Didaktika 29

4. Štvrtá charakteristika hovorí, že človek musí veriť v svoj úspech, aby bol úspešný. 5. Piata charakteristika spočíva v autoregulácii ľudskej bytosti – človek je schopný riadiť, regulovať sám seba. 6. Teória tiež zdôrazňuje možnosť imitačného učenia sa človeka (učenie sa napodobňovaním) a jeho významné zastúpenie v procese učenia sa.
- teórie sociokognitívneho konfliktu (Francúzsko): - k žákladným princípom tejto teórie patrí: 1. interakcia medzi osobami – konštrukcia poznatkov je sociálna a spočíva na súbore interakcií medzi osobami; 2. sociokognitívny konflikt – je zdrojom učenia, konflikt stimuluje učenie; Umožňuje jedincovi uvedomiť si, že existujú aj iné vysvetlenia ako jeho, že existujú rôzne hľadiská; konflikt predpokladá, že žiak zaujme aktívny postoj k učeniu; konflikt tiež prijme žiaka k tomu, že sa musí zmeniť, ba dokonca ho môže priviesť k spolupráci na riešení problému; 3. prekonávanie kognitívnej nerovnováhy jedinca – ak prekonávame kognitívnu nerovnováhu medzi jedincami, prekonávame zároveň kognitívnu nerovnováhu vo vnútri jedinca.
- sociálno-historická teória (L. S. Vygotskyj, Rusko): - k základným princípom patrí: 1. zóna najbližšieho vývoja – táto zóna = vzdialenosť medzi dvoma rovinami: úrovňou súčasného vývoja, ktorého mierou je schopnosť žiaka riešiť problémy samostatne a úrovňou vývoja, meraného schopnosťou žiaka riešiť problémy s pomocou niekoho iného; Táto zóna je mierou vývojového potenciálu žiaka. 2. princíp hovorí o vzťahu medzi vývojom a učením. Podľa vygotského nieje pravdou, že človek môže určité poznanie dosiahnuť, až keď je na to pripravený vývojovo. Tvrdí, že dieťa môže mať svoj vývoj do určitej miery pod kontrolou. 3. Zóna najbližšieho vývoja má celkom zvláštnu charakteristiku – je socálna a kutlúrna (inak povedané – žiak, ktorý sa učí hrať tenis, bude hrať tak, ako mu to ukázal jeho učiteľ, naučí sa špecifickému správaniu, ktoré je determinované kultúrnym kontextom).
- teórie kontextualizovaného učenia (Spojené štáty): - princípy: 1. poznanie je nástroj, ktorý je podstatne závislý na činnosti a na kultúre. Neexistujú žiadne pojmy, ktoré by boli autonómnymi a abstraktnými entitami, poznanie je vo svojej podstate produktom sociálnej a kultúrnej činnosti. 2. osvojovanie poznatkov plynie z participácie. 3. je potrebné poznať kultúrny kontext, ako celok charakteristík prostredia, v ktorom bude poznanie používané. Kontext, v ktorom požívam poznatky získané v škole, výrazne modifikuje tieto poznatky, spôsob ich použitia (napr. je rozdiel, či potrebuje zvládnuť technické znalosti, aby som vedel opraviť automobil, ale preto, aby som dokázal jednať s klientom, ktoré príde do dielene, aby siahodlho rozprával a závadách svojho automobilu).
- teórie kooperatívneho vyučovania a učenia: - prinvípy: 1. žiaci sa učia radšej a lepšie, ak môžu spoločne participovať na projekte; súťaživosť má byť nahradená partnerstvom; 2. metóda kooperatívneho vyučovania je charakteristická svojou pružmosťou – jej používanie sa musí prispôsobiť okolnostiam, danej skupine žiakov a pod. 3. kooperatívne učenie spočíva vo vzájomnej pomoci – všetci musia niesť zodpovednosť za spoločnú prácu; 4. kooperatívne vyučovanie smeruje aj k osvojovaniu hodnotových vzorcov, sociálnych kompetencií, k úbytku súťaživosti medzi žiakmi; 5. vyznačuje sa tiež zlepšením sebahodnotenia žiakov.
6. Sociálne teórie – opierajú sa o princíp, že vzdelávanie má umožniť riešenie problémov sociálnej a kultúrnej povahy i problémov životného prostredia. Hlavným poslaním vzdelávania je príprava žiakov na riešenie týchto problémov: sociálne a kultúrne nerovnosti, sociálna a kultúrna dedičnosť, rôzne formy segregácie, elitárstva, problémy životného prostredia a pod. Existuje tu celý rad teórií, ktoré zdôtazňujú hlboko sociálny charakter vzdelávania, potrebu pripraviť žiakov a študentov na riešenie problémov spoločnosti, pripraviť ich na budúcnosť.