Raná grécka filozofia - Eleatská škola (Xenofanes,

Raná grécka filozofia - Eleatská škola (Xenofanes,
Parmenides, Zenón z Eley)
- juhoitalské mesto Elea
Xenofanes (550 - 470 p. n. l.)
- zakladatel
- pochádzal z Kolofónu
- potulný rapsód, usadil sa v Eley
- filozof básní
- dožil sa takmer 100 rokov
- vesmír (svet, príroda) je „jedno, gulaté a ohranicené, nevzniknuté, ale vecné a úplne
nehybné"
- toto „jedno" je podla neho aj Bohom; stotožnenie Boha s prírodou = panteizmus
- kritizoval bežné predstavy o bohoch, Homérov antropomorfizmus (bohovia - ludská
podoba a vlastnosti) - nie je možné, aby každá jedna súcast prírody mala svojho boha
so svojou podobou
Parmenides (540 - 470 p. n. l.)
- žiak Xenofana
- 1. krát sa zaoberá ? bytia -> zakl. ontológie
- „Bytie je, nebytie nie je."
- „Všetko, co tu je, tu bolo odjakživa, žiadna zmena nie je možná."
- „Jestvujúce ani nevzniklo, ani nezanikne, je celé, jediné, pevné a neukoncené."
- bytie - nemá vznik ani zánik, je stále, nemenné, vecné, totožné so sebou samým,
sebestacné, súvislé, neporušené a nedelitelné, ciže je jedným
- nebytie neexistuje; pohyb - vnímame ho len zmyslami a zmysly sú klamlivé
- rozumovo mysliet a byt je to isté
- svoje filozofické diela napísal v básniach
Zenón z Eley (490 - 430 p. n. l.)
- vysvetloval a obhajoval ucenie Parmenida proti kritikom
- apória = bezvýchodiskové postavenie, protirecenie
- ucenie o apóriách, tzv. Zenónove paradoxy:
1. Dichotómia - predmet nikdy nedosiahne konecný bod svojej dráhy; pohybujúci sa
predmet musí totiž najskôr dorazit do polovice svojej cesty, potom do polovice zvyšnej
cesty a tak donekonecna
2. Achilles a korytnacka - rýchlonohý Achilles nikdy nedobehne korytnacku, ktorej na
zaciatku pretekov dal malý náskok: kým dobehne do bodu, z kt. korytnacka
vyštartovala, tá je už o kúsok vpredu; pravdaže aj do tohto nového bodu Achilles
coskoro dobehne, no korytnacka je opät pred ním; tieto úseky sa síce skracujú, ale
nikdy nebudú nulové a bude ich nekonecný pocet
3. Letiaci šíp - šíp zaujme v každom okamihu svojho pohybu urcité miesto v priestore,
z coho vyplýva, že pocas celého letu je nehybný
4. Štadión - na protilahlých koncoch pretekárskej dráhy ihriska sú dvaja bežci, pricom
každý z nich potrebuje jeden atóm casu, aby dobehol na druhý koniec ihriska. Obaja
bežci vybehnú súcasne oproti sebe z protilahlých koncov. Pri ich stretnutí na dráhe sa
atóm casu delí na polovicu, co protirecí východiskovému predpokladu o nedelitelnosti
atómu. Z toho vyplýva, že pohyb je nemožný, ak pripustíme, že cas je diskrétny.