiadaviek ktoré podmieňujú úspech pedagogickej práce. O ich formuláciu sa pokúsili už J. A. Komenský, J. H. Pestalozzi, A. Diesterweg, K. D. Ušinskij, H. Spencer a
Zásada individuálneho prístupu k žiakom Žiaci v triede sa navzájom odlišujú mnohými znakmi, ktoré sú z hľadiska vyučovania veľmi dôležité. Ide napr. o rozdiely v ich zdravotnom stave, v úrovni myslenia, chápania, reči, v úrovni citových a vôľových procesov, v záujmoch a charakterových vlastnostiach, v postojoch k učeniu, v osobných skúsenostiach, v domácom prostredí a pod. Aby bolo učenie sa a vyučovanie efektívne, je potrebné uvedené odlišnosti rešpektovať a prispôsobiť im použité metódy a ď
Zásada názornosti Vyjadruje požiadavku, aby žiak získal nové vedomosti a zručnosti na základe zmyslového vnímania predmetov a javov. Vychádza z faktu, že pri poznávaní najprv vnímame zmyslami až potom si tvoríme predstavy, pojmy. Metodické odporúčania: Učiteľ by mal vo vyučovaní voliť také postupy, prostredníctvom ktorých zapojí do vyučovania čo najviac zmyslov žiakov. Učivo by mal sprostredkúvať čo najnázornejšie, pričom voľba druhu názoru závisí od viacerých činiteľov:
17/ Metódy výučby v historickom vývoji a celistvom poňatí (podstata, klasifikácia a charakteristika metód výučby; metódy aktivizácie, motivácie a stimulácie tvorivosti).
Pojem metóda je odvodený od gréckeho slova methodos = cesta, spôsob. Vyučovacie metódy dávajú odpoveď na to, ako postupovať vo výchovno-vzdelávacom procese, aby boli dosiahnuté stanovené výchovno-vzdelávacie ciele. Veľmi zjednodušene sú charakterizované ako spôsob, postup na dosahovanie vytýčených výchovno-vzdelávacích cie
Definovať metódu ako cestu na dosiahnutie cieľa by bolo veľmi zjednodušené a nepresné. K definíciám komplexne vysvetľujúcim podstatu vyučovacej metódy patrí definícia Stračára, podľa ktorého vyučovacou metódou rozumieme zámerné usporiadanie obsahu vyučovania, činnosti učiteľa a žiaka, ktoré sa zacieľujú na dosiahnutie stanovených výchovno-vzdelávacích cieľov, a to v súlade so zásadami organizácie vyučovania. Aby bola definícia ešte
Klasifikácia vyučovacích metód Existuje niekoľko klasifikácií vyučovacích metód:
I. Podľa prameňa získavania informácií (didaktický aspekt): 1. metódy slovné:  metódy hovoreného slova: monologické (rozprávanie, vysvetľovanie, prednáška, opis) a dialogické (rozhovor, beseda)  metódy písaného slova a grafického znázornenia: práca s učebnicou, pracovným listom (čítanie s vysvetľovaním) a metódy písomných prác (napr. domáce úlohy) 2.
1. Slovné metódy  metóda vysvetľovania – používa sa najmä pri objasňovaní podstaty predmetov a javov, ich funkcií, vlastností i rôznych činností. Aby bolo vysvetľovanie účinné, je potrebné, aby učiteľ disponoval nasledovnými schopnosťami: - výstižnosť, jasnosť a plynulosť vyjadrovania; - prejav dôrazu a záujmu (vhodné používanie mimiky, gestikulácie ...); - používanie príkladov; - organ
Metódy aktivizácie, motivácie a stimulácie tvorivosti
V súčasnosti sa veľa hovorí o potrebe rozvíjania tvorivosti žiakov, študentov. Pod tvorivosťou rozumieme produkciu nových a hodnotných nápadov, myšlienok. Z hľadiska rozvíjania tvorivosti v školách sú dôležité nasledovné štyri axiómy: 1. tvorivý môže byť každý človek; 2. tvorivosť sa môže prejaviť v každej činnosti; 3. tvorivosť je cvičiteľná funkcia, dá sa rozvíjať; 4. tvorivosť je ťažká práca v to
18/ Organizačné formy výučby, ich vývoj a variabilný systém (hromadné, skupinové a individuálne OFV – kooperatívna, otvorená, globálna, integrovaná výučba).
Organizačná forma vyučovania je organizačné usporiadanie podmienok vyučovania na realizovanie obsahu vyučovania pri uplatňovaní jednej alebo viacerých metód vyučovania a pri rešpektovaní didaktických princípov. OF myjú dlhú históriu: V starovekom a stredovekom vyučovaní prevládal individuálny systém. S rozvojom obc
Kombinovaná (zmiešaná) forma – ide o kombináciu predchádzajúcich foriem.
Osobitnou formou vyučovania je individualizované vyučovanie. Princíp individualizácie spočíva v tom, že práca je prispôsobená každému žiakovi na základe poznania jeho možností. Jej zmyslom je umožniť každému žiakovi, aby sa vzdelával podľa svojich možností, predpokladov, ba dokonca aj podľa vlastného učebného tempa.
Ako voliť organizačnú formu? V závislosti najmä od metódy a učiva (ale aj od ostatnýc
Otvorená výučba – znamená celkovú zmenu pedagogického postoja k deťom v zmysle nových metód a organizácie učebných činností a otvárania vyučovania navonok (kontakt školy s mimovyučovacím prostredím). Priebeh vyučovania a jeho obsah nie je určovaný primárne učiteľom, ale závisí od záujmov, želaní a schopností žiakov. Čím viac žiaci sami rozhodujú o tom kedy, čo, kde a ako sa bude učiť, tým je výučba otvorenejšia. Z organizačného hľadiska k základným formám otvoreného vyučovania patria: spolo
Integrované tematické vyučovanie (ITV) je koncepcia, pri ktorej neexistujú klasické vyučovacie predmety, učivo sa integruje okolo ústrednej témy, ktorá sa so žiakmi preberá celý rok. Túto tému volí učiteľ, nadriadené orgány môžu len vydávať požiadavky týkajúce sa osvojenia konkrétnych vedomostí, zručností a postojov žiakmi. V ITV nie sú ani triedy v klasickom zmysle, triedy môžu vytvárať žiaci v rôznom veku. Nie sú tu ani presne stanovené vyučovacie jednotky, učiteľ sám volí, koľko času čomu venu
19/ Vyučovacia hodina – základná organizačná forma vyučovania; typy vyučovacích hodín a ich charakteristika.
Základnou formou vyučovania je vyučovania hodina, ktorú je možné vymedziť ako takú organizačnú formu, pri ktorej učiteľ pracuje v presne vymedzenom čase so stálou skupinou žiakov (triedou) v učebni, ktorá je pre túto triedu vyhradená, pracuje podľa stabilného rozvrhu hodín, využíva pritom vhodné metódy a prostriedky, aby dosiahol stanovené ciele pri rešpektovaní didaktických princíp
Motiváciu využíva učiteľ aj v priebehu hodiny – uplatňuje tzv. priebežné motivačné metódy: motivačná výzva (učiteľ vyzve žiaka, aby dával pozor, aby niečo urobil ...); aktualizácia obsahu učiva (učiteľ spája nové učivo s príkladmi zo života); pochvala, povzbudenie, kritika. Pri motivácii by mal mať niektoré faktory učiteľ obzvlášť na zreteli. Aby si ich lepšie zapamätal, existuje mnemotechnická pomôcka – FOCUS: F = fantázia (hodiny sa nemajú podobať jedna druhej;
20/ Pedagogická diagnostika a hodnotenie vo výučbe (základné kategórie pedagogickej diagnostiky: preverovanie (skúšanie), hodnotenie, klasifikácia, evalvácia; kritériá, typy, metódy a techniky hodnotenia; sebahodnotenie žiakov (portfólio)).
Pedagogické diagnostikovanie sa uskutočňuje vo výchovno-vzdelávacích situáciách (v škole, v rôznych výchovných zariadeniach, pri výchove v rodine a pod.). Jeho predmetom môže byť učebná činnosť žiakov a jej výsledky, rodinné prostredie žiaka, skupina žiak
Existuje niekoľko metód a foriem preverovania a skúšania žiakov. Delia sa podľa viacerých kritérií: I. Podľa spôsobu vyjadrovania sa žiakov pri skúšaní: 1. ústne skúšanie, 2. písomné skúšanie, 3. praktické skúšanie; II. Podľa počtu skúšaných žiakov: 1. individuálne, 2. skupinové, 3. hromadné; III. Podľa časového zaradenia a funkcie: 1. prijímacie skúšky, 2. priebežné skúšanie, 3. súhrnné skúšanie, 4. závere
4. Štvrtá charakteristika hovorí, že človek musí veriť v svoj úspech, aby bol úspešný. 5. Piata charakteristika spočíva v autoregulácii ľudskej bytosti – človek je schopný riadiť, regulovať sám seba. 6. Teória tiež zdôrazňuje možnosť imitačného učenia sa človeka (učenie sa napodobňovaním) a jeho významné zastúpenie v procese učenia sa. - teórie sociokognitívneho konfliktu (Francúzsko): - k žákladným princípom tejto teórie patrí: 1. interakcia medzi osobami – konštrukcia poznatkov je soci
Často vychádzajú z rôznych globálnych problémov ľudstva, ktoré je potrebné riešiť a ktoré podľa nich podmieňujú výber vzdelávacích cieľov a obsahov. Kritzujú poznávanie večných právd, ktoré sa v našom strorčí príliš hromadia, nie je možné si ich zapamätať a ktoré aj tak rýchlo zastarávajú. Za kultivovanú osobu považujú človeka, ktorý dokáže riešiť problémy spoločnosti, a nie sa len chváliť svojimi poznatkami z minulosti. 7. Akademické teórie – tradicionalistické, generalistické, kl
22/ Učiteľ a učiteľská profesia (učiteľ ako nositeľ progresívnych zmien vo výučbe; kompetencie učiteľa; pedagogické kompetencie učiteľa).
Učiteľská profesia je súbor činností, ktorých zmyslom je celková kultivácia žiaka, jeho schopností, vlastností, hodnotovej orientácie a pod., sprostredkovanie poznania, uľahčenie socializačného procesu, vstup do siete sociálnych vzťahov, spoločenských hodnôt Profesná dráha učiteľov sa vyvíja. Ide o proces, ktorého priebeh je možné rozdeliť do nieko
Učiteľ podporujúci tvorivosť : - sústreďuje sa na učenie, učí, ako sa učiť; - pomáha žiakom byť samostatnými, aktívnymi, učí ich hľadať a využívať informácie; - podporuje aktivitu žiaka, jeho zodpovednosť, skúma jeho motiváciu; - očakáva, že sa žiak naučí experimentovať, klásť otázky, objavovať a pod.; - sústreďuje sa na tvorivý proces riešenia životných problémov s mnohými riešeniami; - vystupuje ako poradca a organizátor; - preferuje učivo zalo