Pedagogika 43

34/ VZDELANIE AKO HOHODNOTA. ŠKOLA AKO ČINITEĽ HUMANIZÁCIE ČLOVEKA; KONCEPCIA ŠKOLY V SÚČASNOSTI

VZDELANIE = proces cieľavedomého, systematického a riadeného nadobúdania vedomostí, zručností, návykov, ktoré sa realizuje v nejakom edukačnom prostredí a je sprostredkovaný iným subjektom – učiteľom, alebo vzdelávajúcim sa človekom.
= systém vedomostí, zručností, návykov, postojov a názorov človeka a určitá úroveň rozvoja jeho schopností, potrieb, záujmov, ktoré boli dosiahnuté na základe cieľavedomého výchovnovzdelávacieho procesu

Základ osvojovania si vedomostí, zručností, návykov dáva rodina; systematicky odovzdáva škola, prostredníctvom vzdelania.

EDUKATIO = z lat. = vzdelanie, výchova

Platón vidí človeka uzavretého v jaskyni, pričom život beží mimo jaskyne.
- človek sa zaoberá nepodstatnými vecami
- človek sa sám môže oslobodiť z pasívnosti, z jaskyne, a to pomocou výchovy a vzdelania

Sokrates použil pojem „scholé“ =škola
- v škole dochádza k humanizmu
- podstata vzdelania nie je len v poznávaní
- poznanie vedie človeka k prírodnému svetu, pričom človek chce zasahovať do fungovania prírody- človek volí manipuláciu, agresivitu

a) Vzdelanie sa chápe úzko prakticky; spája sa len s bezprostrednou prípravou na povolanie- redukuje sa na úzko praktickú materiálnu hodnotu
- človek veľa vie, veľa môže i veľa dosiahol, ale dôsledky jeho zasahovania do prírody spôsobujú negatívne javy /stresy, psychické poruchy/
- ak človek chce prežiť musí si uvedomiť, že je súčasťou prírody
spochybňovanie významu vzdelania

b) vzdelanie sa chápe ako univerzálna, duchovná hodnota
- vzdelanie má zušľachťovať človeka po citovej i vôľovej stránke
- čo sa týka podstaty pedagogiky – má humanizovať človeka, kultivovať a zušľachťovať ho, tým sa škola stáva základným činiteľom humanizácie


ŠKOLA /scholé = voĺný čas/
- základná výchovno-vzdelaávacia inštitúcia civilizovanej spoločnosti
- má svoju históriu
- jej vznik siaha do obdobia staroveku /Čína, Egypt.../

Hlavná úloha = zabezpečiť výchovu a vzdelanie detí, mládeže a dospelých na základe princípov demokracie, humanizmu a vzdelanosti.

Škola je historicky vzniklá inštitúcia pre vzdelanie a výchovu detí, mládeže a dospelých. Je charakteristická svojím prostredím, v ktorom sa uskutočňuje výchovnovzdelávací proces; výchovnými prostriedkami, materiálnym zabezpečením a sociálnou istotou.
Aby škola plnila výchovne a vzdelávacie úlohy je potrebná „vnútorná organizácia života žiakov a učiteľov“.

Škola sa od iných výchovných inštitúcií a zariadení odlišuje :
- pedagogický proces sa uskutočňuje v štandardizovaných podmienkach
- pedagogický proces vo vyučovaní sa zabezpečuje zborom odborne pripravených pracovníkov
- vyučovanie prebieha vo forme vyučovacej hodiny
- pedagogický proces sa vyznačuje vysokým stupňom organizovanosti
- súbor vedomostí, zručností a návykov si žiaci osvojujú systematicky v logickej nadväznosti
- obsah vyučovania vychádza zo spoločenských i individuálnych cieľov
- výchovné pôsobenie je zamerané na globálny rozvoj žiakovej osobnosti
Systém škôl a výchovných zariadení daného štátu tvorí – „výchovnovzdelávaciu sústavu“.

Škola ako prostriedok „nápravy ľudských vecí „ – náprava škôl.

1. Diagnostické úlohy = ak chceme niečo naprávať, musíme najprv poznať nedostatky, a to čo máme dobre rozvíjať.
Rozoznávame 3 nedostatky školy :
- nedoceňovanie vzdelania – feminizácia, problém učiteľa udržať si autoritu, nervová labilita učiteľa a žiaka, veľký počet žiakov v triede, nepoznanie žiakov...
- unitárne /podobné/chápanie výchovy a vzdelania – priemernosť učiteľov, orientácia na priemerného žiaka
- manipulačné prístupy – učiteľ je posudzovateľom žiaka, školská známka je najdôležitejšia pre učiteľa i žiaka

2. Koncepčno – projektívne úlohy
- týka sa výchovnovzdelávacieho štýlu /štýl – demokratický/
- týka sa transformácie výchovy a vzdelávania /čo sa dáva do učebných osnôv/
- rozvoj kognitívnych a nonkognitívnych funkcií

3. Realizačné úlohy
trendy vzdelania vo svete - škola = útulný dom
učiteľ = partner, pomocník pri rozvoji žiaka
pomôcť každému dieťaťu dosiahnuť maximum
deti sa učia poznatky nie len prijímať, ale aj hodnotiť