Helenistické obdobie gréckej filozofie - Epikureizmus

Helenistické obdobie gréckej filozofie - Epikureizmus
Epikuros (341 - 270 p. n. l.)
- zakladatel epikureizmu
- pôvodom Aténcan, ale narodil sa na ostrove Samos
- prvé vedomosti získaval u platonika Pamfila a prívrženca Demokritovej filozofie
Nausifana
- asi v rokoch 307 - 306 p. n. l. sa natrvalo usadil v Aténach, kde v záhrade - neskôr
dostala meno Epikurova záhrada - založil filozof. školu
- napriek ohováraniu svojich nepriatelov mal u svojich žiakov povest umierneného a
cestného cloveka
- po smrti vznikol okolo Epikura osobitný kult a jeho filozofia sa zacala šírit ako umenie
žit
- v súvislosti s ním sa spomína asi 40 prác, zachovali sa však 3 listy: Herodotovi (o
teórii atómov), Pythoklovi (o astronómii a meteorológii), Menoikovi (o etike)
- najznámejší šíritel jeho názorov - rímsky básnik a filozof Lucretius Catus (95 - 55 p.
n. l.), autor filozofickej básne O povahe vecí; jeho dielo je jedným z najlepších
pramenov poznania epikurejskej filozofie
- protiklad k stoickému uceniu, vyplýva to však z nepochopenia jeho filozofie
- delí filozofiu na logiku, fyziku, etiku
- jeho filozofia: sloboda a nezávislost, vlastná zodpovednost za svoj osud -> clovek
musí ovládnut svoj vnútorný svet ako jedinú sféru, na kt. možno ešte vplývat (doba
neistoty, rozcarovania, beznádeje a pesimizmu)
- filozofia ako celok, ale najmä etika, ma pomáhat cloveku dosiahnut blažený, štastný
život
- clovek sa má usilovat o štastný život = odstránenie útrap a bolestí filozofia má
pomáhat cloveku žit štastne a rozumne, zbavuje ho 4 hlavných chorôb: strachu z
bohov, strachu zo smrti, strachu z útrap a strachu zo straty štastia
- nemusíme sa obávat vecnej kontroly zo strany bohov, pretože bohovia nezasahujú do
života cloveka, žijú medzi svetmi a o ludské záležitosti sa nestarajú
- smrt je prirodzená, a preto sa jej nemusíme obávat
- za teoretický základ filozofie bral demokritovské atomistické ucenie - no na rozdiel od
Demokrita, kt.
atomizmus vedie k prísnemu determinizmu, Epikuros dáva atómom v ich pohybe
možnost odchýlky (dianie vo svete už nie je jednoznacne urcené predchádzajúcimi
prícinami, objavujú sa náhody a môže vzniknút nieco nové, neocakávané)
- clovek nepodlieha ani pôsobeniu determinizmu prírodných síl
- štastie, sloboda a nezávislost = vnútorná vec každého z nás, vedú nás k blaženosti
- zmysel múdrosti vidia v dosiahnutí stavu ataraxie (pokoja ducha)
- clovek sa tak zbavuje závislosti od okolia, je slobodný, nic ho neprekvapuje, ani
neudivuje, na nic sa neviaže, je lahostajný voci poctám, nerobí si prázdne nádeje. a
preto sa nedocká ani rozcarovania, ide za hlasom rozumu, lebo: „Nemožno žit
príjemne, ak nežijeme rozumne, pekne a spravodlivo, ale ani rozumne, pekne a
spravodlivo, ak nežijeme príjemne."
- jeho výzvu vyhladávat blaženost a slast však mnohí nesprávne pochopili ako
nabádanie k bezuzdnému oddávaniu sa rozkošiam (dodnes epikurovec = bezstarostný
pôžitkár)
- v skutocnosti však jeho etika nachádza blaženost a slast v umiernenom spôsobe
života, kt. je naplnený duchovnými pôžitkami z filozofického rozjímania
- telesné pôžitky sú krátkodobé a prechádzajú do svojich protikladov, trvalú blaženost
dosahuje iba pokojná duša filozofa
- vlastné štastie a vyvážený stav ducha približuje epikurovskú etiku k stoikom
- odlišujú sa chápaním fyziky kde Epikuros našiel oporu v atomizme
- k uceniu o atómoch pridal tiaž; pri pohybe smerom nadol tiaž spôsobuje urcitú
odchýlku, kt. vysvetluje slobodu pohybu prejavujúcu sa u cloveka slobodou konania
Z listu Menoikovi
…Je teda hlúpy, kto hovorí, že sa bojí smrti nie preto, že mu spôsobí bolest, až príde,
ale že mu jej ocakávanie spôsobuje bolest. Lebo ak nás netaží nejaká prítomná vec,
niet dôvodu, preco by nám spôsobovalo bolest jej ocakávanie. A tak najhroznejšie zo
ziel, smrt, sa nás netýka, pretože ked sme tu my, nie je tu ešte smrt, a ked je tu už
smrt, nie sme tu už my. A tak sa netýka ani žijúcich a ani mrtvych, pretože pre prvých
nejestvuje, a druhí už vtedy nejestvujú. Lud však raz uteká pred smrtou ako pred
najväcším zlom, raz túži po nej ako po konci životných strastí. Mudrc sa však ani
nezrieka života, ani sa nebojí žitia…
„Ak je bolest velká, netrvá dlho. Ak je bolest dlhá, nemôže byt velká.".
________________________________________ __________________________
Zdroje: