Nemecká klasická idealistická filozofia - Georg

Nemecká klasická idealistická filozofia - Georg
Wilhelm Friendrich Hegel (1770 - 1831)
- nar. sa v rod. vysokého št. úradníka
- študoval teológiu, avšak podobne ako jeho spolužiak Schelling ani on sa nenechal
vysvätit za knaza
- obidvaja zacínali ako domáci ucitelia, no Heglovi trvalo dlhšie, než získal sv. prvé
miesto na uni (Jena) a našiel vlastnú filozof. orientáciu
- po odchode z Jeny, dobytej Napoleonovými vojskami, sa istý cas venoval
redaktorskej cinnosti, potom vyucoval na gymnáziu a do uni prostredia sa vrátil v
Heidelbergu
- vdaka prácam Logika ako veda a Encyklopédia filozofických vied získal povest velkého
systematizátora a zvestovatela „absolútnej moci rozumu"
- bol lojálny k pruskému št. - stáva sa prof. na uni v Berlíne (za obhajobu pruského
režimu) - tam jeho sláva kulminuje: má mnohých žiakov a stúpencov, vzniká jeho
škola
- zároven sa jeho ucenie stáva oficiálnou filozofiou pruského št. - r. 1931 náhle zomrel
na choleru
- hl. diela: Fenomenológia ducha, Logika ako veda, Encyklopédia filozofických vied,
Logika, Filozofia prírody, Filozofia ducha
- Schopenhauer ho nenávidel
- jeho najl. priatelom bol Schelling
- obdivovatel Napoleona - považoval ho za zhmotnenie fil. systému, absolútneho ducha
- vytv. objektívno-idealistický systém
- kritizuje, že pred ním sa poznanie hladalo v nadcasových predpokladoch
- základ ludského poznania sa mení z generácie na generáciu, a preto neexist.
nadcasové poznávanie
- cloveka vnímal v rámci histórie
rozum
- nieco dynamické
- proces, kt. sa mení z generácie na generáciu
- prináša stále nové a nové poznatky a je progresívny
svetový duch
- (spolocnost)
- vyvíja sa stále k hlbšiemu uvedomovaniu seba samého
- uvedomuje sa prostredníctvom ludskej kult. a rozvoja cloveka
- ludstvo smeruje stále viac a viac k väcšej racionalite a slobode
„dialektické\" myslenie
- vynašiel ho
- sledovanie hist. ho priviedlo k tvrdeniu, že vš. sa vyvíja cez 3 štádia:
1. téza racionalizmus eleati
2. antitéza empirizmus Herakleitos
3. syntéza Kant poeleati
- zákony vývoja rozumu
- dialektika je vo vš. - objektívnou silou sa stáva št. a rodina
- indivíduum - organická súcast spol. - svetový duch al. rozum je viditelný iba v súhre
medzi ludmi
svetový duch sa uvedomuje v 3 stupnoch:
1. indivíduum o kt. hovorí ako o subjektívnom rozume (logika)
2. objektívny rozum v št. a spol. 3. absolútny duch - umenie, náboženstvo, filozofia.