Didaktika 5

14/ Ciele výučby a ich taxonómie (kategória cieľ, jeho funkcie, klasifikácia, Bloomova teória Mastery Learning).

Veľmi všeobecne býva cieľ vymedzený ako ideálna predstava toho, čo sa má v činnosti dosiahnuť. Spravidla je viazaný na časovú dimenziu, t. j. je určené, kedy má byť táto ideálna predstava dosiahnutá. Cieľ výučby možno chápať ako zamýšľaný relatívne stály stav (zmenu) osobnosti žiaka, študenta, ktorý má byť dosiahnutý prostredníctvom výučby.
V rámci edukačného procesu existuje hierarchická sústava cieľov, hovorí sa aj o pyramíde cieľov:
Na jej vrchole sú všeobecné ciele (cieľové požiadavky spoločnosti, ideál), ďalej sú to:
ciele inštitucionálne, vyjadrené v profile absolventa, ktoré sa premietajú do programu vzdelávania.
V tematických plánoch sú formulované ciele učebných predmetov. Formuluje ich učiteľ alebo predmetová komisia.
Na najnižšej úrovni pyramídy stoja konkrétne ciele jednotlivých tematických celkov, tém alebo vyučovacích jednotiek či ich úsekov, ktoré vymedzuje učiteľ.
Tieto ciele sa výrazne odlišujú mierou všeobecnosti a konkrétnosti, pričom ciele výučby každého učebného predmetu musia (mali by) sledovať a prispievať k vzdelávacím zámerom školy a tieto zas akceptovať a prispievať k cieľovým zámerom, vyjadreným spoločnosťou (napr. v podobe národného programu výchovy a vzdelávania) v systéme výchovy a vzdelávania. Okrem cieľov všeobecných a konkrétnych možno tiež vymedziť ciele z časového hľadiska, a to ciele blízke – stredné – vzdialené (perspektívne) a pod.
Kategória cieľa je jednou zo systémotvorných prvkov celého edukačného procesu. Pri jeho formulovaní preto musíme zohľadňovať aj ďalšie prvky: obsah, metódy a prostriedky, prostredníctvom ktorých chceme cieľ dosiahnuť, ako aj podmienky ich použitia (materiálne, ale aj psychosociálne a organizačné). Veľmi dôležitá je teda fáza plánovania a prípravy, pri ktorej učiteľ nielen formuluje ciele výučby, ale zároveň:
- uvažuje o konkrétnej obsahovej náplni (o učive) a o jeho didaktickej transformácii (uvažuje o použitých metódach, formách, didaktických prostriedkoch, a to tak, aby zodpovedali základným didaktickým zásadám);
- pripravuje didaktické pomôcky, ktoré chce použiť;
- rozhoduje sa o spôsobe zisťovania a hodnotenia, ktoré slúžia na vytvorenie obrazu o tom, do akej miery bol stanovený cieľ dosiahnutý.
V súvislosti s uvedeným je možné povedať, že cieľ plní vo vyučovacom procese významnú regulačnú funkciu, a to nielen pre učiteľa, ale aj pre žiaka. Cieľ podmieňuje výber metód výučby, výber organizačných foriem i didaktických prostriedkov. Zároveň plní funkciu motivačnú a aktivizačnú. Ak žiak pozná ciele a sú preňho príťažlivé, teda zodpovedajú jeho potrebám a záujmom, ak ich akceptuje, v tom prípade naňho ciele pôsobia motivačne, mobilizujú ho k intenzívnej učebnej práci, pomáhajú mu pri vynakladaní vôľového úsilia pri prekonávaní prekážok spätých s učením. Ciele sú dôležité aj z hľadiska hodnotenia výsledkov učebnej činnosti žiakov, stanovujú sa aj preto, aby učiteľ mohol zistiť, posúdiť, nakoľko bolo vyučovanie účinné a efektívne, teda či boli dosiahnuté stanovené edukačné ciele. Podľa stanovených cieľov zároveň premýšľa o spôsoboch preverovania a hodnotenia výsledkov učebnej činnosti žiakov.
Pri formulovaní špecifických cieľov výučby je potrebné uplatniť niekoľko požiadaviek:
1. Konzistentnosť – hierachické usporiadanie cieľov, ich vnútorná prepojenosť v cieľovej štruktúre (pyramíde cieľov).
2. Primeranosť – zosúladenie cieľových požiadaviek s možnosťami a schopnosťami žiakov i učiteľov, s reálnymi podmienkami vyučovacieho procesu.
3. Jednoznačnosť.
4. Kontrolovateľnosť, merateľnosť – určenie, formulovanie cieľa tak, aby bolo možné zistiť, do akej miery bol cieľ dosiahnutý (čiže aby sme na základe merania výsledkov výučby vedeli jednoznačne určiť, nakoľko bol cieľ dosiahnutý). Kontrolovateľnosť a merateľnosť sa zabezpečuje tak, že:
- pri formulácii cieľa opisujeme výkon žiaka aktívnymi slovesami, t.j. výkon žiaka je vyjadrený formou pozorovateľnej činnosti;
- je vhodné uviesť aj podmienky výkonu, teda vymedziť rozsah výkonu, spôsob riešenia: použité pomôcky; prostredie, príp. aj psychické a fyzické požiadavky (napr. s použitím učebnice, riešiť graficky, ...);
- kvantitatívne vyjadrenie minimálnej úrovne výkonu, o ktorej ešte možno povedať, že vyhovuje požiadavke dosiahnutia cieľa (vyjadrí sa napr. percento úloh, ktoré musí žiak zvládnuť, časový limit, tolerancia nepresnosti a pod.).
5. Rešpektovanie taxonómie cieľov – pri formulovaní špecifických cieľov je potrebné mať na zreteli, že existujú viaceré úrovne osvojenia si učiva (napr. zapamätávanie informácii, ich aplikácia, tvorivé využitie a pod.). Ide o klasifikáciu cieľov a zdôraznenie hierachického usporiadania tejto klasifikácie (bližšie pozri taxonómia).