Didaktika 17

Charakteristika najfrekventovanejších vyučovacích metód

1. Slovné metódy
 metóda vysvetľovania – používa sa najmä pri objasňovaní podstaty predmetov a javov, ich funkcií, vlastností i rôznych činností. Aby bolo vysvetľovanie účinné, je potrebné, aby učiteľ disponoval nasledovnými schopnosťami:
- výstižnosť, jasnosť a plynulosť vyjadrovania;
- prejav dôrazu a záujmu (vhodné používanie mimiky, gestikulácie ...);
- používanie príkladov;
- organizácia (ide o zachovanie logickosti výkladu);
- spätná väzba (učiteľ kladie otázky a zároveň dáva žiakom možnosť klásť otázky).
 Opis - z hľadiska účinnosti tejto metódy je dôležité odlišovať veci podstatné od nepodstatných, na to upriamovať pozornosť žiakov, aby na základe podstatných znakov dokázali veci a javy navzájom odlíšiť.
 Rozprávanie – metóda je zameraná na predstavy, city, fantáziu žiakov. Aby učiteľ udržal pozornosť žiakov pri rozprávaní, mal by im ukladať menšie úlohy, ktoré umožnia zároveň sledovať jeho rozprávanie (napr. žiaci majú kresliť, robiť náčrty a pod.).
 Rozhovor – jeho základom je technika kladenia otázok. Žiakom je lepšie klásť otázky stručné, obsahujúce jeden problém. Veľmi nesprávne je, ak učiteľ kladie viac otázok naraz. Pri technike rozhovoru je možné použiť otázky otvorené (žiaci môžu uviesť viac správnych odpovedí) a uzavreté (existuje len jedna správna odpoveď). Pri kladení otázok by mal učiteľ využívať sedem schopností:
- schopnosť odhadnúť správnu úroveň náročnosti obsahu a formuláciu otázky vzhľadom k možnostiam žiakov;
- schopnosť pomáhať žiakom pri hľadaní odpovede, ak je to potrebné;
- schopnosť zapojiť otázkami do aktivity celú triedu;
- schopnosť využívať odpovede žiakov pozitívnym spôsobom (aj keď sú nesprávne);
- schopnosť správne načasovať otázky a pauzy medzi nimi;
- schopnosť zvyšovať intelektuálne nároky na žikaov (vzostupnosť otázok);
- schopnosť efektívne používať písomné otázky.
Je vhodné, aby učiteľ po zadaní otázky chvíľu počkal, až potom vyvolá žiaka, ktorý má na ňu odpovedať (aktivizuje tým celú triedu, lebo nepovie dopredu, kto bude vyvolaný a zároveň nechá žiakom priestor na rozmyslenie).
2. Demonštračné metódy – v rámci tejto skupiny metód môžeme použiť:
a) demonštráciu objektov skutočnosti (didakticky neupravenej) – rôzne predmety zo života, praxe, z prírody, technické zariadenia a pod.
b) demonštráciu objektov osobitne upravených pre didaktické účely – trojrozmerné pomôcky a objekty, dynamické a statické pomôcky (makety, modely ...)
c) demonštráciu dvojrozmerných statických a dynmických pomôcok – obraz, schéma, kresba, diafilm a pod.
Učiteľ môže demonštrovať aj intelektuálne schopnosti. Znamená to, že pri riešení istého problému alebo príkladu, pri vykonávaní určitej činnosti „myslí nahlas“. Pri demonštrácii je potrebné dodržať nasledovné pravidlá:
 na predvádzanie je potrebné vopred si pripraviť pomôcky, potrebné materiály a preveriť fungovanie technických zariadení;
 zlaté pravidlo pre učiteľa, formulované Komenským, požaduje podľa možností zapájať čo najviac zmyslov;
 zložité predvádzanie je potrebné rozložiť na jednoduchšie prvky;
 predvádzanie má prebiehať v primeranom tempe;
 pokiaľ je to možné, je potrebné zapojiť do predvádzania aj žiakov;
 pri predvádzaní je potrebné podnecovať žiakov k otázkam;
 pri jednotlivých fázach predvádzania je potrebné overovať, či bolo učivo pochopené;
 predvádzanie je potrebné výstižne a vhodne dopĺňať aj slovným vysvetľovaním;
 po ukončení predvádzania žiaci sami zhrnú hlavné poznatky;
 v priebehu prevádzania si žiaci robia poznámky, schémy a pod.;
 žiaci si hlbšie osvoja učivo, ak je im jav predvádzaný vo vývoji, v činnosti, v súvislosti s reálnou skutočnosťou.