Didaktika 22

Integrované tematické vyučovanie (ITV) je koncepcia, pri ktorej neexistujú klasické vyučovacie predmety, učivo sa integruje okolo ústrednej témy, ktorá sa so žiakmi preberá celý rok. Túto tému volí učiteľ, nadriadené orgány môžu len vydávať požiadavky týkajúce sa osvojenia konkrétnych vedomostí, zručností a postojov žiakmi. V ITV nie sú ani triedy v klasickom zmysle, triedy môžu vytvárať žiaci v rôznom veku. Nie sú tu ani presne stanovené vyučovacie jednotky, učiteľ sám volí, koľko času čomu venuje. V ITV sa neznámkuje, žiak si musí osvojiť kľúčové učivo na majstrovskej úrovni.
Autorka tejkto koncepcie – Susan Kovaliková (USA) – vychádzala pri tvorbe tejto koncepcie zo štúdia mozgu. Na základe toho došla postupne k týmto požiadavkám:
1. Na vyučovaní je potrebné zabezpečiť atmosféru úplnej dôvery a bezpečia medzi žiakmi navzájom i medzi nimi a učiteľom.
2. Je potrebné voliť zmysluplný obsah učiva, ktorý by mal vychádzať zo skutočného života, mal by závisieť od doterajších skúseností žiakov, mal by byť primeraný veku (teda zrozumiteľný), dôležitý, využiteľný v skutočnom živote.
3. Je potrebné poskytnúť žiakovi možnosť výberu – čo je potrebné sa naučiť, volí učiteľ, ale ako sa to žiak naučí závisí od neho.
4. Žiak musí mať dostatok času na učenie, aby ho zvládol dokonale (na majstrovskej úrovni, t. j. aby dokázsal riešiť reálne problémy, využívajúc vedomosti a zručnosti, aby dokázal vysvetliť učivo inej osobe, ktorá to potrebuje, aby používal príslušnú temrinológiu, náležite konal v neočakávaných situáciách).
5. Je potrebné vytvárať obohatené prostredie (rôzne pomôcky, metódy, formy ...).
6. Zabezpečiť možnosť spolupráce (skupinová práca, kooperácia).
7. Zabezpečiť žiakom okamžitú spätnú väzbu.
V ITV tvorí kurikulum učiteľ a prispôsobuje ho konkrétnej triede. Proces tvorby kurikula má tieto fázy:
1. Tvorba celoročnej témy, jej mesačných podtém a tematických častí.
2. Určenie kľúčového učiva, ktoré sa majú naučiť všetci žiaci.
3. Tvorba aplikačných úloh, ktoré žiakom umožnia pochopiť a použiť vedomosti a zručnosti, ktoré sú obsahom kľúčového učiva.
V ITV sa používajú vyučovacie postupy, ktoré kladú dôraz na aktivitu žiaka, monológ učiteľa je obmedzený na minimum.
Súčasťou ITV je aj celoročný výskumný projekt.


Okrem vyššieuvedených školských organizačných foriem existujú aj mimoškolské organizačné formy:
Vychádza a exkurzia: uskutočňujú sa mimo školy, v prírodnom, výrobnom alebo inom spoločenskom prostredí. Ich základná funkcia spočíva v tom, aby si žiaci osvojili skúsenosti a vedomosti bezprostredným pozorovaním predmetov a javov v prirodzených situáciách a podmienkach. Rozdiel medzi vychádzkou a exkurziou je v charaktere cieľa a časovej dotácie. Vychádzka sa uskutočňuje v menšom časovom rozpätí a s menej náročným cieľom. Najviac sa používa na 1. stupni ZŠ. Exkurzia je časovo náročnejšia, trvá niekoľko hodín. Didaktické ciele tejto formy sú náročnejšie.
Druhy vychádzok a exkurzií:
a) podľa prostredia – prírodné, spoločenské a kultúrne,
b) podľa obsahu a vzťahu k učivu – monotematické, tematické, komplexné,
c) podľa fázy vyučovania – úvodné, priebežné a záverečné,
e) podľa učebných predmetov – spoločensko-vedné, prírodovedné, vlastivedné ... .
Organizácia vychádzky a exkurzie:
1. príprava učiteľa – ujasnenie cieľa, vypracovanie plánu, časový harmonogram;
2. príprava žiakov – obnoznámenie s cieľmi a úlohami; objasnenie priebehu, bezpečnostných pravidiel a pod.;
3. uskutočnenie vychádzky, exkurzie;
4. zhodnotenie, spracovanie získaného materiálu a zhrnutie záverov.

K mimoškolským organizačným formám výučby zaraďujú niektorí autori aj výlet a domácu prípravu žiakov na vyučovanie.
Domáca príprava žiakov na vyučovanie (domáca úloha) prebieha väčšinou samostatne mimo vyučovania. Domáca príprava žiakov by mala s vyučovacou hodinou tvoriť jeden celok, ale na druhej strane nemá byť domáca príprava kópiou vyučovacej hodiny. Mala by byť organizovaná na inej úrovni a v inej forme. Pri zadávaní domácich úloh je dôležité rešpektovať časové limity:
1. ročník: max. 0,5 – 1 hodina denne 2. – 4. roč.: max. 1,5 – 2 hodiny denne
5. a 6. roč. : max. 2 – 2,5 hodiny denne 7. – 9. roč. : 2,5 – 3 hodiny denne
stredná škola: nie dlhšie ako 4 hodiny denne.
Okrem uvedených limitov je dôležité:
- jednoznačne a konkrétne určiť požiadavky na domácu prípravu,
- úlohy zadávať diferencovane, napr. v troch variantoch,
- pravidelne zadávať úlohy aj z prv osvojeného učiva,
- rešpektovať taxonómie vyučovacích cieľov,
- koordinovať rozsah domácej prípravy s ostatnými vyučovacími predmetmi,
- určenie domácej prípravy a spôsob jej kontroly má byť súčasťou prípravy učiteľa na vyučovanie.