Forma vlády

Forma vlády
- najvýznam. zložka formy št., pretože vyjadruje:
a) štruktúru najvyšších orgánov št. a vztahy medzi nimi
b) úcast obcanov na realizácii št. moci, teda vztah obyv. k št. moci
- formy vlády:
o monarchie
o republiky
o diktatúry
monarchia
- forma vlády, ciže forma št., kde na cele št. je panovník, monarcha, suverénna
osobnost s rôznym titulom (cár, cisár, knieža, vojvoda, sultán, šejk…)
- panovník má osobné privilégiá, k moci sa dostáva dedicne, len výnimocne volbou
- formálna hlava štátu, nie je polit. zodpovedný
- monarchie: dedicné (uplatnuje sa nástupnícke právo), volené (v súcasnosti napr.
teokratická monarchia Vatikán, v minulosti Polsko)
- podla mocenského postavenia monarchu:
o absolutistické
- neobmedzená vláda panovníka, kt. je nielen hlavou št., ale aj suverénnym št.
orgánom postaveným nad zákonom
- bežné v minulosti (16. - 17. st.)
o stavovské
- najmä v 14. a 15. st.
- na správe št. sa spolupodielala šlachta, duchovenstvo a neskôr aj meštianstvo (napr.
Cechy, Polsko)
o parlamentné
- moc patrí parlamentu (najvyšší zastupitelský a zákonodarný orgán volený vo všeob.
volbách)
- panovník je len reprezentacnou hlavou št. (napr. Japonsko)
o konštitucné
- práva panovníka obmedzuje a upravuje ústava, kt. vymedzuje aj postavenie
parlamentu a vlády
- panovník je formálnou hlavou št. (napr. Velká Británia, Švédsko, Dánsko)
o dualistické
- zákonodarná moc sa delí medzi panovníka a parlament
- panovník má takmer absolutistickú moc, cast legislatívnych právomocí však
prenecháva parlamentu (panovník je napr. predsedom vlády, kt. menuje a odvoláva,
ale vláda je zodpovedná parlamentu)
- nie je velmi rozšírená
- v súcasnosti existuje v Jordánsku a v Saudskej Arábii
republika
- forma vlády, kde na cele št. je osoba, kt. na casovo obmedzené obd. volí bud
parlament, alebo sa volí v priamych volbách; zvycajne je to prezident bez osobných
privilégií al. kolektívny orgán (napr. bývalý ZSSR)
- starovek (Grécko, Rím): bud aristokratická (volebné práva len aristokracia) al.
demokratická podoba (volebné práva vš. plnoprávni obcania)
- stredovek: republika len zriedkavo, iba ako tzv. mestská republika
- dnes: republikami sú 2/3 existujúcich štátov
- podla toho, kt. z najvyšších št.
orgánov má silnejšie postavenie rozlišujeme:
o parlamentnú republiku
- existuje tu delba práce, moci aj zodpovednosti
- parlament je volený vo všeobecných priamych volbách a prezidenta volí parlament
- vládu menuje prezident, schvaluje ju parlament
- vláda je za sv. cinnost zodpovedná parlamentu, kt. jej môže vyslovit nedôveru
o prezidentskú republiku
- prezident je súcasne na cele exekutívy
- prezidenta nevolí parlament
- prezident nie je zodpovedný parlamentu, má rozsiahle právomoci, môže vetovat al.
zdržat prijatie zákonov
diktatúra = samovláda
- forma vlády, kt. sústreduje polit. moc v rukách neobmedzeného vládcu al. úzkej
skup. ludí
- vyznacuje sa:
o koncentráciou moci (zákonodarnej, výkonnej aj súdnej)
o vylúcením väcšiny obyv. z úcasti na polit. rozhodovaní (volby sa bud nekonajú al. sa
konajú len formálne, zmanipulované volby)
o zabránením diskusie a propagácie polit. názorou (cenzúrou al. monopolom na
prostriedky masovej komunikácie)
- funkcia hlavy št. sa najcastejšie obsadzuje nelegitímne, napr. štátnym prevratom
- znakom modernej diktatúry býva totalitne presadzovaná ideológia a masové polit.
strany, kt. aparát prerastá do št. aparátu
- v dejinách: vojenská, fašistická a diktatúra proletariátu.