Didaktika 31

22/ Učiteľ a učiteľská profesia (učiteľ ako nositeľ progresívnych zmien vo výučbe; kompetencie učiteľa; pedagogické kompetencie učiteľa).

Učiteľská profesia je súbor činností, ktorých zmyslom je celková kultivácia žiaka, jeho schopností, vlastností, hodnotovej orientácie a pod., sprostredkovanie poznania, uľahčenie socializačného procesu, vstup do siete sociálnych vzťahov, spoločenských hodnôt Profesná dráha učiteľov sa vyvíja. Ide o proces, ktorého priebeh je možné rozdeliť do niekoľkých fáz:
1. voľba učiteľskej profesie;
2. profesný štart (vstup do povolania);
3. profesná adaptácia (prvé roky v povolaní – minimálne dva);
4. profesný vzostup (kariéra);
5. profesná stabilizácia, resp. profesná migrácia (zmena učiteľského povolania);
6. profesný konzervativizmus (v negatívnych prípadoch ide o profesné vyhorenie).

Učiteľská profesia sa zaraďuje medzi tzv. pomáhajúce profesie, pretože učiteľ je chápaný ako ten, kto pomáha človeku, usmerňuje, doprevádza ho na určitom úseku jeho životnej cesty. Pomáhanie, ktoré učiteľ žiakom poskytuje je možné rozdeliť na:
- podporu zameranú pozitívne, kedy dlhodobou systematickou prácou pomáha rozvíjať ich dispozície, nadanie, záujmy;
- pomoc krízovú, zameranú na negatívne javy (sociálne ohrozenie, rozpoznanie psychických problémov a pod.).
Pri analýze učiteľskej profesie do popredia vystupujú následné nepriaznivé charakteristiky:
- vysoká feminizácia;
- vysoký podiel nekvalifikovaných učiteľov;
- vysoký podiel učiteľov dôchodkového veku;
- nízke percento nastupujúcich učiteľov po ukončení štúdia do školských služieb;
- neadekvátne finančné ohodnotenie práce učiteľa.
Učiteľ je rozhodujúcim činiteľom výchovy a vzdelávania, práve on je nositeľom progresívnych zmien vo výučbe. Skutočné zmeny vo výchovno-vzdelávacom procese možno realizovať iba svedomitou, iniciatívnou a tvorivou činnosťou každého učiteľa. Ako sa uvádza v projekte Milénium (Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania v SR) v prvom rade je potrebné:
- podstatne zvýšiť spoločenské a najmä finančné ocenenie učiteľov;
- zlepšiť pregraduálne vzdelávanie učiteľov na vysokých školách – je potrebné skvalitniť pedagogickú prax, metodickú prípravu budúcich učiteľov a hlavne zvýšiť ich motiváciu k učiteľskej práci;
- v príprave učiteľov by mali dominovať nielen otázky vo vzťahu k tomu, čo vyučovať (obsah učiva príslušných aprobačných predmetov), ale predovšetkým otázky prečo vyučovať? a ako vyučovať?, t. j. osvojenie pedagogicko-psychologických disciplín;
- každá škola pripravujúca učiteľov by mala mať svoje fakultné školy, na ktorých by študenti vykonávali prax;
- je potrebné skvalitniť aj ďalšie vzdelávanie učiteľov; prepojiť ďalšie vzdelávanie učiteľov s rozvojom školy a zlepšením ich profesnej perspektívy.

V pedagogickej literatúre je možné sa stretnúť s delením učiteľa do niekoľkých typov. Najčastejšie ide o:
1. autoritatívny typ – nekompromisne sústreďuje celú právomoc na seba; o všetkom rozhoduje sám, bez rešpektovania názorov a záujmov žiakov;
2. liberálnby typ – nezasahujúci; jeho práca sa vyznačuje nezáumom o žiakov, neusmerňuje ich činnosť. Skôr neriadi ako riadi výchovno-vzdelávací proces;
3. demokratický typ – vyznačuje sa schopnosťou vhodne motivovať a usmerňovať činnosť žiakov, diskutuje s nimi, zapája ich do rozhodovania a pod.
Učiteľ ako nositeľ progresívnych zmien vo výučbe by mal byť:
-flexibilný, tvorivý, mal by byť odborníkom, profesionálom v teóriách, metódach vyučovania a výchovy a mal by byť morálnou osobnosťou. Veľký dôraz sa v súčanosti kladie najmä na tvorivosť učiteľa, ktorý sa vyznačuje najmä týmito charakteristikami:
1. z hľadiska percepčných schopností je vysoko senzibilný;
2. z hľadiska intelektových charakteristík disponuje vysokou inteligenciou a kreativitou;
3. z hľadiska emočných charakteristík je emocionálne zrelý;
4. disponuje vysokou mierou motivácie, je schopný sebamotivácie;
5. disponuje sociálnymi spôsobilosťami (komunikatívnosť, kooperatívnosť a pod.)
6. je hodnotovo vyspelý.