Didaktika 25

20/ Pedagogická diagnostika a hodnotenie vo výučbe (základné kategórie pedagogickej diagnostiky: preverovanie (skúšanie), hodnotenie, klasifikácia, evalvácia; kritériá, typy, metódy a techniky hodnotenia; sebahodnotenie žiakov (portfólio)).

Pedagogické diagnostikovanie sa uskutočňuje vo výchovno-vzdelávacích situáciách (v škole, v rôznych výchovných zariadeniach, pri výchove v rodine a pod.). Jeho predmetom môže byť učebná činnosť žiakov a jej výsledky, rodinné prostredie žiaka, skupina žiakov (trieda), učiteľ, vychovávateľ, riaditeľ školy a pod. Pedagogická diagnostika označuje vednú disciplínu zaoberajúcu sa otázkami diagnostikovania vo výchovno-vzdelávacom prostredí. Je to teda teória diagnostikovania. Vymedzuje predmet, stratégie, postupy a metódy diagnostikovania a vzťah tejto disciplíny k iným pedagogickým disciplínam.
Diagnostikovanie je súbor činností, ktoré prebieha pri určovaní diagnózy, počnúc zámerom niečo diagnostikovať a končiac vyslovením diagnostického nálezu. V súčasnosti sa požíva nový termín – pedagogická evalvácia. Evalvácia znamená vyhodnocovanie. Pedagogická evalvácia sa zaoberá zisťovaním, porovnávaním a vysvetľovaním údajov, ktoré charakterizujú stav, kvalitu a efektívnosť vzdelávacieho systému ako celku alebo jeho jednotlivých zložiek. Môže ísť o vyhodnocovanie učebných osnov, procesu vzdelávania, učebníc, výsledkov vzdelávania a pod. Zohráva dôležitú úlohu pri korekciách školskej sústavy a jej inováciách. Na základe vyhodnocovania možno projektovať ďalšie smerovanie zmien v školskej sústave. Pedagogická evalvácia je nástrojom vzdelávacej politiky.
Pedagogické diagnostikovanie je súčasťou každého vyučovacieho procesu. Ide najmä o diagnostikovanie učebnej činnosti žiakov a jej výsledkov. Obyčajne je spájané najmä s jeho záverečnou fázou, ale v skutočnosti sa prelína celou výučbou.
Pod pojmom kontrola vyučovacieho procesu rozumieme proces, ktorým sa zisťujú a posudzujú výsledky vyučovacieho procesu, t. j stupeň dosiahnutia jeho cieľov. Kontrola vyučovacieho procesu sa teda skladá z:
1. Zisťovania výsledkov vyučovacieho procesu = preverovanie, skúšanie žiakov, teda meranie ich výkonu, zisťovanie toho, čo sa žiak naučil, čo vie v porovnaní s tým, čo by mal vedieť.
2. Posúdenie výsledkov vyučovacieho procesu = hodnotenie žiakov, teda pripisovanie hodnoty, ale aj prejavenie názoru, postoja tým, kto hodnotí (učiteľom), tomu, kto je hodnotený (žiakovi). Hodnotenie žiakov sa vyjadruje aj vo forme čísla alebo známky, bodov a pod. čomu hovoríme klasifikácia.
Kontrola vyučovacieho procesu spĺňa tieto funkcie:
1. kontrolnú (diagnostickú) – určenie miery vedomostí, zručností, návykov, rozpoznanie ich postojov, schopností, hodnotovej orientácie, zistenie predností a nedostatkov;
2. prognostickú – určenie perspektívy žiakov, možností ich ďalšieho vývoja a pod.;
3. motivačnú – udržiavanie a zvyšovanie študijnej aktivity žiakov;
4. výchovnú – formovanie pozitívnych vlastností a postojov (napr. čestnosť, samostatnosť, vytrvalosť a pod.);
5. informačnú – dokumentácia výsledkov a ich oznámenie rodičom;
6. rozvíjajúcu – rozvoj schopnosti sebakontroly asebahodnotenia žiakov;
7. spätnoväzbovú – získavanie informácií o úspešnosti vyučovcacieho procesu žiakmi (vnútorná spätná väzba) i učiteľom (vonkajšia spätná väzba) na reguláciu ďalšieho postupu tak, aby sa dosiahli ciele vyučovacieho procesu.