Didaktika 18

Metódy aktivizácie, motivácie a stimulácie tvorivosti

V súčasnosti sa veľa hovorí o potrebe rozvíjania tvorivosti žiakov, študentov. Pod tvorivosťou rozumieme produkciu nových a hodnotných nápadov, myšlienok. Z hľadiska rozvíjania tvorivosti v školách sú dôležité nasledovné štyri axiómy:
1. tvorivý môže byť každý človek;
2. tvorivosť sa môže prejaviť v každej činnosti;
3. tvorivosť je cvičiteľná funkcia, dá sa rozvíjať;
4. tvorivosť je ťažká práca v tom zmysle, že človek musí najprv veľa vedieť, poznať, premýšľať, aby mohol vytvoriť nový a hodnotný produkt.
Kritériá tvorivosti žiakov v škole predstavujú: novosť a užitočnosť nápadov, miery fluencie (koľko nápadov), flexibility (koľko rôznych nápadov), originality a elaborácie (dopracovanie detailov).
K základným fázam tvorivého procesu patrí:
1. preparácia – prípravná fáza, v ktorej sa zbierajú potrebné informácie, osvojujú sa stratégie riešenia problému;
2. inkubácia – fáza, v ktorej človek vedome nepracuje na predmete tvorby;
3. iluminácia – osvietenie – heuristický moment – fáza objavenia nového nápadu;
4. verifikácia – kritické preskúmanie, zhodnotenie nápadu, riešenia.
Základnou metódou rozvíjania tvorivosti je tvorba tvorivých úloh. Aby úloha mohla viesť k tvorivosti, je potrebné:
- vnášať do učenia prekvapivosť (prezentovať úkazy, ktoré nie sú v súlade s očakávaniami);
- vyvolávať pochybnosti, nechať pôsobiť intuíciu;
- vytvárať kognitívnu neistotu (zadávať divergentné úlohy, ktoré umožňujú viaceré správne riešenia);
- zadávať primerane náročné úlohy;
- nastoľovať rozporné tvrdenia;
- dramatizovať podanie úloh.
Základom rozvíjania tvorivosti je zadávanie divergentných úloh. Konvergentné úlohy sú tie, pri ktorých existuje len jedno správne riešenie (napr. vymenujte hlavné mestá európskych krajín). Divergentné úlohy nemajú jednoznačný výsledok, výsledkov môže byť viac (napr. Čo by ste urobili, keby ste vyhrali milión? Nakreslite zátišie s ovocím.).
Metóda Philips 66 – šesť účastníkov v skupine diskutuje šsť minút o probléme na zadanú tému. Potom vedúci skupín za okrúhlym stolom hovoria riešenia a diskutujú o nich, až kým nedôjdu k spoločnému riešeniu.
HOBO metóda – má nasledovný postup: 1. vyberie sa napr. šesť problémov; 2. problémy sa predložia, aby si žiaci mohli niektorý vybrať; 3. samoštúdium problémov; 4. diskusia v skupine; 5. diskusia v pléne (všetci spolu, resp. hovorcovia jednotlivých skupín).
Heuristická metóda G. Polyu – v rámci nej rozlišujeme dva typy úloh: 1. úlohy na dokazovanie, zdôvodňovanie a 2. úlohy na objavenie. Metóda má 5 základných krokov:
1. vymedzenie a porozumenie úlohe, problému; 2. vypracovanie plánu riešenia; 3. realizácia plánu; 4. riešenie, nájdenie výsledku riešenia; 5. reflexia (úvaha nad riešením, možnosť použitia, dôsledky a pod.).
Metóda brainstormingu – žiaci za stanovenú časovú jednotku produkujú čo najviac nápadov, ktoré sa môžu zapisovať na tabuli. Dôležité je, že nápady sa nehodnotia. Po uplynutí stanoveného času žiaci nápady podrobujú analýze. Hľadajú tie, ktoré sa od seba líšia a zoskupujú ich do určitých celkov. Nakoniec prebieha zovšeobecnenie nápadov. Písomná podoba tejto metódy sa nazýva brainwriting.
K tvorivým metódam patrí aj metóda didaktických hier. Základom hier je činnosť, ktorá môže byť spojená so súťažením. K tvorivým hrám patria hry manipulačné, konštrukčné a dramatické (metóda hrania rolí). Pri metóde hrania rolí je podstatná simulácia stanovených situácií, kedy sa riešenie realizuje formou hrania rol žiakov. Môže pritom ísť o inscenáciu:
1. štrukturovanú – účastníci i aktéri vedia len popis východiskovej situácie a rámcovú charakteristiku jednotlivých rol;
2. neštrukturovanú – účastníci i aktéri vedia len popis situácie, inscenácia sa rozvíja podľa individuálnych stratégií aktérov;
3. mnohostrannú inscenáciu – všetci účastníci sú aktérmi. Ak ide o väčšiu triedu, rozdelí sa na skupiny, z ktorých každá inscenuje.