Vztah cloveka a prírody od antiky po súcasnost

Vztah cloveka a prírody od antiky po súcasnost
Ludská spolocnost, ktorá vznikla v prírodnom prostredí, mení samu seba, a tým aj svoj
vztah k prírode.
Dejiny starovekého Sumeru, Egypta a Cíny poukazujú na priamu závislost civilizacných
štruktúr a ich evolúciu od zmien prírodných faktorov.
1.CLOVEK A PRÍRODA V POCIATKOCH EÚROPSKEJ KULTÚRY
Vztah cloveka k svojmu prostrediu sa prejavoval podobne ako u dnešných kultúr
tzv.prírodných národov.Clovek sa ešte
nenadradoval nad iné živé bytosti ani si programovo nestaval za ciel využit a ovládnut
prírodu.
U prírodných národov prevládal kult ženských božstiev (boli to najmä skúsené
matky).Po neolitickej revolúcii prechádza tažisko produktívnych aktivít na muža
(patriarchálne spolocenské usporiadanie).
V prírode sa objavuje tzv. slnecný cyklus – slnko nadobúda dominanciu nad ostatnými
nebeskými telesami , pozem. útvarmi a bytostami.Prírodne sily vystupujú ako najvyššie
božstvo aj v nábožensko myslení.
V histórii ludstva bol zaciatok polnohosp., casto nazývaný „neolitickou
revolúciou“.Clovek zacína aktívne pretvárat prírodu a dochádza k usadlejšiemu spôsobu
života.Prvé rozdiely medzi pôvodnou prírodou a skultúrnenou.Polnohosp. produkcia je v
tomto období celkom závisla od prírodných faktorov ( klim podmienky,...).
So vznikom výr.ekonomiky ( feudalizmus ) prebieha proces vyclenovania cloveka z
prírody.
2. CLOVEK A PRÍRODA V ANTICKEJ KULTÚRE
Antický clovek sa ešte stále pokladal za súcast prírody, ale taktiež si uvedomoval svoju
odlišnost od ostatných živých bytostí a odlišnost svojho sveta od sveta prírody.
V období HELENIZMU sa stáva etickým ideálom –žit v súlade, v harmónii s
prírodou.Antická prírodna filozofia nadalej fixovala dominantné postavenie prírody a jej
vplyv na spolocenský život.
3. CLOVEK A PRÍRODA V STREDOVEKU
Príroda sa považuje za výtvor Boží , konecný v case a priestore.Bola najnižším
spôsobom bytia a mala nízku až zápornú hodnotu.Objavuje sa princíp boja cloveka s
prírodou ( zmyslom je oslobodit sa od prírody a vybojovat si návrat k Bohu ).
DUALIZMUS- cloveka a prírody a ANTROPOCENTRIZMUS – nadradenost cloveka nad
všetko stvorené.
STREDOVEKÝ REALIZMUS-clovek len ako súcast širšieho všeobecnejšieho celku, ktorý
predstavuje vyššiu skutocnost.
NOMINALIZMUS-príroda ako súhrn jedinecných individuálnych predmetov a bytostí je
ozajstnou skutocnostou a nie zhlukom symbolov.Išlo o spor realizmu a nominalizmu o
univerzálie (pojmy, idey ).
FRANTIŠEK Z ASSISI- filozof stredovekej krestanskej kultúry.
Podla neho príroda „ bola chrámom Božím, stvoreným pre cloveka, ktorý sa mal v nej
pohybovat s úctou prináležiacou takému miestu“.
4.CLOVEK A PRÍRODA V OBDOBÍ RENESANCIE A REFORMÁCIE
Zhodnetenie prírody a cloveka bolo v renesasancii spojené s ich divinizáciou,
zboštením.Príroda bola pripodobnovaná živej bytosti , ktorá mala telo, dušu i
rozum.Divinzácia vyustila do panteizmu, stotožnenia prírody s Bohom.Cielom života
cloveka bolo stat sa správcom,užívatelom a dotvoritelom prírody.
Príroda sa stáva vecou, úžitkovým predmetom.Ako vec nemá voci cloveku žiadne práva
a on s nou zaobchádza podla lubovôle, motivovaný princípom úspechu (úrodnpst pôdy,
surovinové bohatstvo,...).
Zmyslom adaptacnej stratégie cloveka bolo poludštovanie-humanizácia-prírody.V
procese humaniz. sa prírodne zdroje coraz viac zatažovali produktívnou a
neproduktívnou ludskou cinnostou.
Základným úsilím renesancie bolo odstránit vo vedomí protiklad medzi clovekom a
prírodou.
Renesancná veda už pozná aj pokus.Hlavnou metódou vedeckého poznania je
technicky zdokonalené pozorovanie (dalekohlad, meracie prístroje,...)Väcšina
renesancných myslitelov sa opiera o antickú koncepciu makrokozmu a mikrokozmu.
FRANCIS BACON-„Ludské poznanie a ludská moc sú jedno a to isté“.
5. CLOVEK A PRÍRODA V NOVOVEKU
V novoveku sa zrodil typ myslenia, ktorý neskôr dostal názov vedecko-inštrumentálna
racionalita.Bola založená na karteziánskom dualizme subjektu a objektu (subjekt je
ludská mysel a všetko ostatné je objekt).Príroda sa brala ako vec, ako predmet úžitku.
Základy novovekej vedy položili KEPLER, GALILEI, BACON. Typickí novovekí myslitelia
sú: DESCARTES, SPINOZA, NEWTON, ....
Stroj sa stal prejavom ovládnutia prírody clovekom a príslubom, že všetkým ludom sa
bude môct umožnit, aby sa venovali rozvoju ducha , ktorý stroje splodil (parný stroj).
Prelomom hospodárskej analýzy bolo vypracovanie „ekonomickej tabulky“ doktorom
F.QUESNAY. Išlo o vzájomnu závislost medzi ekonomickou cinnostou a prírodou.
Utilitarizmus sa stal etickým a filozofickým základom ekonómie, t.j.maximalizácie
ludskej užitocnosti.
Priemyselná revolúcia v 18.st. v Anglicku je charakteristická strojovou výrobou , ktorá
umožnila spriemyselnit polnohospodárstvo a podriadit vidiek mestu.Toto obdobie je
sprevádzané vykoristovaním,konkurencným bojom atd.
Technológie strojovej výroby mali na prírodné prostredie väcšinou neblahý vplyv.
Za kapitalizmu je základným kritériom pri zavádzaní novej techniky ich ekonomická
efektívnosta produktivita a ochrane prírody sa neprisudzuje žiadny význam (JEAN
BABTISTE SAY).
Dualizmus cloveka s prírodou sa prehlbil. Boj s prírodou už nemal náboženský, ale
svetský motív a boj cloveka s prírodou sa chápal ako historický proces postupnej
emancipácie ludstva od prírody. Emancipácia cloveka, ludskej kultúry od prírody sa
stala strategickou líniou vývoja modernej euroamerickej civilizácie.
Mechanizácia výroby zmenila postavenie cloveka v produktívnom procese.Zvýšila sa
produktivita práce, zisky, ale aj produktívna spotreba materiálov,surovín a energie.
Novoveký ulitarizmus mení prírodu na bezduchý predmet-stroj.
Teoretické poznávanie zákonov prírody má pomôct podriadit prírodu ludským
potrebám.Prírodu treba donútit, aby slúžila cloveku, zabezpecila blahobyt a príjemný
život všetkým. Typický novoveký scientický a technologický optimizmus- bezhranicná
viera vo vedecký a technologický rozvoj, ktorý vyrieši všetky problémy
ludstva.Dôsledky produktívnej zátaže na prírodu neboli ešte také zretelné, aby tento
optimizmus narúšali.
Z enviromantálneho hladiska sa tieto koncepcie považujú ako následok súcasnej
globálnej enviromentálnej krízy.
Už v 19.st. H.D.THOREAU poukazoval na dôsledky nadbytocnej produkcie potrieb pre
každodenný život, ktoré vedú k devastácii životného prostredia.
Francúzsky filozof života H. BERGSON: kritizuje prienik prírodovedeckej racionality do
iných sfér kultúry, súcasná spolocnost je spolocnostou, ktorá sa cíti doma v neživej
prírode a so živou si nevie rady.
6. CLOVEK A PRÍRODA V 20. STOROCÍ
Vedeckotechnická revolúcia je pociatkom novej éry vo vztahu medzi spolocnostou a
prírodou.
Životné prostredie nie je znecistované len priemyselným odpadom, ale aj
radioaktívnymi látkami (CERNOBYL apríl 1986).
V masovom meradle sa vyrábajú herbicídy a pesticídy, ktoré sa nikdy nerozložia,
rozptylujú sa po celom svete a ohrozujú životné prostredie (BHOPALE december 1979
porucha továrne na umelé hnojivá ).
Formy lokálneho znecistenia životného prostredia sa menia na dalekosiahle globálne.
Dnešné prípady makroznecistenia životného prostredia:
1. Difúzia toxických látok do prostredia (chemické látky a radioaktívny odpad).
2. Okyslovanie jazier a nicenie lesov spôsobené emisiami uholných elektrární, oceliarní
a pod.
3. Ovplyvnovanie vyšších vrstiev atmosféry chlórovanými a fluorovanými uhlovodíkmi
(aerosoly v sprejoch alebo chladiacich zariadeniach).
4. „Skleníkový efekt“ , ktorý ovplyvnuje teplotu na zemskom povrchu
(spalovanie fosilných palív, devastácia tropických lesov).
Nárast populácie v menej rozvinutých castiach sveta a pokles v rozvinutých.
Ekologická,ekonomická, politická alebo sociálna kríza sú prejavom jednej velkej
globálnej krízy.Hlavným zdrojom je kríza ludského myslenia.Svet dnes tvorí jeden
celok, myslenie ludí zostáva na úrovni,
ako bolo v casoch, ked svet tvorili jednotlivé štáty a krajiny.
Rozvoj výrobných síl je nadalej podriadený honbe za ziskom, vytvára obmedzený
utilitaristický vztah k prírode.
Mechanická technika je priestorovo, materiálne a energeticky nárocná.
Funguje na úkor cerpania neobnovitelných prírodných zdrojov.
V priemyselnej výrobe sa prejavuje automatizácia produktívnych procesov.Vyzdvihuje
sa význam abiotickej techniky, jej potrebnost a nezastupitelnost pôvodnou prírodou.
Rozvojom všetkých úrovní techniky vzniká samostatný systém- technosféra- ktorý má
základne požiadavky na geografický priestor, energiu, pôdu, vodu, vzduch a pod. Avšak
technosféra narušuje prirodzenú samoregulacnú schopnost biosféry. Dochádza k
zvyšovaniu produktivity polnohospodárskej práce a aj k rastu celkovej produkcie. No
zároven aj k rastu negatívnych enviromentálnych dôsledkov.
Pribúda aj sociokultúrne zataženie prírody a to vo sfére spotreby a mimopracovných
aktivít cloveka.
Vysoká spolocenská a osobná spotreba poškodzuje v konecnom dôsledku to, co je pre
ludskú kultiváciu nevyhnutné a co predtým jestvovalo ako samozrejmé a optimálnezdravé
životné prostredie.
Ekonomický rast podmienuje zataženie prírody. Rozvíja sa koncepcia trvalo
udržatelného rozvoja, alebo koncepcia udržatelného života.
Po 2.svetovej vojne rastie životná úroven najmä v západnej Eúrope a Severnej
Amerike.Tento rast vedie k drancovaniu prírodných, energetických a surovinových
zdrojov a k znecistovaniu celej planéty priemyselnými odpadmi.
Od 80-tych rokov sa rozvíja koncepcia trvalo udržatelného rozvoja. Jej spolocným
znakom je etické úsilie o medzigeneracnú a medziregionálnu spravodlivost pri
rozdelovaní prírodných- neobnovitelných i obnovitelných- zdrojov na Zemi.
Nový pojem prírody : príroda je nenahraditelným funkcným rámcom, jediným vhodným
prostredím kultúry v celom nám známom vesmíre (ekológia ako veda).
Systém enviromentálnej etiky presadzoval A.SCHWEITZER.
8. CLOVEK A PRÍRODA NA ZAC. 21. STOR.
Príroda a vôbec celé životné prostredie je pod neustálym tlakom.
Zásoby prírodných zdrojov sa blížia k hranici svojho úplného vycerpania. Spôsobuje to
nízka cielová úcinnost industriálnych technológií, spolupôsobenie trhu na plytvaní
spotrebnými produktmi a
rast spotreby energie.
Pre všetkých stúpencov doterajšieho industriálneho vývoja sa zdá byt jediným riešením
energetického problému orientácia na jadrovú energiu. Ale predpokladá straty energie
v podobe odpadového tepla, velkú spotrebu vody na chladenie a hlavne vzniká odpad v
podobe rádioaktívnych látok.
Najviac zamorené sú mestá a oblasti okolo zdrojov znecistenia, v ktorých dochádza k
smogovým poplachom. Aj vodné toky sú považované za skládku civilizacných odpadov.
Taktiež dochádza k rastu púšti a trvalému úbytku pralesov na zemskom povrchu.
Globálne nepriaznivý vplyv industrializácie sa uplatnuje aj voci pôde – skládky odpadov
a aplikácia chemických hnojív.
Prostredníctvom potravinových retazcov sa škodliviny z pôdy vracajú k svojmu
pôvodcovi- k cloveku.
Obrovským súcasným problémom sú HRANICE PRELUDNENIA.
90% cistého rastu v rozvojových krajinách a cca 25 % vo vyspelých.
Vo vyspelých krajinách sa spotrebúva viac prírodných zdrojov a nicí biosféra ako v
rozvojových.
HRANICE TRHOVEJ REGULÁCIE. Ekonomickými pravidlami trhu sú právne zabezpecené
velmi odlišné toky penazí k jeho úcastníkom, vcítane štátnej moci.Od nich potom závisí
úroven ich spolocenského blahobytu.
Je potrebné zabránit rastu znecistenie.Najnaliehavejším problémom je celkové
oteplovanie atmosféry. Hlavný dôraz je preto potrebné klást na prevenciu.
-zníženie emisií oxidu uhlicitého
-šetrenie energií a zvýšenie úcinnosti ich využitia
-zalesnenie najmä tropických oblastí
-rozvoj alternatívnych foriem získania energie.
________________________________________ __________________________
Zdroje: