Didaktika 10

Učebné osnovy informujú o cieli predmetu, obsahu a rozsahu poznatkov, zručností a návykov, ktoré si majú žiaci osvojiť. Orientačne sa uvádza aj počet hodín pre jednotlivé tematické celky. Učebné osnovy môžu byť osnované: lineárne (postupne) – k učivu, ktoré už bolo vo vyučovacom predmete prebrané, sa viac nevraciame, pretože nie je nutné pre pochopenie ďalšieho učiva; špirálovito – učivo sa zopakuje a zároveň kvantitatívne aj kvalitatívne rozšíri (preberie na vyššom stupni).
Tieto základné dokumenty dopĺňajú vzdelávacie štandardy, ktoré pozostávajú z obsahového a výkonového štandardu. Kým učebné osnovy predstavujú strategickú líniu pre vučovanie, štandardy určujú najdôležitejšie úlohy pre plnenie cieľov učebného predmetu.
Okrem týchto dokumentov existujú aj časovo-tematické plány, ktoré sú zväčša výsledkom tvorivej práce učiteľa. Časovo-tematický plán si robí učiteľ spravidla sám. Stanoví si tematické celky i počty hodín, ktoré im venuje. Formuluje hlavné výučbové ciele, prípadne aj prostriedky na ich dosiahnutie.
Najpodrobnejšie je učivo spracované v učebniciach. Učebnica je jednou z foriem školských kníh, ktoré podľa funkcie delíme na: vlastné učebnice (obsahujú učivo, poučky, pravidlá, úlohy); cvičebnice (prevládajú v nich úlohy a cvičenia); čítanky; osobitné druhy školských kníh (slovníky, atlasy, encyklopédie, zbierky úloh).
Vo vzťahu k učebnici sa rozlišujú najčatejšie tieto funkcie: vzdelávacia; motivačná; komunikačná; regulačná; aplikačná (vedie k využitiu poznatkov v praxi); integračná (vedie ku komplexnému poznávaniu vecí a javov); inovačná (poskytuje najnovšie poznatky vedy a techniky); kontrolná a usmerňujúca (poskytuje spätnú väzbu, kontrolné otázky na sebakontrolu).
Niektorí žiaci majú v práci s textom značné problémy, preto je potrebné ich učiť s textom pracovať. Je možné to uskutočniť pomocou nasledujúcich krokov:
- čítanie textu a jeho reprodukcia; čítanie textu a zodpovedanie otázok na jeho obsah; čítanie textu a vyhľadávanie hlavných myšlienok; čítanie dvoch rôzne koncipovaných textov a tej istej veci a ich porovnávanie; vysvetlenie záverov obsiahnutých v texte; štrukturálna analýza a systemizácia faktov obsiahnutých v texte; vlastné stanoviská k danému obsahu, porovnávanie, hodnotenie; samostatné závery, kritický prístup, rozvinutie myšlienok, ktoré text prináša.
K základným kurikulárnym dokumentom patria aj metodické príručky pre učiteľov, ktoré sú návodom a pomocníkom učiteľa pri práci s učebnicou alebo cvičebnicou. Pravdou však je, že učivo si má učiteľ stvárňovať z veľkej časti sám, keď uskutočňuje jeho didaktickú analýzu.
Obsah vzdelávania má v projektovej úrovni dve podoby:
1. Invariantný obsah vzdelávania – v kurikulárnych dokumentoch (učebné osnovy a pod.);
2. Variantný obsah vzdelávania – konkrétny obsah projektovaný a potom stvárňovaný učiteľom pre konkrétnu triedu. Učitelia tu vystupujú ako „druhí konštruktéri“ obsahu vzdelávania. Hovoríme tiež o didaktickej analýze učiva, ktorú možno charakterizovať ako hlbšiu myšlienkovú činnosť učiteľa, ktorá mu umožní z pedagogického hľadiska preniknúť do učiva. Didaktická analýza je kombináciou:
a) pojmovej a vzťahovej analýzy – učiteľ vytvára logickú pojmovú štruktúru o konkrétnom učive. Vychádza zo známych pojmov a rozširuje ich o pojmy nové. Pritom si vyčleňuje fakty, pojmy, vzťahy a činnosti, ktoré si má žiak osvojiť; zhodnotí prvky učiva z hľadiska ich významu pre žiaka a rozhoduje o tom, čo si žiaci osvoja aspoň na minimálnej úrovni;
b) operačnej analýzy – ňou učiteľ zisťuje, aké činnosti a operácie musí pri práci s učivom z pohľadu žiaka aktivizovať, aby si ho osvojili;
c) medzipredmetovej analýzy – ide o rozbor obsahovej nadväznosti k iným predmetom, alebo k učivo daného predmetu, ale na nižšom stupni.
Pri didaktickej analýze učiva by mal učiteľ uskutočniť nasledovné kroky:
1. ujasniť si tému ako súčasť tematického celku (časovú dotáciu a obsahovú súvislosť);
2. formulácia čiastkového cieľa, ktorý vychádza zo všeobecnejších cieľov predmetu;
3. pedagogická, resp. didaktická diagnóza triedy;
4. uskutočniť pojmovú, operačnú a medzipredmetovú analýzu a na základe toho vytvoriť si základnú štruktúru učiva (oporné body), zvážiť, ktoré myšlienkové pochody sú potrebné pre osvojenie si učiva žiakmi, premyslieť si didaktické stvárnenie učiva (výber metód, foriem, učebných pomôcok).