Pedagogika 47

38 / ZÁKLADNÁ PEDAGOGICKÁ DOKUMENTÁCIA TRIEDNEHO UČITEĽA; METÓDY POZNÁVANIA ŽIAKA


PEDAGOGICKÁ DOKUMENTÁCIA = hodnotíme ako prenos informácií medzi učiteľom a žiakom v konkrétnom prostredí slúžiacom k výchovnovzdelávacím cieľom

„Výchovne pôsobí všetko čo je v škole povedané a urobené, resp. nepovedané
a neurobené.“

Učiteľ musí pristupovať k výberu slov zodpovedne, nakoľko žiaci veľmi úzkostlivo a citlivo sledujú učiteľovo správanie a jeho reč.
Komunikácia U – Ž je veľmi dôležitá.

Základnou komunikáciou je Ž – triedny učiteľ, ktorý by mal svojich žiakov poznať nie len v školskom ale aj mimoškolskom prostredí.

V prvom rade si musí učiteľ uvedomiť, že žiaci v triede nie sú navlas podobní, a že z mnohých stránok sa často navzájom výrazne odlišujú.
Poznanie individuálnych vlastností žiakov je veľmi dôležité aj z hľadiska procesu učenia.
Hodnotenie žiaka je z každej stránky úloha, ktorú nemožno splniť jednorazovo, ale ktorá musí byť výsledkom starostlivého pozorovania žiaka počas celého jeho štúdia.


METÓDY POZNÁVANIA ŽIAKA

Psychodiagnostických metód je veľa a sú rôznej povahy. Treba si však uvedomiť, že nie všetky sú prístupné pre učiteľov, niektoré môže vykonávať len odborný psychológ.

POZOROVANIE

Uplatňuje sa bežne a spontánne v každodennom živote ľudí. Predstavuje metódu, ktorá vždy sprevádza ostatné metódy.
Pedagóg si musí zreteľne vymedziť :

• cieľ pozorovania /čo má pozorovať/
• ako má pozorovať /postup/
• v akých podmienkach / za akej situácie má pozorovať

tieto úlohy možno detailnejšie rozdeliť :
- na žiakovi samotnom možno pozorovať
• jeho telesné osobitosti a prejavy / celkovú upravenosť, telesnú čistotu, držanie tela, výrazové pohyby, symptómy vnútorných fyziologických zmien.../
• jeho konanie, city, spôsoby správania
• jeho správanie v interakcii s inými ľuďmi

Metódu pozorovania možno použiť aj pri skúmaní podmienok prostredia, v ktorom jedinec žije a ktoré spolupôsobí pri utváraní štruktúry jeho osobnosti.
Priebeh a výsledky pozorovania sa musia zaznamenávať učiteľom do pedagogicko-psychologického denníka, alebo do pozorovacích hárkov.

METÓDY ZISŤOVANIA VNÚTORNÝCH A VONKAJŠÍCH PODMIENOK – ANAMNÉZA

ANAMNÉZA - rekonštrukcia doterajšieho priebehu života a jeho vonkajších podmienok. Pre naše potreby zavádzame 2 anamnestické hárky :

• HÁROK A = ide o individuálnu, t.j. somatickú a psychickú anamnézu, ktorej cieľom je zachytiť fakty o telesnom, duševnom vývoji subjektu v jednotlivých vekových obdobiach.
• HÁROK B = ide o sociálnu anamnézu upriamenú na zisťovanie sociálnych /hospodárskych, kultúrnych a medziľudských/ podmienok a vplyvov sociálneho prostredia /rodinného, školského, hracích alebo voľných priateľských skupín/

Anamnestické dáta získavame najmä rozhovorom s dospelými ľuďmi /rodič dieťaťa, jeho učiteľ, lekár, priatelia.../
Veľkú časť anamnestických dát získavame rozhovorom. Takýto rozhovor musí mať :
• jasný cieľ
• treba sa vyhnúť vsugerovaniu odpovedí
• výroky sa musia presne zaznamenávať
• rozhovor musí prebiehať spontánne, nenútene a nevtieravo

Údaje sa dajú zisťovať aj nepriamo.