Didaktika 12

Zásada individuálneho prístupu k žiakom
Žiaci v triede sa navzájom odlišujú mnohými znakmi, ktoré sú z hľadiska vyučovania veľmi dôležité. Ide napr. o rozdiely v ich zdravotnom stave, v úrovni myslenia, chápania, reči, v úrovni citových a vôľových procesov, v záujmoch a charakterových vlastnostiach, v postojoch k učeniu, v osobných skúsenostiach, v domácom prostredí a pod. Aby bolo učenie sa a vyučovanie efektívne, je potrebné uvedené odlišnosti rešpektovať a prispôsobiť im použité metódy a ďalšie prostriedky, ale aj obsah a rozsah učiva.
Metodické odporúčania:
Učiteľ by mal poznať individuálne zvláštnosti žiakov a riadiť sa nimi. Mal by usmerňovať učebnú činnosť žiakov tak, aby každý z nich mal možnosť zažiť pocit úspechu. K tomu je potrebné, aby učiteľ dokázal využívať vhodné diagnostické prostriedky zamerané na osobnosť žiaka.

Zásada spojenia teórie s praxou
Škola nie je uzavretý systém, je prepojená s okolím mnohými väzbami. Žiaci prichádzajú do školy s určitými skúsenosťami, sú ovplyvňovaní svojimi poznatkami a predstavami. Zásada vyjadruje požiadavku, aby boli tieto skúsenosti a predstavy rešpektované – zlé majú byť opravené, dobré zas využité na upevňovanie a rozvíjanie. Zároveň vyjadruje požiadavku, aby žiaci v škole získavali poznatky, v ktorých majú možnosť postrehnúť súvislosť medzi teoretickými poznatkami a praktickou činnosťou v bežnom živote.
Metodické odporúčania:
V prvom rade je potrebné, aby učiteľ identifikoval predstavy a skúsenosti, s ktorými žiak na vyučovanie prichádza a prispôsobil im výučbu, t. j., aby dokázal novým učivom nadviazať na predstavy a skúsenosti, ktoré žiak už má. Okrem toho je dôležité, aby dokázal žiakov presvedčiť o zmysluplnosti toho, čo sa učia, t. j. výučbové ciele by mal formulovať aj na úrovni aplikácie (aby žiaci dokázali získané poznatky využiť v reálnom živote a aby si uvedomili možnosť uplatnenia poznatkov v praxi).

Zásada uvedomelosti a aktivity
Vajdruje požiadavku, aby žiak získaval poznatky uvedomelo, teda aby mal aktívny postoj k tomu, čo sa učí a zároveň vyjadruje požiadavku týkajúcu sa kvality osvojovaných poznatkov. Uvedomele osvojené poznatky charakterizuje to, že sú hlboko pochopené a žiak na základe nich dokáže niečo urobiť – vysvetliť, inak formulovať, dokáže ich aplikovať v praxi, zhodnotiť a pod. Uvedomelosť a aktivita spolu úzko súvisia – ak žiak pristupuje k učivu uvedomele znamená to zároveň, že sám svojou vlastnou aktivitou nadobúda nové poznatky, zručnosti a návyky.
Metodické odporúčania:
Od učiteľa sa žiada, aby využíval rozličné motivačné metódy. V praxi sa realizuje najmä motivácia prostredníctvom úloh, ktoré obsahujú nejakú nejasnosť, nepresnosť, rozpor, čo žiakov motivuje k bádaniu, k ich odstráneniu. K motivačným metódam patrí napr. problémové vyučovanie, projektové vyučovanie, samostatná práca žiakov, sokratovský a heuristický rozhovor, súťaže a pod. Významným motivačným prostriedkom je aj hodnotenie, najmä pozitívne. Znamená to, že učiteľ by mal priebežne hodnotiť žiaka nielen známkou, ale aj ústne a zároveň by mal vytvárať také situácie, ktoré umožňujú pozitívne hodnotenie každého žiaka.