Didaktika 20

Kombinovaná (zmiešaná) forma – ide o kombináciu predchádzajúcich foriem.

Osobitnou formou vyučovania je individualizované vyučovanie. Princíp individualizácie spočíva v tom, že práca je prispôsobená každému žiakovi na základe poznania jeho možností. Jej zmyslom je umožniť každému žiakovi, aby sa vzdelával podľa svojich možností, predpokladov, ba dokonca aj podľa vlastného učebného tempa.

Ako voliť organizačnú formu? V závislosti najmä od metódy a učiva (ale aj od ostatných elementov výučby):
Individuálna forma je vhodná pre výskumnú, reproduktívnu alebo heuristickú metódu výučby, ktorú volíme najmä vtedy, ak si učivo vyžaduje systematické individuálne cvičenie (formovanie zručností a návykov), ak ide o učivo s ťažiskom v zážitkovom momente, ak si vyžaduje riešenie konvergentných úloh.
Skupinová forma je vhodná pre heuristickú, reproduktívnu alebo výskumnú metódu, ktorú volíme vtedy, ak učivo obsahuje prácne úlohy, úlohy umožňujúce deľbu práce, úlohy s divergentným riešením.
Frontálna práca je vhodná pri informačno-receptívnych metódach, ale aj pri problémovom výklade, najmä ak ide o učivo, ktoré pre svoj abstraktný charakter presahuje možnosti individuálnej aj skupinovej práce žiakov.
Súčasťou všetkých vyššieuvedených foriem môže byť samostatná práca žiakov. Je to psychická alebo fyzická činnosť, pri ktorej žiak pracuje vlastnými silami, aktívne a uvedomele, nezávisle. Podľa obsahu je možné ju deliť na:
1. reprodukčnú samostatnú prácu – reprodukovanie osvojeného učiva alebo mechanická práca podľa vzoru,
2. analogickú – žiak pracuje na základe analógie, podobnosti, podľa známych algoritmov, postupov;
3. tvorivú – žiak objavuje poznatky alebo ich aplikuje pri riešení úloh v nových podmienkach, veľmi odlišných od tých, v akých poznatky získal.

K súčasným moderným inovačným trendom patrí aj kooperatívne vyučovanie, ktorého počiatky však siahajú až do 20. rokov 20. storočia. Jeho podstata spočíva v tom, že žiaci pracujú v malých skupinách. Kooperatívne vyučovanie však nie je to isté, čo skupinové vyučovanie. Skupinové vyučovanie je len podmnožinou kooperatívneho vyučovania. V kooperatívnom vyučovaní je dôležité najmä:
1. Zabezpečiť pozitívnu vzájomnú závislosť členov skupiny. Žiaci, ktorí vytvárajú skupiny by mali pociťovať závislosť jeden od druhého v tom zmysle, aby pochopili, že buď budú pracovať spolu alebo „sa potopia“.
2. Zabezpečiť vzájomný kontak členov skupiny (usporiadať nábytok tak, aby si žiaci navzájom videli do tvárí).
3. Posilňovať osobnú zodpovednosť členov skupiny. Každý žiak sa musí zapojiť, nesmie sa „viesť“ popri ostatných.
4. Zdokonaľovať interpersonálne, komunikatívne zručnosti žiakov.
5. Usmerňovať prácu skupín (neplytvať časom, pracovať korektne a efektívne).
Cieľom kooperatívneho vyučovania je:
- socializácia žiaka, rozvoj komunikatívnych a sociálnych spôsobilostí vôbec,
- skvalitnenie sociálnych vzťahov a atmosféry v triede,
- zvýšenie učebných výsledkov žiakov.