Filozofia - Novovek Phileo - Sophia == Milovat múdrost - hladá podstatu za kvalitatívnou rozmanitostou vecí a javou Základné filozofické disciplíny: Ontológia - podstata bytia (súcna) Gnozeológia - poznatelnost bytia Antropológia - existencia cloveka Estetika - estetické osvojenie si sveta clovekom: krásno, komicno, ošklivost Etika - konanie cloveka a jeho hodnotenie z morálneho hladiska Axiológia - o hodnotách, podstate, druhoch hodnotenia a hodnotení Fran
Filozofia - Stredovek Phileo - Sophia == Milovat múdrost - hladá podstatu za kvalitatívnou rozmanitostou vecí a javou Základné filozofické disciplíny: Ontológia - podstata bytia (súcna) Gnozeológia - poznatelnost bytia Antropológia - existencia cloveka Estetika - estetické osvojenie si sveta clovekom: krásno, komicno, ošklivost Etika - konanie cloveka a jeho hodnotenie z morálneho hladiska Axiológia - o hodnotách, podstate, druhoch hodnotenia a hodnotení Fi
Ludské práva, práva žien, detí a národnostných menšín Prvé pociatky dnešného práva siahajú do obdobia dejín Rímskej ríše. Antika výrazne prispela k rozvoju vzdelania a zvýšeniu úrovne života európskej civilizácie. Pocas velkej krízy Rima v 1. st. sa vytvorilo krestanstvo a s ním sa postupne sformovala cirkev a krestanská doktrína. Vznik ludských práv súvisí s vyzdvihovaním slobody ludského srdca a svedomia, ktoré hlásali patres (cirkevní otcovia), hlavne Aurelius Au
Sokrates a vznik sebavedomia Sokrates (469 - 399 pr. Kr.) a vznik svedomia Staroveká filozofia mala však vyvrcholit v troch najväcších gréckych filozofoch: Sokratovi, Platónovi a Aristotelovi. Sokratova metóda dialógu „predstierajúca nevedomost“ je cisto michaelská. Sokrates chodí po Aténach a diskutuje s tými, co si o sebe myslia, že nieco vedia. Skôr, ako by prehlasoval nejaké hotové, zjavené pravdy, sa radšej pýta; caká na odpoved svojho partnera. Otázky však kladie tak m
Charta OSN Organizácia spojených národov (OSN) je organizáciou takmer všetkých štátov na tejto planéte, ktoré sa zaviazali spolupracovat pri podpore zásad a cielov vytýcených v jej Charte. Je to záväzok znicit vojnu, prehlbovat ludské práva, rozvíjat sociálny pokrok a priatelské vztahy medzi národmi a používat túto organizáciu ako stredisko pre sledovanie svojich krokov za úcelom dosiahnutia týchto cielov. Charta OSN bola podpísaná 26. júna 1945 predstavitelmi 50 vlád, kto
Horizontálne rozdelenie štátnej moci - s myšl. rozdelit št. moc prišli novovekí filozofi: J. Locke, Ch. Montesquieu, Alexis de Tocqueville - už oni upozornovali, že je nebezpecné, aby sa moc sústredila v rukách 1 panovníka al. polit. sily - št. moc sa delí na: 1. zákonodarnú (legislatívnu) 2. výkonnú (exekutívnu) 3. súdnu (jurisdikciu) - tieto 3 zložky sa doplnajú a kontrolujú - odlišujú sa od seba vznikom a úlohami, kt. plnia v systéme št. moci
Historický vývoj demokracie Grécko - pojem demokracia pochádza z antického Gr., pôvodne oznacoval polit. zriadenie mestských št. - polis, najmä Atén v 6. - 4. st. p. n. l. - polis bol iný, než je dnešný št., líšil sa rozlohou i poctom obyv. - Atény - 5. st. p. n. l. - Solón, Kleistén, Perikles - vytv. spolocenské predpoklady, aby sa sformovala demokracia ako št. režim - vláda ludu - uplatnovala sa na ludovom zhromaždení (vš. obyv. rozhodovali o všetkom) <
Forma vlády - najvýznam. zložka formy št., pretože vyjadruje: a) štruktúru najvyšších orgánov št. a vztahy medzi nimi b) úcast obcanov na realizácii št. moci, teda vztah obyv. k št. moci - formy vlády: o monarchie o republiky o diktatúry monarchia - forma vlády, ciže forma št., kde na cele št. je panovník, monarcha, suverénna osobnost s rôznym titulom (cár, cisár, knieža, vojvoda, sultán, šejk…) - panovník má osobné privilégiá, k mo
Delenie ludských práv - niektorí autori delia ludské práva na 2 skupiny a) prirodzené - práva nezávislé od št. moci, kt. št. neposkytuje, ale môže ich zarucit a uzákonit b) obcianske - práva, kt. dostávajú obcania od št. a uplatnujú sa vo verejnom živote - iní autori hovoria o 3 skupinách ludských práv: a) osobné práva a slobody b) polit. práva a slobody c) sociálne, ekonomické a kult. práva k nim sa v posl. dobe pridáva aj štvrtý typ: d) prá
Nemecká klasická idealistická filozofia - Georg Wilhelm Friendrich Hegel (1770 - 1831) - nar. sa v rod. vysokého št. úradníka - študoval teológiu, avšak podobne ako jeho spolužiak Schelling ani on sa nenechal vysvätit za knaza - obidvaja zacínali ako domáci ucitelia, no Heglovi trvalo dlhšie, než získal sv. prvé miesto na uni (Jena) a našiel vlastnú filozof. orientáciu - po odchode z Jeny, dobytej Napoleonovými vojskami, sa istý cas venoval redaktorskej cinnosti, pot
Helenistické obdobie gréckej filozofie - Epikureizmus Epikuros (341 - 270 p. n. l.) - zakladatel epikureizmu - pôvodom Aténcan, ale narodil sa na ostrove Samos - prvé vedomosti získaval u platonika Pamfila a prívrženca Demokritovej filozofie Nausifana - asi v rokoch 307 - 306 p. n. l. sa natrvalo usadil v Aténach, kde v záhrade - neskôr dostala meno Epikurova záhrada - založil filozof. školu - napriek ohováraniu svojich nepriatelov mal u svojich žiakov povest umierneného a
Raná grécka filozofia - Eleatská škola (Xenofanes, Parmenides, Zenón z Eley) - juhoitalské mesto Elea Xenofanes (550 - 470 p. n. l.) - zakladatel - pochádzal z Kolofónu - potulný rapsód, usadil sa v Eley - filozof básní - dožil sa takmer 100 rokov - vesmír (svet, príroda) je „jedno, gulaté a ohranicené, nevzniknuté, ale vecné a úplne nehybné" - toto „jedno" je podla neho aj Bohom; stotožnenie Boha s prírodou = panteizmus - kr
Klasická novoveká filozofia - Francis Bacon (1561 - 1626) - narodil sa ako syn vysokého král. úradníka - lorda-strážcu král. pecate královnej Alžbety I. v Londýne - v 12-tich rokoch zacal študovat na uni v Cambridgei - celá jeho kariéra je spätá s vysokou politikou vtedajšieho Angl. - pôsobil ako advokát a prokurátor na král. dvore, bol clenom parlamentu, stal sa lordom kancelárom a barónom z Verulamu (dodnes sa v lit. uvádza ako barón Verulamský), neskôr vikomt
Klasické obdobie gréckej filozofie - Aristoteles (384 - 322 p. n. l.) - nar. sa v klasickom obd., svoju školu založil a aj zomrel v helenistickom obd. - narodil sa v Stageire, iónskej osade na Chalkidike - jeho otec: osobný lekár macedónskych králov - zaob. sa najmä prírodnými vedami - ako 18 rocného ho poslali do Atén, kde vstúpil do Platónovej Akamédie a ostal tam 20 r. až do smrti sv. ucitela - osvojil si bohaté vedomosti a po case sa z neho stal ucitel (prednášal r
Sociálno-politické ucenie v antickom Grécku SOCIÁLNO POLITICKÉ UCENIE V ANTICKOM GRÉCKU (PLATÓN A ARISTOTELES) Platón, Aristoteles a Augustin boli traja najvplivnejší myslitelia klasického staroveku. Dohromady položili základy následnej západnej filozofie, vedy a náboženstva. Ich spisy boli tak plodné, ich intelektuálna sila tak nesmierna a rozsah ich záujmov tak široký, že bolo nemožné, aby nasledujúce generácie neboli ich postavami zastienené. PLATÓN má väcšie právo ak
Ochrana ludských práv na medzinárodnej úrovni 1. Môže sa obcan domáhat ochrany ludských práv aj na medzinárodnej úrovni? Po skoncení druhej svetovej vojny vznikli v dôsledku nových pohladov na hodnotu života, zdravia a slobôd aj na medzinárodnej úrovni viaceré mechanizmy kontrolujúce dodržiavanie ludských práv. Najznámejšie sú dva takéto kontrolné mechanizmy. Jeden v rámci Organizácie spojených národov a druhý ako súcast Rady Európy. Najúcinnejší je však systém, k
Koncepcia prevencie kriminality v pôsobnosti MV SR V decembri 1992 vláda Slovenskej republiky prerokovala "Program vlády SR v boji proti zlocinnosti vrátane úcinného pôsobenia prevencie". Uznesením c. 984 uložila ministrovi vnútra a ministrom dalších zainteresovaných rezortov spolupracovat pri vypracovaní celospolocenskej koncepcie prevencie kriminality. Ustanovila Radu vlády SR pre prevenciu kriminality a jej vedením poverila ministra vnútra SR. Súcasne vláda odporucila v r
Kritický racionalizmus K. R. Poppera Kritický racionalizmus K. R. Poppera. Karl Raimund Popper sa narodil v roku 1902 vo Viedni. V roku 1936 emigruje na Nový Zéland po tom co v Rakúsku vznikla hrozba, že sa národný socialisti dostanú k moci. V roku 1934 vydáva asi svoje najdôležitejšie dielo Logika vedeckého bádania .V roku 1945 vydáva dielo s politickej filozofie Otvorená spolocnost a jej nepriatelia 1- s podnázvom " Uhranutie Platónom" a takisto Otvorená spo
Stolovanie Casto sa hovorí, že jeme ocami a tak je dôležitý pekný pohlad na prestretý stôl. Pohodu pri stole nevytvárajú len rôzne pochútky, ale aj my svojím chovaním. Existuje mnoho zemí, v ktorých sa ludia posudzujú podla ich chovania pri stole. Pravidlá stolovej etiky sa stále menia. Pri jedle majú byt obidve ruky na stole, a nie opreté a nemajú byt ani pod stolom na kolenách. Laktami sa neopierame o stôl, odpustit sa to dá len starému a choému cloveku. Suseda co vedla nás
Vztah cloveka a prírody od antiky po súcasnost Ludská spolocnost, ktorá vznikla v prírodnom prostredí, mení samu seba, a tým aj svoj vztah k prírode. Dejiny starovekého Sumeru, Egypta a Cíny poukazujú na priamu závislost civilizacných štruktúr a ich evolúciu od zmien prírodných faktorov. 1.CLOVEK A PRÍRODA V POCIATKOCH EÚROPSKEJ KULTÚRY Vztah cloveka k svojmu prostrediu sa prejavoval podobne ako u dnešných kultúr tzv.prírodných národov.Clovek sa ešte nenadradov